The Lost Child

5. časť - smartfón

Srdce mu bije splašene, rýchlo v nepravidelných a krátkych intervaloch.
Buch, buch, buch.

Uháňa Portlandskými ulicami ako pomätenec, športovec či kriminálnik. Prejde po N Failing Street, kde zahne za roh, aby sa dostal na N Mississippi Ave, kde dostať tie najlepšie donuty na celom šírom svete.

Blue Star Donuts majú našťastie neďaleko Jefferson High School a ich doterajšieho motela v ktorom musia prebývať dokiaľ im vyšetrovateľ nedovolí nasťahovať sa späť do ich domu.

Zoberie za desať pochutín, so sestrou sa podelia pol na pol. Všetko dá zabaliť a zoberie aj dve Vienna Coffee - v podstate silné expresso s nadýchanou penou.

Vyplatí milú predavačku a odchádza opäť tou istou trasou akou prišiel. Tentoraz však nebeží, vychutnáva si citrónový donut a zapíja ho dúškami teplej kávy.

Medzitým ako si Killian oblizoval cukrové prsty, aby z nich zmyl polevu, Amanda sedela na posteli a do zošita si zapisovala všelijaké detaily o náhrdelníku. Medajlón bol veľký asi ako detská pästička. Možno zájde za zlatníkom a spýta sa ho naň.

Na nič iné však neprišla - bol to prostý náhrdelník, a predsa nebol.

Killian vojde do motela, hneď si všimne punk ženu sediacu za recepciou. Zamestnávajú tu kriminálnikov?, blysne mu mysľou, keď ho recepčná prevŕta pohľadom ostrým ako britva.

Strasie ho, preto zrýchli do kroku a o pár sekúnd zatvára dvere na motelovej izbe.

,,Ako sa to tváriš? Videl si mŕtvu myš?" ozve sa pobavená Amanda, keď zbadá bratov bledý výraz.

,,Kiež by," zamrmle. Na nočný stolík položí igelitku s kelímkom kávy a vyzuje si tenisky. Nohy má celé boľavé asi pre to, že zjedol priveľa. Niekedy mu z toho zvykli opuchávať nohy.

,,Ak budeš hladná daj si, mám aj kávu," mykne ramenom na stolík.

,,Vďaka," usmeje sa Amanda, no nesiahne ani po jednom. Naďalej sa venuje náhrdelníku.
,,Mohla by som si pozrieť tie hodinky?"

,,Iste, sú v taške," povie a poukáže na tašku hodenú na dlážke. Amanda pretočí očami, zdvihne sa z postele a sama si hodiny z bratovej tašky vyberie. Bastard jeden lenivý!

,,Ako dlho budeme ospravedlnení zo školy?" spýta sa Killian a z tašky si vezme posledný citrónový donut - čo dodať, má rád ovocie.

,,Myslím dokiaľ sa nevyrieši prípad - samozrejme ak bude trvať pridlho, bez mihnutia oka nás do toho väzenia šupnú spať. Ale teraz to vraj pre nás nie je vhodné." Mykne ramenom a do zošita si čosi začmáre.

,,Lepšie pre nás," odpovedá Killian s plnými ústami.

,,Nechutné." Slová mierené práve na jeho osobu ho pobúria. Nie však na dlho. Je chlap - chlapi sú drsný a sprostý- počkať čo? Nemyslel to tak.

Každý sa venuje svojej nezáživnej činnosti - Amanda skúma hodinky a Killian pozerá videá vtipných mačiek.

Zazvoní telefón.

Po chvíli otravného zvonenia Killian zafučí: ,,Máš v pláne to zdvihnúť?"

,,To nie je môj," poukáže na mobil hodený pri jej nohách.

Zavetria.

Hudba pomaly utícha a dojčatá sú nepochybne presvedčený, že zvuk staromódneho vyzváňania smeruje spod koberca. Nechápavo sa na seba pozrú a vyskočia do pozoru.

Podídu k miestu kde ešte pred okamihom vychádzala symfónia. Chvíľu hypnotizujú koberec a v mysli sa prežehnávajú. Zdalo sa im to?

Náhle škreky ich uistia o opaku. Odskočia.

,,Podaj mi nožík!" skríkne Amanda.

Killian z vnútrajšieho vačku na bunde, ktorú má prevesenú na posteli vytiahne vreckový nočník a podá ho sestre.

Chvíľu počúva a o sekundu neskôr vyrezáva do koberca dieru.

,,Zbláznila si sa?"

