Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Les》

*Ellie*

,,Čo je vlastne s Mikeom?" spýtala som sa.
,,Nič vážne, znova sa opil a má rozbitú peru, nejaké modriny, ale žije" mykla plecom Mia.
,,Nechápem, vravela si, že je na tom zle"
,,Prepáč, ja spanikárila som. Videla som vás dvoch a nenapadlo mi nič iné. Bola by to trápna situácia ak by ste ma tam uvideli ako sa ticho zakrádam" vzdychla si.
Musela som sa zasmiať a objať ju. Už sme konečne dorazili naspäť. Zdalo sa ako keby sa tu pred tým nič neudialo. Ľudia znova popíjali, smiali sa a zabávali.
Zdalo sa to až neuveriteľné. Ako sa môžu tváriť, že sa nič nestalo?
,,Mia? Môžeš na chvíľu?" zvolal na ňu Carlos a mne bolo jasné, že ma ihneď bez milosti opustí.
,,Ehm..." pozrela na mňa a oči jej žiarili. Len som prikývla a usmiala sa. Mohla som snáď brániť mladej láske?
Očami som hľadala Alexa, alebo niekoho... Hocikoho... Moja myseľ je stále zmätená. Neviem ako sa pri ňom tváriť, správať. Bude on predstierať, že sa nič nestalo? Berie to vôbec, že sa niečo stalo? A... stalo sa vôbec?
Len som pokrútila hlavou a šla naspäť k stanu. Potrebujem sa buď opiť, alebo si ľahnúť spať. No a po pravde dnes sa mi piť absolútne nechce som unavená ako psychicky tak aj fyzicky, takže pre dnes volím radšej spánok.
Trmácala som sa pomedzi stany a hľadala môj a Miin. Srdce sa mi nechystalo upokojiť a ja som sa celá triasla od zmätku, ktorý mnou lomcoval. Ako to, že ma dokáže takto rozhodiť len jeden jediný bozk?
Čo som sa už načisto pomiatla?
Poznám sa natoľko dobre, aby som vedela, že na perách mám úsmev a v očiach ten zasnený výraz.
Keby to len bol niekto iný a nie Alex! Toto na čo myslím a nemôžem od toho odtrnúť myšlienky... nedá sa to. Prosto to nejde.
Konečne som našla náš stan.
V pokoji som doň vošla, vyzula sa a ľahla.
Ako mám zaspať, keď zatvorím oči a cítim jeho pery na mojích? Ako?
Je to mučenie, neskutočné mučenie. Ach Bože zachráň ma!
Pretočila som sa na druhú stranu a znova sa pokúsila zavrieť viečka.
Nie, takto to nejde! Opäť na opačnú stranu. Takto som sa prehadzovala dobrú pol hodinu.
Doriti, doriti, doriti! Človek nemôže ani pokojne zaspať
Sadla som si a prehrabla vlasy.
Neznášam sa za to, ako všetko prežívam! Bola to len jedna pusa nič viac. Neviem čo od toho moje srdce očakáva!
Zúrivo som schmatla telefón a ťukla na ikonku Netflix. Ešteže tu je signál inak by som asi zošalela. Pekne sa preťukala až k seriálu Phineas and Ferb. Áno priznávam je to kreslená rozprávka, no vždy som si ju púšťala, keď som sa bála pri búrke, po horore, alebo keď som jednoducho potrebovala vypnúť. Je to smiešne skoro dvadsať ročná žena pozera rozprávky...
Odrazu som vonku začula akési hlasy a hneď na to mi do stanu vtrhol Mike.
,,Prepáč" vzdychol si a chcel odísť.
,,Nie, nie, kľudne sa pridaj šalejem z tej samoty" pregúlila som očami.
,,Fajn. Mia mi vravela, aby som šiel do vášho stanu, asi nevedela, že tu budeš"
Vyzul sa a priľahol ku mne. Samozrejme udržiavala som si odstup.
,,V pohode aj tal nemám čo robiť som rada, že aspoň nie som sama"
,,Videl som ťa ako si šla za Alexom..."
A je to tu... znova sa to všetko vrátilo a svet sa so mnou roztočil.
,,No áno, chcela som vedieť či je v poriadku"
,,Hm?" uškeril sa na mňa.
,,Mike nie, nebavme sa o tom a kde vlastne Alex je? Šiel za tebou ak sa nemýlim"
,,Spýtal sa ma či žijem a potom niekam zdrhol. Možno šiel za Beatrice ju som už tiež hodnú chvíľu nevidel"
Ako keby ma niekto prefackal. Tisíc ihiel sa mi zapichlo do srdca.
,,Alebo si len potreboval vyvetrať hlavu. Tak dlho ako ho poznám viem, že neznáša ak ho niekto zadrží v bitke a ty moja drahá si to dnes urobila už po druhý krat" zasmial sa a odhalil radu dokonalo bielych zubov.
,,Mala som ho snáď nechať, aby ho ubil k smrti?"
,,Alex vie kedy prestať, aby ten kretén ostal na žive, neznášajú sa už od nepamäti"
,,Nechaj ma hádať prebral mu nejakú štetku?" vzdychla som si.
,,Vlastne ja ani neviem prečo majú medzi sebou rozbroje"
,,Ach... " pregúlila som očami.
,,Doriti, asi budem vracať"
,,Von, neopováž sa ty v stane!" okríkla som ho.
Ihneď sa postavil a bežal niekam do kríčkov.
