Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

~Kapitola 42~

*Ellie*
Strach, nič iné ako strach a prázdnota naplnili moje vnútro, ako keby ma niekto prepichol nožíkom.
Sedela som na chodbe v nemocnici. Citila som sa totalne bezmocne.... Pocit, čo som cítila by sa dal prirovnať ako keby vám niekto vyrval srdce z hrude.... Nuveriteľne ako s nami dokážu emócie takto ľahko zametať. Ruky sa mi triasli a oči zatvárali od únavy, všetko sa to zbehlo tak rýchlo! Sanitka prišla o niekoľko minút, ihneď ho vzali so sebou a mňa tam nechali stáť ako kôpku nešťastia iba preto, že nie som rodinný príslušník. Taxik ma doviezol pred nemocnicu a tam ma nechali sedieť na chodbe, pred Alexovou izbou so slovami, že dnu sú ešte stále doktori. Nemohla som posedieť na mieste, nedalo sa to nevedela som predsa čo sa deje a ako sa Alex má, čo mu je. Boli to otázky, ktoré ma trýznili čím ďalej tým viac.
Odrazu sa dvere otvorili a dvaja mohutní muži vyšli von. Automaticky som sa postavila s prosbou v očiach. Oni však ako keby ma ani nevnímali, šli rovno s pohŕdavým výrazom na tvári.
,,Prepáčte..." obrátila som sa na sestričku, ktorá vyšla ako posledná. V očiach ma štípali slzy a srdce divoko tĺklo do hrudného koša.
,,Nemajte strach slečna je to v poriadku, síce by som vám to nemala hovoriť, no už zajtra ho prepustia, nebolo to nič vážne len nedostatok spánku a niečo ho muselo poriadne rozrušiť, lebo som počula ako doktor vraví, že to bol panický záchvat"
,,M-môžem ísť za ním?"
,,Na pár minút áno" milo sa usmiala.
Neváhala som ani sekundu strelila som rovno do dverí, kde ležal Alex.
,,Ach..." vzdychla som si a podišla k nemu.
,,Ellie" usmial sa slabo.
,,Čo sa stalo Alex?"
,,Nič mi nie je, len ma v práci niečo rozrušilo" zamrmlal a ja som vedela, že mi klame. Hoc som chcela vedieť pravdu nemohla som naňho za nijakých okolností tlačiť ak mi to bude chcieť povedať urobí to sám. Čo viac posledné čo teraz chcem je, aby ho niečo rozrušilo ešte viac.
,,Hlavne, že sa ti nič nestalo" usmiala som sa a chytila ho za ruku.
O niekoľko minút ma prišla sestrička poprosiť, aby som odišla.
Bolo viac ako jasné, že v noci nebudem môcť zaspať, Alex mi zakázal, aby som zavolala Jamesovi, no mne to akosi nedá. Nemôže predsa študovať a popri tom byť na čele takej veľkej firmy. Proste sa to nedá. Musí existovať spôsob ako to všetko zvládnuť.
Nad tým som premýšľala celú noc až do rána. Avšak riešenie bolo v nedohľadne.
