Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

☆Hra sa začína☆

*Ellie*

Kráčala som chodníkom zo strany na stranu. Bože môj som opitá! Ja a opitá!  Ach toto sa nestáva často...
Vedela som presne kam mierim. Podpísať dohodu so samotným diablom.
Môj žalúdok bol príliš slabý na to, aby ustál môj opilecky stav.
,,Hej... hej... nevies nahodub" doriti! Zhlboka som sa nadýchla sústredila som každú čiastočku v mojom tele na reč a zopakovala, ,,nevies náhodou kde býva Eric?" spýtala som sa dievčaťa, ktoré práve vychádzalo z vchodu do internátu.
,,Nemyslím, že by si k nemu mala ísť v takomto stave" uchechtla sa, ,,ale mne je to jedno, je na šiestom poschodí prvé dvere vpravo" mykla plecom a už jej nebolo.
Dobre, takže idem na to...
Vošla som do výťahu a s trasúcimi rukami stisla tlačítko 6.
Keď sa výťah pohol striaslo ma. Ten idiot uvidí! Mne nikto nebude lámať srdce na tisíc kúskov. Dostane čo si zaslúži! Postarám sa, aby žiarlil ako ešte nikdy...
Pomaly, nerozhodným krokom som šla k dverám a zaklopala.
Netrvalo dlho a dvere sa otvorili.
,,Ahoooj!" zatiahla som.
Dopekla teraz už vie, že nie som triezva.
Vyzeral nejak ospalo, pretrel si oči a zaklipkal nimi na mňa ako keby sa chcel uistiť, že to nie je nejaký prelud.
,,Vieš koľko je hodín?!" vzdychol si a odstúpil odo dverí.
,,Nie Eric, nejdem do vnútra!" zakričala som na celú chodbu.
,,Prečo tak kričíš?" znova si vzdychol.
,,No predsa naša dohoda" zašepkala som.
,,Môžeme sa o tom porozprávať zajtra? Momentálne stojíš medzi mnou a spánkom, ktorý naozaj potrebujem"
Odrazu som ucítila zahanbenie. Božemôj! Čo to stváram? Veď je to absurdné! Ja sa správam absurdne. Najhoršie je, že ani nemám kam ísť. Späť k Beatrice nepôjdem! Ihneď zajtra si začnem hľadať nejaký malý byt.
,,Pozri myslel som to skôr ako srandu, no ak s tým súhlasíš môžeme niečo vymyslieť princezná" uškeril sa a ja som sa cítila ešte horšie.
Mám po krk ako sa so mnou všetci chlapi len hrajú ako s nejakou hračkou!
,,Vieš čo choď dopekla!"
Otočila som sa na päte a šla preč, no zadržal ma.
,,Nerob drahoty len si z teba uťahujem jasné, že to platí nenechám si ujsť možnosť, že toho skurvysyna naseriem"
Trochu vo mne skýpil hnev. O Alexovi sa takto môžem vyjadrovať len a výlučne len ja!
Čo to so mnou je? Ten idiot ma len využíval nič iné a ja sa ho chystám obraňovať?!
,,Fajn porozprávame sa zajtra" prehlásila som a odišla.
Do oka mi udrel znova ten prekliaty gauč na našej chodbe. Spoznala som tam Mikea a zdá sa, že sa pomaly stáva mojou novou posteľou. Je to už nejaký zvyk a mne sa vôbec nepáči.
Najprv som však strávila hodinu na spoločných veckách a potom som sa hodila na starú pohovku, ktorej som už neraz povedala Dobrú noc. Nechcem ani pomyslieť na to, čo všetko sa na nej udialo.
Asi ešte nikdy v živote som sa necítila tak zle. Fyzicky aj psychicky...
Na ďalší deň, keď som sa zobudila na hluk, ktorý vydávali ľudia chodiaci okolo mňa, rozhodla som sa ísť naspäť do mojej izby.
Pustila som sa do hľadania nejakého malého bytu a tiež brigády. Jasné, že rodičia by mi to platili aj bez toho, aby som si musela privyrábať, no ja nechcem aby vedeli, že sa niečo deje.
Mala som šťastie a už o hodinu som stála v malom slnečnom byte neďaleko školy.
,,Mali ste šťastie slečna, tento byt je na predaj od včera a boli ste druhá čo oňho má záujem" usmial sa na mňa realitný maklér.
,,Takže sa dohodneme?" spýtala som sa.
Bol naozaj krásny, s francúzskymi oknami, vybavený bol len základnými vecami ako chladnička... americká... to ma dostalo, vždy som ju chcela mať vo svojom vlastnom byte... práčka, vstavaný sporák. Aspoň budem mať šancu si ho zariadiť sama. Háčik bol v tom, že byt bol na predaj a ja som hľadala niečo na prenájom.
,,Nedalo by sa s majiteľmi nejako dohodnúť? Totiž ja hľadám niečo len na prenájom a tento byt je pre mňa ako stvorený..." nadchla som sa až príliš.
Rodičia by mi nedovolili kúpit byt, vlastne ani bývať mimo internátu... Ostáva už len jediná možnosť. Mám našporené nejaké peniaze na účte, určené len a výlučne len na školu. Ak z nich vezmem budem si musieť nájsť brigádu, aby som to splatila, respektíve mala z čoho platiť školu.
