Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Tak trochu mimo》

*Alex*

,,Ak sa jej hneď teraz neospravedlníš skončila som s tebou. Neostane ti nikto a to dobre vieš! To chceš? Boli sme ako rodina a aj to pomaly ničíš!" zvrieskla na mňa Mia.
,,Nepotrebujem vás! Nikoho!"
Vyrúkol som na ňu.
,,Hej, hej Alex kroť sa, je to moja sestra ty idiot!" ozval sa Mike.
,,Choďte všetci do pekla"
Ako keby som za všetko mohol ja! Ako keby každý jeden problém bol vyrobený mnou. Kurva.
Možno som na Ellie nemal až tak vybehnúť ale neskutočne ma serie, že zo všetkého vyjde tak nevinne. Pretože ona je nevinná. Len sa objaví v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste. Bože, taká nevinná! Stavím sa, že v živote neurobila nič zlé. Nikde na nej nenájdem jednu jedinú chybičku.
Vrazil som do dverí a vošiel dnu.
,,Aleeex" uškeril sa na mňa Eric.
,,Nemám náladu" pretrel som si tvár.
Mám toho všetkého dosť, potrebujem odísť, utiecť niekam.
,,No to ma podrž! Alex Serrano nemá náladu!" tľapol ma po ramene.
Zhlboka som sa nadýchol.
,,Kurva odpáľ!" zvrieskol som.
,,Choď do pekla Alex!" skríkol a vpálil mi to presne na boľavé miesto pod okom.
Len som sa zasmial a skočil doňho.

*Ellie*

Dopekla šľa som nad môj limit. Štyri, viac naozaj nemôžem. Rýchlo som to do seba hodila a chystala sa na odchod, no zrazu sa strhol chaos.
Ľudia sa zišli v kruhu a kričali.
Opatrne som pristúpila bližšie. Bol to Alex. Bil sa s nejakým chlapcom. Mal nie len silovú prevahu, no ten druhý bol aj navyše opitý.
,,Preboha!" prikryla som si ústa.
,,A-l-e-x" vrieskali ľudia okolo mňa.
Kolieska v hlave sa mi roztočili na plné obrátky. Pohľadom som hľadala Tylera a Olivera. Trvalo to len chvíľku kým som ich zahliadla v rohu miestnostu.
,,Tyler potrebujem pomoc" povedala som a už aj ich oboch ťahala k bitke.
,,Ellie, spomaľ čo sa deje"
,,Dostaňte ich od seba, prosím" zaúpela som.
,,To myslíš vážne? Toto je Alex, jeho nezastaví nikto" pokrútil hlavou Oliver.
,,Prosím zastavte tú bitku" hovorila som to už so slzami v očiach.
Aj keď mi to pred tým poriadne udrelo do hlavy, teraz som akoby zázrakom vytriezvela.
Tyler si vzdychol a vošiel ku Alexovi a tomu druhému chlapcovi, ktorý už bol v bezvedomí.
Alex bol ako šialený, akoby nepoznal kedy je koniec. Stále mu udieral do tváre a nezdalo sa, že chce skončiť. Krv bola všade navôkol. Oktagon oproti tomuto tu bolo nič.
,,Hej, hej!" kričal Tyler a ťahal ho od chlapca na zemi.
Alex sa však mykal a zdalo sa, že sa chystá do bitky aj s Tylerom a Oliverom, ktorý sa snažil nahmatať tep blondiakovi na podlahe.
Nemohla som sa pozerať na to, ako sa tu odohrá ďalšia bitka a to len kvôli mne. Rozbehla som sa k nemu v pravý čas, keď už držal pravačku vo vzduchu nad Tylerom.
,,Alex nie!" skríkla som a postavila sa medzi nich.
Pozrela som mu priamo do očí a videla v nich trápenie.
,,Je koniec" povedala som opatrne a stiahla mu ruku naspäť dole.