,,Ellie prisahám, že ťa prehnem cez koleno, keď mi tu odpadneš!" povedal rozrušene Alex. Posledné čo som chcela bolo ho nejak vytočiť...
,,Len som nemohla v noci spať to je všetko" mykla som plecom a pritúlila sa k nemu na gauči.
Milujem ho, tak veľmi a bezhranične ho milujem, ani slovami sa to nedá opísať.
,,Alex milujem ťa" vyslovili moje pery, ,,neverila som, že by som mohla niekedy niekoho takto silno milovať" vlastne som ani neverila, že niečo ako láska existuje. Veď prečo by aj? Vo svete ako je dnešný, kde sa ženy neštítia spať s hocikým a chlapi podvádzať svoje frajerky, Bohužiaľ častokrát aj manželky, nie je možnosť veriť na tak bláznivú vec ako je láska. Mnohokrát robíme chybu, že čakáme, že sa ten druhý časom zmení, no to nie je také ľahké, ľudia sa nikdy nezmenia, nie celkom. Alex je síce iný, no aj keby sa nezmenil a bol státe ten bláznivý chlapec milovala by som ho aj tak. Pri ňom človek nikdy nevedel čo sa bude diať a čoho je schopný on. Vedel byť hrozivý, otravný, ale aj milujúci a predovšetkým vášnivý, to mu zostalo, mám pocit, že sa vyparili len tie negatívne vlastnosti, alebo som si na nich prosto zvykla. Srdce by mi puklo ak by som o neho prišla. Vie mi vždy vyčariť úsmev na tvári dokonca aj obyčajnou správou. Keď som na tom bola najhoršie, nepáčila sa sama sebe, pripomenul mi aká som krásna a že mi nemusia byť vidno kosti, aby som bola mužský ideál. Je len málo chlapcov čo to dokáže, pretože realita je iná, oveľa krutejšia a drtivá väčšina príslušníkov mužského pohlavia uprednostní plastové bábiky pred ženou, ktorá síce nie je dokonalá, no miluje ho naozaj a nie iba naoko. Miluje ho láskou, ktorá je nekonečná a nemiznúca. Avšak keď sa raz takto popálila znova okúsiť šťastie už nechce, pretože chutilo trpko a bolestivo...
,,Dúfam, že za tým nebude následovať niečo v zmysle musíme sa rozísť" nervózne sa zasmial a tým ma prebudil z mojich deprimujúcich myšlienkových pochodov.
,,Nie ja len ... ach... nechcem o teba prísť, prosím sľúb mi to, sľúb mi, že ma nikdy neopustíš" potiahla som nosom a utrela si slzy.
,,Na také ani nemysli, mňa sa nezbavíš ani keby si chcela cherie" pohladil ma po vlasoch a vtisol bozk.
,,Nechcem a ani nikdy nebudem chcieť"
Pritisla som sa k nemu ešte bližšie
,,Milujem ťa Ellie tak veľmi kurva až to bolí"
,,Alex poďme niekam prosím"
,,Kam by si chcela?"
,,Ja neviem, hocikde, mám pocit, že sa dusím, ako keby ma niekto chytil a hodil do klietky z ktorej niet úniku, potrebujem odtiaľto vypadnuť.... s tebou"