Moje dobré serdce ma nemohlo nechať na pokoji... aspoň sa snažiť zaspať, nie, musela som sa postaviť a ísť za Mikeom.
Mohlo byť tak jedna hodín ráno, no tu to vôbec nevyzeralo ako uprostred noci. Táborák horel v plnom prúde a ľudia sa smiali ako je jasné popíjali a sem, tam sa strhla nejaká hádka. Niečo také som ešte nezažila.
Do uší mi udrel zvuk vracania.
Mike stál neďaleko mňa prehnutý, jednou rukou podopierajúci sa o kmeň stromu.
,,Si v poriadku?" spýtala som sa, keď som došla k nemu.
,,Už mi je lepšie" vzdychol si a ja som mu podala servítku.
,,Mám ťa odprevadiť k tvojmu stanu?"
,,Je v ňom Beatrice a tá je ako neunaviteľný stroj, nemám chuť ju teraz prášiť" uškeril sa.
,,Fuj si nechutný" pregúlila som očami.
,,Nemôžem ostať u teba? Veď sa na mňa pozri nemáš sa čoho báť, dnes som totálne nepoužiteľný aj keby si chcela" zasmial sa.
,,Ty si debil" udrela som doňho so smiechom, ,,môžeš spať u nás, ja dnes aj tak nezažmúrim oka takže pôjdem k táboraku"
,,Nie Ellie tak nie, nebudem ťa predsa vyhadzovať z tvojho stanu"
,,Mike nie si v pozícii si vyberať. Môžeš kľudne ostať u nás, myslím to naozaj aj tak by som sa len prehadzovala..."
,,Dobre, máš to u mňa" usmial sa.
,,To si píš"
Po pravde som si nikdy nemyslela, že tento chlapec bude takýto. Prvykrát, keď som ho uvidela ležiaceho na starej pohovke na našom intráku som si myslela, že to bude protivný, namyslený idiot. No... protivný sem tam je, no má dobré srdce. Po tak krátkom čase si dovolím tvrdiť, že ho mám rada. Myslím, že je ten typ človeka, ktorý sa síce tvári na vonok nedotknuteľne, no vo vnútri za všetkými tými balvanmi, ktoré obkolesujú jeho srdce je to dobrá duša. Presne ako Mia. Hm... kde vlastne trčí? Zrejme je niekde s Carlosom.
Musela som sa zasmiať. Tí dvaja k sebe naozaj pasujú.
Pozorovala som ľudí okolo mňa, postavy mihajúce sa za mojim chrbtom a pripadala som si osamelo. Asi by som si na to už mala zvyknúť posledné dva roky som sama, môžem byť rada, že poznám aspoň Miu a nie som úplný odpadlík. Opäť mám ten známy pocit paniky, prázdnoty a melanchólie. Cítila som sa tak už druhý rok, potom ako som stratila dve najlepšie kamarátky som sa utápala v slzách celé noci. Ak vám viac ľudí chrstne do tváre, že ich iba zaťažujete svojimi problemami začnete rozmýšľať či nemajú pravdu. Každa hádka mi zapichla kôl do srdca a nebolo ich málo. Postupom času, keď sa z blízkych osôb stanú neznámy ľudia si uvedomíte, že je lepšie byť sám ako trpieť priazeň ľudí pre ktorých vy neznamenáte nič. No niekedy, ako napríklad teraz to na mňa všetko doľahne a ja mam pocit, že sa dusím, ako keby som potrebovala niekam utiecť, od všetkého.
,,Ellie? Čo tu robíš?" ozval sa nejaký hlas.
Znudene som sa otočila a v tvári, ktorá na mňa pozerala som spoznala Harveyho. Chlapca, do ktorého som narazila na intráku, keď sa za okami harašila búrka.
,,Ahoj" usmiala som sa, ,,nič, len nemôžem zaspať"
,,Aha, ja som šiel chlapcom po pivo, ale chvíľu budú musieť počkať" povedal a prisadol si.
,,Je tu veľa ľudí, nečakala by som, že sa ich tu toľko nazbiera" povedala som rozpačito.
Pohľadom som behala kade, tade či náhodou nenájdem Miu.
,,To je pravda, ja som sa o tol dozvedel od kamoša a ten od svojho kamoša a ten od ďalšieho kamoša a tak som tu " zasmial sa.
,,Ja od..." odrazu som nevedela čo mu odpovedať, ,,ehm od kamošky jej brat tu je tiež"
,,Videl som ťa tu s Alexom"
A je to tu. Priepasť do ktorej som spadnúť nechcela.
Začal povievať jemný vetrík a ja som tomu bola rada, pretože odrazu sa popri mne urobilo horúco. Líca som už určite musela mať červené vo farbe paradajky. Ani som si neuvedomila, že zatajujem dych. Znova sa mi to všetko vrátilo. Jeho vlhké pery vpíjajúce sa do mojej pokožky. Až bolestne som ten pocit chcela zažiť znova.
,,A-Ano pozná sa s Miou"
,,Ste si blízky? Vždy, keď ťa stretnem je na blízku" zasmial sa.
Tou otázkou ma zaskočil. Ako mu to mohlo napadnúť?
Do mysle sa mi vkradla myšlienka, že nás možno videl v lese.
Urobilo sa mi zle na žalúdku a chcela som odtiaľ čo najrýchlejšie odísť, mala som nepríjemný pocit. Už som sa aj postavila.
,,Prepáč, nechcel som sa ťa nejak dotknúť"
,,To je v poriadku, už pôjdem. Rada som ťa opäť videla" pokúsila som sa o úsmev a odišla.