The Lost Child

20. časť - pravda a nič iné ako pravda

Ocitnú sa v zatuchnutej pivnici - práve tej, cez ktorú sa dostali do ríše hlupákov a psychicky narušených bytostí. Oboch z náhle kosy strasie, nečakane, žiadne topenie v pivnici nebýva.

Dvojčatá sa otočia na mamu a o sekundu sa na ňu aj vrhnú. Chýbala im, o tom niet pochýb, a navyše všetkým čím si teraz prešli bolo strašne stresujúce a je im do plaču...

,,Ššš, už som pri vás," chlácholí ich akoby boli malé deti - a v tom momente aj sú, obaja zo seba nechajú opadnúť smútok za celé tie týždne, ktoré sa strachovali a snažili sa nájsť mamu.

,,Ma-mi," fňukne Amanda a spustí ďalšiu vlnu plaču.

Killian nijako nezaostáva.

,,Poďte pôjdeme," navrhne Cora. ,,Všetko Vám vysvetlím."

***

Cora očividne nezabudla kde sa nachádzajú šálky a kde vrecúška s čajom. Veď je to žena v domácnosti. Zabudnúť niečo také by bolo prakticky to isté, ako keď by si nevedela spomenúť na mená svojich detí.

Dokonca si pamätá aj aký čaj pijú: Killian pomarančový a Amanda mätový.

,,Páči sa," povie, keď obom podáva teplý nápoj.

Pomaly chlipkajú čas. Raz si Killian obaril jazyk horúcim kečupom a nebola to žiadna sranda. Týždeň musel byť na smootičkovej diéte.

,,Prepáčte mi," povie odrazu Cora.

Súrodenci vzhliadnu od svojich šálok a hľadia na mamu.

Pokračuj.

,,Všetko mi je to nesmierne ľúto."

Killian a Amanda si vymenia kradmé pohľady a telom km prejde vzrušenie. Mama im konečne povie pravdu po ktorej prahnú ako nič na svete.

,,Ak správne hádam stetli ste sa s dvadsať ročnou ja a tá Vám už niečo povedala."

Prikývnu na súhlas.

,,Dobre teda," vzdychne. ,,Pred sto rokmi som sa ja a môj brat narodili do XX. generácie Rowovcov. Boli sme dvojčatá, no pár dňoch zomrel. Preto som na trón mala nastúpiť ja, keď bude vhodná chvíľa. Do svojich dvadsiatich som žila s otcom a mamou v paláci. Nemali sme však medzi sebou dobré vzťahy. Oni ma vinili za smrť brata. Preto som sa rozhodla ísť za bosorkou s zistiť akú zvrátenú hru to so mnou život hrá. Tá mi povedala-"

,,'dieťa kráľovskej krvi prinesie skazu pre celú ríšu a aj zánik samej seba'" povie Killian. Presne si tie slová pamätá, dlho nad nimi v cele uvažoval. Ako nad ďalšími vecami, keďže sa išiel zblázniť.

Cora pokračuje: ,,Preto som musela konať. Vedela som, že otec má vreckové hodinky, ktoré dôkazu vrátiť čas. Ukradla som ich. Ale prve som ušla a ukrývala sa v lesoch. Tam som natrafila na Roya. Pomohol mi a ukrýval ma dalších šesťdesiatdva rokov. Potom som sa však rozhodla konať a ukradla spomínané hodinky. Ale neuniesla som iba seba, ale vzala som aj brata a prišla sem, do ľudského sveta, aby som mohla začať odznova."

,,A kde je tvoje dvojča?" opýta sa Amanda. Nedochádza to iba jej alebo...?

,,Killian je moje dvojča."

V izbe sa rozhostí hrobové ticho. Nikto ani nežmurkne.

,,Prosím?!" vyskočí Killian z pohovky a vyleje čaj. Skvelé, teraz tam bude škvrna. Inokedy by sa bál maminej reakcie, - či by ho zabila alebo nie - no teraz je mu to nanajvýš ukradnuté.

,,To ale znamená..." Amanda sa zhlboka nadýchne. ,,Že ja som- ty?!"

Chaos.

,,Nechajte ma to vysvetliť," povie ticho, no rázne. Killian sa posadí a obaja zavrú klapačku.

Čaj na parketách sa pomaly začína vpíjať do dreva.

,,Prišla som do Oregonu, Piedmontu a začala vás vychovávať ako svoje deti. Naozaj ste dvojčatá, no ja nie som vaša matka," otočí sa na Killiana. ,,Som tvoje dvojča," otočí sa na Amandu. ,,A...ty. Sme tá istá osoba."

Ticho. Ak by si mucha práve prdla počuli by to a prišli by na vedecký obrat. Lenže aj tá mucha, ktorá bola pred chvíľou v obývačke sa radšej vyparila.

,,Wow," prednesie Amanda.

Killian iba čumí do steny. Je v poriadku?

,,Viem, že potrebujete nejaký čas," riekne Cora (alebo skôr Amanda?) a zdvihne sa z pohovky. Zamieri ku dverám a Amanda (alebo skôr Cora?) k nej rýchlo prišprintuje.

,,Kam si myslíš, že ideš?"

,,Prejisť sa. Sľubujem, že sa vrátim."

A tak Amanda necháva mam- teda samú seba odísť.

Killian stále stojí ako obarený.

Toto bude ešte dlhý deň.

I'm soooo sorry 😅
Ako už všetci viete náš nový životný štýl je karanténa a moja inšpirácia odišla spolu so slobodou, ktorú som pred celým týmto mala.

Mrzí ma, že som nič nepísala, snáď mi to odpustíte.

Držte sa ❤️💪🏻