O niekoľko mesiacov neskôr

Skúšky už boli za nami... bola to neskutočná úľava po tom všetkom cítiť, že idete do ďalšieho ročníka. Bolo to len o ovlások, skoro som neprešla informatikou. Alex týmto semestrom školu ukončil, aby sa mohol naplno venovať firme. Podľa mňa to bolo najlepšie rozhodnutie, no teda ak chcel viesť firmu...
,,Mal by si sa konečne trochu uvoľniť braček ten oblek mi ťa akosi kazí" zasmial sa Mike.
,,Ja si myslím, že ti to pristane" žmurkla som naňho.
,,Len aby si nedostal cez hubu Mike" zasmial sa Alex a prisadol si k nám.
V tom úžasnom saku vôbec nezapadal medzi nás ani do tohto baru. Avšak mne to nevadilo, hlavne, že už je tu s nami.
,,Fajn, tak čo urobíme toto lebo?" spýtal sa natešene Mike mydliac si ruky.
,,Haha, budem sedieť v kancly a večer sa budem venovať mojej nastávajúcej" pritiahol si ma k sebe a pobozkal na krk.
,,Tak počkať, počkať je tu niečo o čom neviem?"
,,Nie nie je Mikey Alex len rád sranduje" zasmiala som sa.
Často som rozmýšľala nad tým čo by som mu odpovedala ak by mi položil túto otázku. Milujem ho nadovšetko a ani potom čo všetko sa udialo ma od neho nič nedokázalo odtrhnúť. Je to nejaké znamenie? Každopádne už sa teším na leto, ktoré je pred nami.
,,To vôbec nebolo vtipné, stáva sa z teba suchar Alex" uškeril sa Mike.
,,Choď do pekla" Alex mu úškrn opätoval.
,,Čo som zameškala?" spýtala sa Mia celá zadychčaná.
,,Stará partia je opäť spolu, takže...?" nadvyhol obočie Mike.
,,Na mňa sa nepozeraj" zasmiala som sa.
,,Prosím Ellie si jediná kto dokáže tento náš zatvrdlý chlebík prinútiť stráviť s nami leto" rozhodil rukami Mike.
Zasmiala som sa a pozrela na Alexa.
Dovolenka by naozaj bodla, no nechcem Alexa do ničoho nútiť.
,,Spoločná dovolenka? To beriem!" vzdychla si Mia.
,,Tak fajn fajn vytiahli ste to zo mna mám pre vás prekvapenie" zasmial sa Alex.
,,Nehovor! Ja milujem prekvapenia!" ozval sa Mike.
,,Ideme na Filipiny" usmial sa na mňa.
,,Ja sa tak teším! Bude to ako za starých čias" uškerila sa Mia.
,,Fú há niekto sa nám tu plesol po vrecku" Mike opäť rýpol do Alexa.
,,Ha ha. To že nechodím do školy neznamená, že som sa zmenil som stále ten starý Alex"
Zmenil sa, no k lepšiemu. Je zodpovednejší, nie žeby sa mi starý Alex nepáčil, no tento nový... hmm mám pocit, že je trochu prepracovaný, potrebuje si trochu oddýchnuť.
,,To si hovor vieš komu! Kde sú tie časy, keď si mi zašíval ruku v otcovej garáži?"
Musela som sa zasmiť.
,,Čo si robil?"
,,Je to pravda a hádaj kto to za nimi musel pratať" pregúlila očami Mia a Mike mi s hrdosťou ukázal malú jazvu na ruke.
,,Pred odletom mi pekne odovzdáš svoj telefón a vyhodíš všetky tie obleky niekam preč, chcem naspäť svojho kamoša!"
,,Fajn, Fajn len sa nezblázni" vzdychol si Alex.
Už dlho sme sa takto nestretli bolo to naozaj úžasné znova sa smiať s ľuďmi, ktorých mám rada. Zapozerala som sa na Alexov úsmev, stačilo tak málo, tak málo, aby sa zasmial a tým mi zlepšil celý deň. Posledné týždne sme spolu trávili veľmi málo času, aj keď spolu bývame, Alex mal nejaké dôležité rokovania a ja som sa snažila učiť na skúšky.
,,Milujem ťa" zašepkal mi do ucha a ja som sa neubránila jednej malej slze, ktorá mi stiekla dole lícom.
,,Milujem ťa Alex"
,,Tak fajn, leto je oficiálne zahájené" zakričal Mike, rozbuľkal fľašu šampanského a potom ju otvoril.

Ahojte, píšem po fakt veľmi dlhej dobe a po pravde som za to veľmi rada, opäť sa to stalo mojím únikom z reality. Tejto kapitole predchádzalo neslutočne veľa udalostí. (Áno uvedomujem si, že sa tu vypisujem zo svojich problémov 😂😂🤷🏼‍♀️) najprv som mala obdobie ze som bola v riti z lasky (poviete mi niekto ako sa dá zaľúbiť za dva dni? Pretoze ja sama tomu nemôzem doteraz uveriť) a preto mi bolo na grcanie pisat o laske a celkovo o vzťahu aký majú medzi sebou Ellie a Alex, potom som sa nevedela prihlasit na wattpad pretože som menila telefon, keď som sa prihlasila zistila som ze mi vymazalo rozpisanu cast 🤦🏼‍♀️ čo bolo asi dobre, teda viem, že pre vás nie za čo sa veľmi veľmi ospravedlňujem a ďakujem vám, že po tom všetkom ste tu stále so mnou a toto práve cítate ❤️ Naozaj som vám veľmi vďačná, že máte takú trpezlivosť 💕. Každopádne keď som sa znova dostala k písaniu pocítila som znova ten pocit ako keď som písala prvú časť tejto knihy a preto sa sama teším z tejto kapitoly a dúfam, že aj vy a že som vám nezklamala 😊 Ďakujem za každý komentár.