Vytiahne stále vyzváňajúci smartfón. Nikde nevidí jeho značku. Je celý čierny, čož moc o jeho pôvode nič nenapovedá.

,,Zdvihnem?"

,,Nie, nie, absolútne ni-"

,,Haló?" spýta sa do telefónu a nadstavý reproduktor, aby mohol počuť aj Killian. Trasú sa jej ruky, no keď vysloví slovo jej hlas znie odhodlane.

,,Amanda?" ozve sa z telefónu. Obaja akoby dostali fackou cez líce. ,,Si to ty?" opäť ten hlas. Medový hlas ozývajúci sa stenami izby, ich prišpendlí k podlahe.

,,Mami?" Killian ani nedýcha. To nie je možné.

,,Počúvajte, nemám veľa času. Musela som odísť, idú po mne, je to nadlho. Potrebujem od vás jednu vec dobre?"

,,Áno," šepne Amanda a hľadí pri tom na Killiana. Ten vypadá akoby išiel hodiť šabľu.

,,Oboch vás milujem, nezabudnite na to dobre?" Nadíde krátka pauza ale pripadá ako desaťročie. ,,V izbe mám jeden predmet. Sošku. Potrebujem, aby ste ju zobrali a dali ju jednej konkrétnej osobe. Jej meno je napísané naspodku. Nemôže sa dostať do nesprávnych rúk..." Hovor sa preruší a Coryn hlas stíchne.

,,Nie! Nie..." zvrieskne do smartfónu Amanda a po lícach sa jej zväzú potôčiky sĺz. Krúti hlavou a dookola hovorí tie slová, nie, nie, nie. Akoby jej ich mali matku vrátiť. Killian na ňu mlčky hľadí.

Odrazu sa skloní a zo zeme zodvihne vyrezaný kus koberca. ,,Idem kúpiť sekundové lepidlo," a otočí sa ma odchod.

Keď o tridsať minút príde do izby, Amanda sedí na kraji postele a v ruke tuho zviera telefón.

,,Odišla z vlastnej vôle," povie namiesto pozdravu. ,,Hudges mal pravdu."

,,Nemal, sedela si si na ušiach? Je v nebezpečenstve."

,,Ako vedela, že budeme tu, huh? Ako mohla vedieť, že budeme práve v tomto hoteli, v tejto izbe!" zvyšuje hlas až na konci ziape. Killian potrasie hlavou, nevie.

,,Tak vidíš," hrozivo sa zasmeje, hrozivo ako to robia psychopati vo filmoch. Strasie ho - jeho sestre načisto preskočilo.

O niekoľko hodín - ťažko povedať o koľko presne, bol útržok koberca na svojom mieste a Killianove prsty zlepené dovedna. Nenávidí, keď sa mu sekundovým lepidlom zlepia všetky prsty dorhomady. Musel si vypožičiať Amandin pilník a nejako prsty oddeliť. Bolo to bolestivé a lepidlo nešlo práve dole, ale aspoň má všetkých päť prstov na ruke.

,,Čo keby sme zašli za pánom Hudgesom...?" navrhne Killian a naráža na tajomný telefonát od ich matky. ,,Možno vystupujú číslo, polohu..."

,,Nie" odpovie rázne Amanda. ,,Vieš prečo ten telefón nemá značku?" Killian opäť pokrúti hlavou, naozaj netuší. ,,Je jednorazový, nedá sa vypátrať."

,,Tak mu povieme o tej soške. Možno nám bude vedieť pomôcť."

,,Nemôže sa dostať do nesprávnych rúk. To povedala. A navyše tomu chlapovi neverím."

,,Čo teda navrhuješ? Chceš sa tam znovu vkradnúť?"

,,Nerozumiem tomu," povie Amanda, už tichšie. ,,Hudges povedal, že išlo o únos - aj to narafičila?"

,,Nie. Áno. Asi. Možno chcela zmiasť toho kto ju ohrozoval?" odpovie na otázku, otázkou. Typické.

,,V každom prípade, musíme získať tú-"
Rázne klopanie na dvere prinúti Amandu sklapnúť. Vymenia si spýtavé pohľady. Nikto
z nich neočakáva hosťa. Chvíľu stoja ako obarení.

Potom sa Killian pohne a o sekundu nato otvára dvere.

Dnes vyšla druhá pesnička z Fine Line :D Áno je to Watermelon sugar. Som z nej úplne mimo - Harry to zabil na plnej čiare 🙈