Bláznivá, Hlúpa Láska (dokončené)

《Prepáč》

*Ellie*

Ležala som otočená chrbtom Alexovi. Chcem mu odpustiť, teda už mu je odpustené, ale nejak neviem prekúsiť pýchu. Pozrela som na jeho krásne tvarovaný chrbát a odolala nutkaniu sa ho dotknúť. Bol taký nádherný! Ako keby ho niekto vytesal do kameňa.
Celý deň prebiehal v podstate kľudne... Alex sa iba obšmietal po dome a ja som si zväčša čítala, našla som totiž veľmi bohatú knižnicu. Trochu ma trápilo, že za mnou neprišiel a nepokúšal sa o rozhovor. Možno mu za to nestojím... Je to s ním ako na horskej dráhe, nikdy neviem akú bude mať náladu a čo od neho môžem očakávať.
Pozrela som ponad knihu a videla ho ako už po tretí krát prechádza terasou. Teraz za ním cupitala aj Laura. Pff je až nemožné ako si ho to dieťa dokázalo obľúbiť za tak krátky čas. Jamesa som pre zmenu dnes ani nevidela.
Ach nemohla som spomenúť aspoň milión? James už kračal oproti mne. Jeho inak upravené vlasy boli rozhádzané a na sebe mal oblečnené ... no to ma podrž... tepláky a obyčajné čierne tričko. Nikdy by som nepovedala, že on si niečk také oblečie.
,,Som v riti!" prisadol si ku mne a vložil hlavu do rúk.
,,Nie je to take zlé, mohlo byť aj horšie"
Len na mňa zazrel a vzdychol si.
,,Ak by som sem nešiel ani by som sa to nikdy nedozvedel"
,,Čo budeš robiť?"
,,Neviem, ani neviem či sa chcem podieľať na jej výchove" pokrútil hlavou.
Chcela som povedať, že bude úžasný otec, nooo... Alexovi nedal príliš dobrý vzor. Avšak vravel, že sa zmenil a je si vedomí svojích chýb čo je skvelý začiatok. Teraz by mohol dostať druhú šancu...
,,Možno je to to najlepšie čo pre ňu môžeš urobiť. Keď vyrastie bude sa pýtať kde je jej otec a určite ťa bude chcieť spoznať..."
,,Alebo nie, možno ma bude nenávidieť"
,,Každý je strojcom svojho šťastia... Ak to dovolíš bude ťa nenávidieť, no ak jej na to nedáš dvôvod bude ťa práve naopak nadovšetko milovať" usmiala som sa.
,,Ach preboha čo tu ten toľko pobehuje?" pokrútil hlavou nad Alexom, ,,ak dovolíš rád si vezmem moju dcéru aj ja" zakričal za ním.
Usmiala som sa. Myslím, že je veľká pravdepodobnosť, že predsa len bude skvelý rodič.
Alex na mňa pozrel a potom odišiel niekam preč. Čo dopekla robí?! Snaží sa ma vyprovokovať? Pokrútila som hlavou a znova sa vrátila k čítaniu.
O niekoľko minút neskôr som ho znova začula ako sa nahlas smeje s Andrém a presne v tej chvíli mi preletela popri nose volejbalová lopta.
Priprela som viečka a potom naňho nepekne zagánila. O čo sa to tu pokúšal?!
,,Prepáč chérie" uškeril sa.
Chcela som naňho zvriesknuť nech ma tak nebolá potom čo ma poriadne vytočí, no napriek tomu som sa len nútene usmiala.
,,Čo čítaš?" ozval sa André.
,,Je to zvláštne, no ešte nikdy som nečítala Pýchu a predsudok" zasmiala som sa.
,,Skvostná Ellizabeth Bennetová" uškeril sa André, zavolal k sebe veľkého psa a potom znova odpochodovali všetci traja preč.
Znova o niekoľko minút sa oproti mne objavil Alex s nejakým iným psom. Bolo to šteniatko a hrozne rozkošné.
Toto je moja slabina... On to vie! Tak a toto je vojna!
Horko ťažko som sa nútila nepozerať sa na nich ako sa hrajú, no nezvládla som to, ešte som sa aj postavila a zavolala toho psíka k sebe.