The Lost Child

Prológ

Oslava narodenia budúceho panovníka sa konala dva týždne od počatia dieťaťa. Vo svete nekončiacej zábavy Férov, bola zvesť o prvorodenom zoslanie od anjela. Pilo sa a jedlo, spievalo sa a tancovalo. Ak by sa smrteľník ocitol na zábave férov, utancoval by sa k smrti. Také prípady boli ojedinelé. Nikto nechcel ľudí vo svete nesmrteľných.

Posledný deň veselíc, kedy sa pilo za dvoch, sa na oslave ocitla vysoká férka. Cez plášť na hlave jej neboli vidno špicaté uši, ani mačacie oči, iba dlhé čierne vlasy - temné ako tuhá noc v ten večer.

Na kráľovskom dvore sa to hemžilo farbami a rasami. Féri, víli, elfi, gobliny, škriatkovia - nezáležalo na tom. Nie pri tak skvelej zábave.

Féri sa nevedia opiť ako ľudia vo svete smrtelníkov. Preto im medové víno, ktoré všetci upíjali z krčahov, len jemne opojilo zmysli. O cudzinku sa nikto nezaujímal.

Prešla popri zlatom obloženom stole, plnom zabudni koláčikov. V rohu sály sa nachádzala fontána s ríbezľovým vínom. Sedel tam goblin a s krčahom v ruke sa načahoval za prúdom tmavej tekutiny.

Každý si hľadel svojho. Féri sa zaujímali iba o seba - nič nezvyčajné. Víli uzatvárali dohody z hlúpymi škriatkami. Goblin nestratil trpezlivosť a naďalej sa doťahoval za vínom. Bola to noc osláv ako každá iná.

Tmavovlasá férka sa už v sále dávno nenachádzala. Radovánky neboli jej parketov - nie, žeby tam kôli tomu prišla.

Teraz stála pri detskej kolíske z jelenieho parožia, listov a kôry. V nej si sladko pochrupkávalo nedávno narodené férča. Nebolo rozkošné ako deti smrtelníkov - férske deti boli prekrásne svojim výzorom, ale nie rozkošné.

Pár chvíľ si dopriala pohľadom spočinúť na dieťati. Blond vlásky sa mu jemne zatláčali do miniatúrnych kučier, pripomínajúcich korunu.

Predtým ako si ho vzala na ruky si čosi nezrozumiteľne zamrmlala popod nos. Férska žena a dieťa boli razom preč.

***

Keď sa vo férskom svete rozšírila správa o zmiznutí dediča, začalo sa hromadné pátranie po celej krajine. Jednotka férov bola vyslaná aj do sveta ľudí s jediným cieľom: priviesť späť dieťa.

Ale ani po rokoch hľadania sa stratený dedič nikdy nenašiel. Svet férov si to navždy zapamätal, no po dieťati sa ešte vždy hľadalo.

***

,,Podáš mi kečup?"

Ako každý deň, a dnešok nebol výnimkou, majú na večeru francúzsky toast. Amanda ten svoj je naslano, Killian nasladko. Na pocukrovanom toaste mu spočíva hromada ovocia. Černice, jahody, čučoriedky. Nikdy na ne nedá dopustiť a ubezpečuje sa, že ich majú stále v chladničke.

,,Nech sa páči," povie a podá jej fľaštičku kečupu z Targetu. Raz za týždeň chodí ich mama do obchodu a kúpi novú.

,,Aký ste mali deň?" Spýta sa Cora - ich matka. Killian a Amanda sú dvojčatá. Vyzerajú však úplne rozdielne. Killian má vlasy orieškovo hnedé, zato ona ich má blonďavé. Vyzerajú ako vyperoxidované od slnka. Obaja sú chudý, ale Amanda je o niekoľko centimetrov vyššia.

Obaja čosi zahundrajú za odpoveď, čokoľvek to už bolo, ďalej to nerozoberajú.

Akonáhle sa rodinná večera skončí, Killian si odbehne kamsi do izby a Amanda nasleduje jeho príklad.

V Oregone bývajú od narodenia. Ich otec vraj odišiel, akonáhle sa narodili. Matka o ňom často nerozprávala - iba zriedkakedy.

Zajtra pôjdu na obed do McDonaldu. Majú totižto osemnásť a obaja sú z toho veľmi nadšený. Nielenže budú plnoletý, ale z toľkého nezdravého jedla dostanú akné.

Obaja by najradšej z Oregonu odišli a zabývali by sa trebárs na Floride - niekde kde je teplo. Ich mama by sa však ťažko dala na niečo také naviesť. Stráži ich ako oko v hlave - niekedy majú pocit, že to dosť preháňa. Nie sú zo zlata.

Cora sa zavrie v malej kúpeľni v ich dome. Rukami sa zaprie o umývadlo a skúma svoju ľudskú tvár v obdĺžnikovom zrkadle. Aj po toľkých rokoch jej pripadá cudzia.

Keď prišla do smrteľného sveta, musela sa začarovať, aby zovňajškom pripomínala ľudskú bytosť. Uši mala teraz zaoblené, oči ľudskejšie a z tesákov sa stali obyčajné zuby. Stále tu však boli veci, ktoré nemohla nijako ovplyvniť. Féri nevedia klamať, ani keď sú mimo svojho domova. Preto keď nastala chúlostivá téma, vyhýbala sa jej a neodpovedala.

Vo svete Férov nebola takmer osemnásť rokov.

Najväčšiu starosť jej však robia deti. Za pár hodín sa totižto môže zameniť úplne všetko, alebo vôbec nič. Vychovávala ich rovnako, rovnako na nich používala kúzla. Vedela čomu sa tým upísala a so svojím osudom bola zmierená. Dúfala len, že to neovplyvní jej deti.

Lenže to najhoršie je, že v ľudskom svete sa ukrýva svet férov. Na každom kroku. A je len otázka času kedy sa to prejavý viac a viac a krajina férov ich oboch vcucne ako rastlina všetok kyslík v izbe.

Nový príbeh! 😊 Som neskutočne šťastná, nepísala som takmer tri týždne a skoro ma porazilo. Preto som ihneď musela začať písať niečo nové, tak prečo nie o svete férov? Úplne ma dostali, a tak tento príbeh bude opäť fantasy.

Táto časť je krátka, nevedela som čo viac napísať do prológu, ale ďalšie budú snáď raz také dlhé.

Hlasujte, komentujte - som vo vytržení na váš názor a pohľad.

Sofia x