,,Tak to neviem slečna môžem sa s nimi porozprávať a ozvem sa vám. Myslím, že by sme s tým vedeli niečo robiť"
Bol naozaj milý a ochotný. Iní ľudia by nehli ani prstom, aby s tým pomohli.
,,Super, ďakujem vám"
S ľútosťou a veľkým očakávaním som pozerala ako zamykal byt. Kiežby bol môj! Myslím na prenájom, kiežby presvedčil majiteľov...
Odrazu mi zazvonil telefón. Na displeji svietilo meno Mia.
Nemo som zízala ako mi vyzváňa v ruke neschopná slova...
Nakoniec som zdvihla.
,,No konečne... kde máš ten telefón?" počula som v jej hlase radosť. Po tom čo sa im s Mikeom prihodilo sa čudujem, že je taká silná.
,,Prepáč"
,,Dopočula som sa novinky a hlavne to, že si v noci spala na tom strašnom gauči. Prečo si mi nezavolala? Mohla si ostať v mojej izbe"
,,Vôbec ma to nenapadlo, bola som opitá a..."
,,Tak nech ťa nenapadne dnes opäť spať na chodbe. Môžeš prespať v mojej izbe, spolubývajúcej som to už oznámila. Pokiaľ ide o tú štetku Beatrice s tou si to vyriešim, keď sa vrátim. Alexa radšej ani nespomínam, pretože by som už asi praskla od nervov" počula som jej nahnevaný tón, no ja som nemala náladu riešiť také veci.
,,Prosím nerozprávajme sa o tom, chcem na celú túto vec čo najskôr zabudnúť" vzdychla som si.
,,Dobre už to nejako vydrž na ďalší týždeň prídem naspäť"
,,Teším sa" usmiala som sa.
,,Aj ja tak ahoj"
,,Ahoj"
Potešil ma jej telefonát, dodal mi trocha sily, ktorú som tak veľmi potrebovala.
Beatrice nebola v našej izbe takže som si mohla bez problémov pobaliť zopár vecí a presunúť sa do Miinej izby. Tá bola tiež prázdna a ja som sa tu cítila ako totálny votrelec. Dnes tu prespím a potom uvidím čo bude ďalej.
Zapla som si Netflix, no môj žalúdok s tým totálne nesúhlasil. Škrvkalo mi v ňom tak, že sa v celej prázdnej izbe ozýval iba zvuk označujúci môj hlad. Obliekla som na seba teplaky a o číslo väčšiu mikinu. Niekoľko blokov ďalej je malá reštaurácia robia tam kebab, burger a podobné veci.
Hneď ako som došla sa mi do uší vryl prenikavý smiech tej štetky Beatrice. Všimla som si ich hneď, sedeli v rohu za najväčším stolom. Nesmel tam chýbať ani Alex, ktorý ju držal okolo pliec. Mike tam bol tiež a aj paru známych tvárí, ktoré sa ku mne správali milo. Bolelo ma srdce a do očí sa opäť votreli slzy. Toto je mučenie, nič iné len mučenie. Už viac takto nevládzem!
Všimol si ma, jeho studené oči sa zapichli do mojích. Nevedela som odvrátiť zrak jeho pohľad mi však obližoval.
Pozrela som smerom k pultu a ráznym krokom k nemu pristúpila.
,,Dobrý večer, poprosím vás dvojité hranolky a k tomu colu" povedala som roztraseným hlasom.
Musím odtiaľ čo najskôr vypadnúť.
,,Jasné, hneď to bude" usmiala sa na mňa čašníčka.
Srdce mi divo udieralo do hrudného koša. Bála som sa, bála som sa, že im budem musieť čeliť z očí do očí.
Vytiahla som telefón a s trasúcimi rukami som prezerala čo je nové na Instagrame.
,,Ellie!" zakričal niekto a mňa zamrazilo.
Pomaly som sa otočila a uvidela ako na mňa kýva Beatrice od ich stola.
Pozrela som na ňu či je v poriadku...
Na tvári mala ten úštipačný úsmev, ktorý by som jej najradšej rozbila.
Zrak mi padol na Alexa, ktorý sa tváril vážne. Mike ako keby sa chcel radšej prepadnúť pod zem...
Otočila som sa späť k pultu a snažila sa v sebe zadržať slzy.
,,Vravela som vám..." začula som znova tú štetku.
Čo vravela? Čo už len ONA mohla povedať o mne?!
Znova som zbehla zrakom k nim.
Beatrice sa ešte viac pritisla k Alexovi a smiala sa mi rovno do tváre.
Odrazu som ucítila čiusi dlaň na mojom ramene a hneď na to pery v tesnej blízkosti mojích.
Bol to Eric. Čo tu robí?!
Nepatrne som sa od neho odsunula. Zastával mi vo výhľade na Alexa.
,,Hra sa začína" šepol mi do ucha a jeho dlaň sa presunula k môjmu pásu. Trochu ma to zaskočilo a tak so mnou trhlo.
,,Nie si dvakrát najlepšia herečka" zasmial sa.
Dostala som zo seba len nemý úsmev.
Mrkla som späť k ich stolu... Beatrice ostala s otvotenými ústami a všetci ostatní presunuli svoju pozornost na Alexa, ktorý pevne zvieral päste. Vedela som, tak ako aj ostatní, že každú chvíľu vybuchne a po pravde chcela som, aby vybuchol. Niečo v mojom vnútri to chcelo...