Adoptovaná Láska

KTO JE TEDA PSYCHOPAT?

Víťa
Nebyl jsem unavený. Vzal jsem si notebook a šel skouknout nějakej film. Když jsem něco hledal na youtube tak mi zavolal Radek? Proč by mi volal... pohádali jsme se předse. No nic, vzal jsem to. (Btw ludia ja som práve v Košiciach, čakám na lietadlo a aj cez to, že by som mala robiť iné veci tak píšem story😊)

V: Co chceš?
R: Víš, Milka jse mi jako tak zalíbila a já se rozhodl, že jsi ji od tebe vezmu...
V: Cože? Co todle má jako znamenat!?
R: Neslyšel si?? Chci ji!
V: Né to já ji miluji.
R: Já taky a víc než ty.
V: A jó... tak mi to nějak dokaž.
R: Hmm, jako myslím, že úplně postačí to, že mám o ni strach. Může se jí něco stát!
V: Heh a jako co by se jí mělo stát?? Kdyby něco, tak já jí ochránim. Na to, že jsem tak mladej jsem dost zodpovědnej.
R: Tak zodpovědnej, že jsi se minule vožral v klubu?
V: To bylo dávno a počkat... odkud to vlastně víš??
R: Matyáš tě viděl. Řekl mi to.
V: Cože co? Maty mě sleduje!?
R: Nesleduje, byla to náhoda ale bojíme se o Milku... není prostě dobrej nápad abys s ní bydlel.
V: Vysvětlíš mi na co jako teď narážiš??
R: Hah, nechci prostě aby bydlela s psychopatem!
V: Jak jako s psychopatem!?
R: Víťo přiznej si to. Oba dobře víme o tvé schizofrenii, tak se nehraj prosím tě na neviňátko.
V: Jo ale to neznamená, že jsem psychopat.
R: Víš co, opravdu, tohle není pro ní bezpečný. Buď tp půjde po dobrém nebo po zlém. Tedy buď mi jí dáš dobrovolně nebo řeknu pěkně paní z decáku o Černobylu a možná i kousek víc z tvého života...
V: Tohle neudělaš! Nebude ti věřit!
R: Tik-tok, jsem policista, uvěří mi.
V: Nechápu co se to stalo! V dětství jsme byly nejlepší kamarádi a teď...
R: Dětství je minulost Víťo!
V: Ale stojí ti to za to.
R: Možná. Budu rád když budeš trpět. Velmi rád.
V: Né Radku, to ty jsi ten psychopat. Měj zlitování.
R: Pro tebe mít zlitování nikdy nebudu mít.
V: Zapomeň na minulost!
R: Né, minolost se totiž odráží na budoucnosti. Tomu se říká karma...
V: A co Klárka jako? (Nie Klarisa, ale Attackova priateľka)
R: Rozešel jsem se s ní...
V: Co, že co??

Típl to. V noci jsem nemohl zaspat. Pořád jsem přemýšlel nad tím co bude dál. Já to už nedávám. Nejradši bych to skončil ale nemohu... musím ji chránit. Nesmí Milce ublížit.

-zajtra-
Milku jsem poslal do Sabinova. Samo slíbil, že se o ní postará na pár dní, kým to neurovnám s Radkem. (BTW práve vidím Cyprus taže sa k tomu asi nedopracujem...) A též se moc na ni teší Klarisa. Jó, vím, žárlil jsem na ní ale teď je to ta nejlepší volba.

Milka
Víťa mi povedal o Radkovi, čo chce urobiť a čo už urobil. Bála som sa ale predsa len, dôverujem Víťovi a viem, že ma ochráni. Rozplakala som sa. Do izby vošla Klárka.