,,Ellie, mala by si odtiaľ odísť" povedal Tyler so zaťatými päsťami pripravenými na boj.
,,Nie, je koniec" povedala som a neprerušovala očný kontakt s Alexom.
Chlapec čo bol pred tým na zemi už stál a šiel po vlastných, no celú tvár mal od krvi.
,,Ďakujem Tyler. Aj tebe Oliver. Máte to u mňa." povedala som a objala ich.
,,Ellie!" počula som povedať Alexa.
Keď som sa otočila videla som ako to v ňom vrie.
,,Ja ťa s ním nikam nepustím" pokrútil hlavou Tyler.
,,Je to v poriadku, naozaj" usmiala som sa, ,,ešte raz ďakujem"
Chytila som Alexa za zápästie a ťahala ho vonku na vzduch.
,,Ty si vážne blázon. Buď ty, alebo ja, že som ti po tom všetkom pomohla" pokrútila som hlavou.
,,Nežiadal som ťa o nič" odsekol a mieril k jeho autu.
,,To snáď nie je možné! Čo máš dopekla za problém!"
,,Nemám žiadny problém! To ty všade naklusáš a snažíš sa zachrániť situáciu, ktorá je už aj tal v sračkách" zvrieskol a otočil sa ku mne.
,,Ty si neuveriteľný! Nechápem o čom to hovoríš! " rozhodila som rukami a čakala na vysvetlenie.
,,Čo tá kniha?! Mala si ju nechať tam kde bola! Nežiadal som ťa, aby si mi ju vracala! Pred tým vonku... och chudáčik Mia musím jej ísť na pomoc!" zasimuloval môj hlas, ,,nejaká bitka? Záchranárka Ellie je hneď tam!"
,,Ty-ty si šialený! Počúvaš sa vôbec?! Urobila som len to čo by urobil každý racionálne zmýšľajúci človek!" kričala som tak, že sa za nami obracali okoloidúci ľudia.
,,No jasné" uchechtol sa.
,,Mali by ťa nahlásiť na psychiatriu!" prešla som popri ňom a udrela mu do ramena.
,,Ellie!" počula som, ako na mňa volá Tyler, no niekto ma chytil za zápästie a obrátil na druhú stranu.
,,Odveziem ťa" povedal Alex miernejšie.
,,Preskakuje ti?!"
Z očí mi sršal hnev. Bola som vytočená a čo viac pod vplyvom alkoholu. To je vražedná kombinácia.
Rozmachla som sa a tresla mu päsťou do hrude, tam som dosiahla perfektne. Do tváre to bohužiaľ nešlo, moja výška to nedovoľovala.
,,Doriti!" ihneď som sykla od bolesti.
,,Ukáž to sem" vzal mi boľavú ruku do svojej.
,,Nedotýkaj sa ma!" vytrhla som sa mu, no to malo za následok ďalšie bolestivé zastonanie.
,,Potrebuješ na to ľad" povedal pokojne.
,,Daj mi pokoj" povedala som a otočila sa smerom k Tylerovi, no on tam už nebol.
,,Odveziem ťa domov"
,,Ty si myslíš, že po tom všetkom s tebou niekam pôjdem?!"
,,Ellie máš vypité a čo viac nedôverujem taxíkom, takže ideš so mnou" povedal celkom vážne.
,,Mám vieš kde, že ty nedôveruješ taxíkom. Po tom čo si na mňa nakričal ťa pošlem jedine tak do pekla!"
Strčila som doňho.
,,Dobre, fajn. Prepáč. Stačí?!" povedal posmešne.
,,To si píš, že nie!"
,,Kurva, upokoj sa! Dobre, nemal som na teba tak vyskočiť" pretrel si tvár a ja som zbadala, že krváca.
,,Ja som pokojná! Čo to máš?" ukázala som na jeho tvár.
,,Eric do mňa skočil ako prvý" vzdychol si.
