The Lost Child

3. časť - niečo sa deje, niečo strašné

Mäta, lesné ovocie, citrón, zázvor. Killian sa prediera šuplíkom s čajmi vo vrecku a snaží sa zozadu vyloviť príchuť pomaranču. Voda mu už v kanvici zovrela, vodná para sa vznáša nad poklopom.

Zo skrini nad čajmi vytiahne dve modré šálky, naleje do nich až po vrch vriacu vodu a následne pridá vrecúška s pomarančovou a mätovou príchuťou. Amanda sedí za barom, klopká prstami o linku a neprítomne pozoruje Killiana.

Myslí na to, čo sa stalo v noci, na svietiaci náhrdelník. S Killianom sa o tom nezhovárali, no vedela, že na to reč ešte len príde. A ešte k tomu všetkému je tu mama.

,,Nech sa páči, mätový," povie naoko veselo. Amanda asi poďakuje, nie je si istá, a hrnček oblapí rukami. V dome je zima, cez noc nechali otvorené vetračky, preto ju pri náhlom teple strasie.

Killian je hladný. Včera obaja nevečerali a celú noc nespali. Otvorí chladničku a vybafne na neho prázdnota. V neveľkej chladničke je pár surovín, aby sa nepovedalo. Maslo, šunka, plesnivý syr - ktorý predtým vôbec nebol plesnivý, čučoriedky, černice. Kde sú jahody?

Nazrie do chlebníka. Toastový chlieb.

Amanda vie, že ich domácnosť na tom nie je najlepšie preto povie: ,,Dala by som si toast," aby sa Killian zbytočne netrápil.

Prikývne a začne vyberať potrebné suroviny.

,,Zájdeme na políciu," povie napokon. Amanda prikývne aj keď ju brat nevidí - je jej otočený chrbtom a natiera na toasty maslo. Nie je Chuck Norris - nerobí to naopak.

***

Je presne jedenásť hodín doobeda, keď sa pred policajnou stanicou ocitnú dve deti. Nie sú o moc staršie ako jeho vlastné. Už sa nazdával, že neprídu. Dlho ich vyčkával.

Stojí pri okne na druhom poschodí a hľadí na nich dolu. Chlapec a dievča. Sú si ceľkom podobní. Ešte nemal tú možnosť vidieť ich na vlastné oči, teraz sa mu naskytne skvelá a jedinečná príležitosť.

Vojdú dnu. Odhaduje desať minút.

Presne o desať minút - ani o sekundu viac či menej, sa na dvere ozve tázave, no rázne klopanie v štýle klop, klop - a ďalšie klop. Pokynie, aby vošli. Z blízka je ich podoba neskutočná.

Prvý prehovorí chlapec: ,,Dobrý deň, pán Hudges, volám sa Killian Tenneson a toto je moja sestra Amanda, chceli by sme nahlásiť zmiznutie našej mami, Cory Tenneson," povie na jeden dych. Po ceste na stanicu si to niekoľkokrát cvičil, bol nervózny a teraz to vybafol ako bifľoš na hodine.

,,Iste posaďte sa," povie bez toho aby si čo i len pravicou potriasli. Killian horlivo prikývne a spolu so sestrou sa posadia. Amanda premáha závrat, nikdy si nemyslela, že pôjde na políciu nahlásiť zmiznutie. Ešte k tomu ich mami.

,,Vodu?" spýta sa so slušnosti pán Hudges. Dopredu vedel, že odmietnu a presne to sa stalo - odmietli. Sú predvídateľní - to sa dalo celom, ale iste očakávať.

,,Prejdime rovno k veci, môžeme?"

,,Pravdaže," odpovie Amanda, keď sa k tomu brat nemá. Hypnotizuje stenu a myslí na videá vtipných mačiek, pomyslí si Amanda.

,,Povedze, kedy a kde ste si všimli nezvestnosť vašej matky?" Vyrovnaný tón v jeho hlase, prinúti Amandu pochybovať, či sa vôbec únos naozaj stal.

,,Včera večer, pohádala som sa z bratom a odišla, on si práve všimol maminu neprítomnosť, keď išiel na večeru." Pán Hudges si čosi zapíše do bloku, ktorý od
niekial záhadne priletel.