K: Môžem ďalej?
M: Jasné, je to predsa tvoj dom.
K: Ty plačeš?
M: Nie, neplačem.
K: Ale áno, veď vidím aké máš zaslzené oči.
M: Dobre, máš pravdu. Vieš, nemám rada keď ma niekto vidí plakať, cítim sa byť vtedy bezmocná a...
K: Chápem ťa, mám to rovnako.
M: Kde je Samo?
K: Ale, iba tak... šiel pozrieť svoj nový dom v Košiciach, ktorý práve stávajú. Šiel im tam trochu pomôcť.
M: Aha. A kde je Lili? (To je akože tá Samova žena)
K: Príde večer. Študuje v Košiciach právo, príde až večer. Ešte bude asi zvyšok dňa so Samom.
M: Právnička a youtuber? Hold, láska si nevyberá. Ale sú spolu hrozne cute.
K: No jo Lili je super, Samo si vybral dobre, len má toho na výške veľa no. Prvý rok proste. (Teraz som si uvedomila, že je blbosť, že Lili chodí do školy keď sú prazdniny ale tak predstavte si, že akože stredná v lete není ale výška hej ok?)
M: Klára ja sa bojím.
K: Neboj sa. Víťa to zvládne.
M: Ale čo ak sa to všetko posere a mňa dajú do decáku a potom si ma vezme Radek a potom a...
K: Nehysterči, Víťa to zvládne. Koniec koncov, 2 roky by si snáď vedela vydržať či?
M: Klára ty ma nechápeš, máš iba 14, nemôžeš tomu rozumieť.
K: Práveže ti rozumiem veľmi dobre. Som od teba rovnako mladšia ako si ty mladšia od Víťi.
M: Máš pravdu. Sorry, tak som to nemyslela. Nechcela som ťa uraziť, koniec koncov ja som tiež mala niekedy 14...
K: Veď to. Čo ideme robiť?
M: Chcela by som ísť von. Vidieť proste Slovákov, som jedna z nich, je to zmena ako byť skoro celý život v Česku a tam hovoriť slovensky aj keď to nie je rodná zem.
K: Hmm. Rozmýšľam kam by sme tak mohli ísť. Čo tak keby som ti požičala Samov bicykel a pôjdeme na Šarišský hrad?
M: To beriem. Nikdy som tam nebola.
K: Uvidíš, bude sa ti páčiť, je to úžasný hrad. (Ehm, až tak úžasný nie je, už som tam bola aspoň 10-krát a videla som aj lepšie hrady no)
M: Už sa nemôžem dočkať.

Klára
Vyzerala hrozne smutne. Chcela som ju rozveseliť. Tak mi napadlo, že by sme sa išli pozrieť na hradné slávnosti. (V skutočnosti boli pred týždňom 😶) Nech vyskúša niečo nové a nech nemyslí toľko na Víťu. Nie, že by na neho nemala myslieť ale v skutku ju to ničí. Potrebuje odvrátiť pozornosť na iné veci, aktvity, kamarátov, prazdniny, zážitky a pod.

Milka
Išla som si ľahnúť. Bol už večer a my sme sa vrátili z hradu. Bolo naozaj náramne dobre. Úplne som zabudla na Víťu. Bol večer, Samo a Lili prišli a tak som musela odísť z jeho izby. Šla som ku Kláre. Majú tam teplo, musím uznať. Keďže majú obaja izbu pod strechou tak je to pochopiteľné. Bolo 0:56 a ja som sa rozhodla ísť už spať. Zobudila som sa o 3-tej ráno. Prepadol ma totiž panický strach. Neviem, hrozne som sa bála byť sama. Bola som tak bezmocná. Na to sa Klárka zobudila.

K: Ty nespíš?
M: J-ja už nemôžem! Nedávam to. Bojím sa.
K: Milka, nič s tým neurobíš. Rozumieš?
M: Ach, tak mi chýba jeho objatie. Celý mi chýba.
K: Tak ťa môžem objať ja.
M: Ale to je niečo celkom iné. Je iné keď ťa bojíme muž, muž ktorý vieš, že ťa miluje a ten stisk ťa posilní tak, že všetko prekonáš.
K: A jo, už rozumiem.
M: Ale objať ma môžeš. "Objala ma."
M: Rozhodla som sa pre jednu riskantnú vec...
K: A to je?
M: Idem do Česka!
K: Čože teraz ako!?
M: Áno, chcem ísť za Radkom, si to s ním vybaviť.
K: To nie, je to nebezpečné! Môže ťa zbiť alebo znásilniť alebo dokonca zabiť.
M: Tak ako nezabil by ma, to nie, na to by sa neodhodlal. Zbiť, neviem, či by ma zbil ale myslím, že áno keby som mu protirečila a čo sa týka znásilnenia tak myslím, že akurát o to mu ide... ale pre Víťu vydržím aj nemožné.
K: Si normálna!? Toto nerob, Víťa si poradí sám, je dospelý a ty si ešte dieťa.
M: Za chvíľu budem mať 17 a Víťa má 18 tak čo? (Akože v skutočnosti má 19 aspoň myslím ale tu som si to kus upravila)
K: Ako myslíš no.
M: Odídem dnes v noci. Samovi a tvojim rodičom povedz, že som išla proste do Česka, keby volal Víťa tak som u vás ok?
K: Rozkaz šéfe!
M: Super, idem si zbaliť veci.

-vlaková stanica-
Utekala som ako o život len aby som to stihla. Avšak...

OKJ ĽUDIA 1300 slov. Ako neviem, či sa mi bude chcieť ale tak keď tak niečo vidám😉. A btw kto pozeral Moonov stream a videl tu jeho animáciu? Mega že? Moon vie tak pekne kresliť, som si nikdy nemyselela... opak pravda. Napíšte mi do komentárov 💬, kto pozeral😉😁...

S POZDRAVOM HANI