Pregúlila som očami a založila si ruky na prsiach. Trochu ma to ukľudnilo a už som tak nepenila. No fakt, že jeho správanie sa zmenilo z minúty na minútu ma miatlo.
,,Môžem ťa prosím odviezť domov?" spýtal sa ešte raz.
Mám snáď inú možnosť? Nemám ani číslo na taxík a znova Tylera o niečo prosiť nechcem. Už tak to bolo dosť, že mi pomohol ich od seba odlepiť. 
Nepovedala som nič iba sa otočila a mierila k jeho autu.
On ma však predbehol a otvoril mi dvere.
Vyvalila som naňho oči.
,,Strč si to vieš kde!"
,,Už som ti predsa povedal, že ma to mrzí! Čo si to mám dať vytetovať?!" zvýšil na mňa hlas.
,,Nie, ale ja si to môžem ešte rozmyslieť" ukázala som na Olivera, ktorý práve vyšiel von.
Riskovala som ďalší výbuch nervov a fakt, že ma z jeho auta jednoducho vykopne, no čo tak si vygooglim číslo na nejaký taxík...
On však len privrel viečka, vzdychol si a pribuchol dvere.
,,Prisahám Bohu, že sa raz neudržím!" tresol do volantu.
,,A čo urobíš potom? Há? Vlepíš mi jednu?" drzo som sa uškerila.
,,Ellie neprovokuj ma" pozrel na mňa a naštartoval.
,,No jasné, za všetko môžem ja, ale to, že ty sa chováš ako somár to nevadí" pokrutila som hlavou a obrátila sa k oknu.
,,To vravia všetci" odvrkol.
Tým zaujal moju pozornosť. Prečo mám dopekla vsugerované, že mám každému pomáhať v ťažkých chvíľach?
,,Kto všetci?"
,,Ty, Mia, mama..."
Dych sa mi zasekol v hrdle. Pozrela som naňho a naše oči sa stretli.
,,Nerob to, nepozeraj sa tak na mňa" povedal a ďalej sa vemoval ceste.
,,Čo zas?" vzdychla som si.
,,Pozeráš na mňa, ako keby ti to bolo ľúto"
,,Je mi to ľúto" povedala som neveriacky.
,,Nemá byť čo, nepoznala si ju"
,,Ale poznám teba. Teda ... podľa možností"
,,No a?"
,,Je prirodzené, že nejasám nad tým čo sa ti stalo" povedala som.
,,Malo by ti to byť fuk"
,,Nie je. Spravaš sa, ako keby bol celý svet proti tebe"
,,Nesprávam"
,,Ale správaš. Som tá posledná čo by ti mala hovoriť ako sa máš správať, no to čo robíš teraz... ubližuješ ľuďom. Uvedomuješ si to?"
,,Nebudem s tebou preberať tieto sračky" odvrkol.
,,No jasné!"
Znova som sa otočila na druhú stranu, no môj žalúdok nesúhlasil s tým čo som dnes pila.
,,Zastav!" povedala som a priložila si ruku k ústam.
,,Čože?!"
,,Doriti zastav!"
Prudko pribrzdil a ja som okrášlila najbližší krík svojími zvratkami.
,,Si v pohode?" počula som ho kričať z auta.
Nezmohla som sa na nič, len som mu ukázala prostredník.
Vyvrátila som zo seba všetko, stála som tam asi pätnásť minút kým ku mne prišiel a podal mi aspoň servítky.
,,Ďakovať ti nebudem, nepýtala som ich od teba" podrýpla som doňho.
Bolo mi hrozne zle. Znova sa mi žalúdok obrátil a znova ma naplo.
Tentokrát som ucítila ako mi pridržiava vlasy a objíma ma jednou rukou.
Ak by som práve nezvracala asi by sa mi podlomili kolená. To, že ho neznášam je jedna vec, no nič sa nemení na tom, že je až príliš sexi a ja som z neho tak trochu mimo.