,,Tu to preberiem sestrička, ďakujem," povie Killian. Cíti sa akoby ho nedaj bože obvinila, akoby on zapríčinil všetko čo sa udialo. Sestru má rád, no pohľad pána Hudgesa nie. Prepaľuje ho pohľadom, a keď si to všimne nemá ani toľko slušnosti, aby sa odvrátil.

,,Zišiel som dolu do kuchyne, izbu mám v druhom patre, keď som si všimol, že večera ktorú robila mama sa pripiekla. Všade bol dym a puch spáleniny, zavolal som teda na ňu. Neozvala sa, preto som zašiel k nej do izby. Bola hore nohami. Niekto tam musel zájisť, a uniesť našu mamu."

***
Je to prepadák, pomyslí si Killian. Práve vyšli z policajnej stanice, z výsluchu. Haló! Oni tu nie sú tí zlí. Ale beztak sa tak cítia.

Pán Hudges - špecialista a vyšetrovateľ únosov, spísal všetko potrebné - ktovie čo, a povedal, že by matkinu izbu rád videl. Keďže nechce aby sa čo i len zrnko prachu ocitlo inde, než ako pôvodne bolo, navrhol, aby tam išli všetci
traja - hneď. Matka by ich zabila, ak by pozvali niekoho do domu, keď nie je upratané - lenže je nezvestná. Aj tak sa obaja cítili otrasne, ihneď čo pán Hudges vstúpil do domu a rozhliadal sa kade-tade.

Teraz stoja v matkinej izbe a pozorujú vyšetrovateľa v akcií. Amanda by si pripadala vzrušene, no nie - ten chlap jej nie je sympatický. Má vôbec deti? Alebo aspoň škrečka? Ak by aj mal, nechal by ho vyhladovať na smrť. Presne to z neho vyžaruje - smrť.

,,A čo presne hľadáte?" skúsi Amanda. Panuje medzi nimi ticho, také trápne, tak sa pokúša o konverzáciu. Krok jedna: nadviazať rozhovor.

,,Dôkaz, otlačky prstov, vlas, čokoľvek je vítané," povie bez záujmu.

,,Čiže ste nič nenašli?"

,,Našiel."

,,Vážne?" Amande sa zákrúti hlava. Majú prvú stopu! Víťazný tanec je v tú chvíľu nemiestny a tak iba nasadí žiarivý úsmev.

,,Áno. Si taká osina v zadku, že ak by celú túto šarádu nastražila vaša matka, nebol by som prekvapený." Uškrnie sa.

,,Prosím?!" zvriekne na neho. Jej úsmev je razom fuč. V ústach pocíti pach krvi. Ako má použiť článok z magazínu 'ako zbaliť chlapa' , keď nevie aplikovať ani krok jedna? - nechce ho zbaliť, prirodzene, len nadviazať rozhovor. A...myslí to vážne?! Osina? Kto také slovo v dnešnej dobe vôbec používa?

,,Ďakujeme, ale sme tu vlastným autom, stretneme sa u nás," povie Killian pánovi Hudgesovi, keď im ponúkne odvoz k nim domov - chce si pozrieť maminu izbu a nájsť prípadné dôkazy.

Amanda sa zmätene rozhliadne. Bdlela? Stoja pred policajnou stanicou s cieľom nastúpiť do auta a ukázať vyšetrovateľovi dom na obhliadku. Nastúpia do starého modelu
Audi S2 Couple, červenej farby - matkino auto.

,,Kill, niečo sa mi zdalo," povie napokon. ,,My, už sme boli u nás a-"

,,Viem," odpovie a hľadí na cestu pred sebou. Amanda zmätene pokrúti hlavou. Je cvok. Zájde si na terapiu. Dobrý nápad Amanda, si jednotka, pomyslí si. Pozrie na svoje ruky v lone - nie, zatiaľ nevidí slizké chápadlá, je okej.

,,Nerozumiem."

,,Myslím, zě je to tými hodinkami." Žeby skupinová terapia?

,,Čože?" Killian zastaví na kraji cesty. Sú takmer doma. Siahne do vrecka na bunde a vytiahne vreckové hodinky. Páni, pomyslí si Amanda. Museli byť drahšie ako toto auto.

,,Videl som to isté čo ty, niečo sa deje. Niečo strašné."

Niečo sa deje :D Čo si myslíte, že s tým má pán Hudges?

Dnes trochu kratšia kapitola ;(