The Lost Child

1. časť - dar

Killian a Amanda Tenneson, rozdielne dvojčatá, to v škole nemajú ľahké asi ako väčšina tínedžerov. Majú typické problémi ako oblečenie, popularita a make up - samozrejme toto nie je Killianova starosť.

Ako malý sa radi obliekali rovnako, no teraz by si na seba v rovnaký deň neobliekli ani tú istú farbu.

Hneď ráno dostane Amanda svoj dar. Svetlo ružový kabátik siahajúci až po kolená jej skvelo ladí k bledej pokožke a farbe vlasov. Matke dá bozk na líce a odchádza do školy, ešte pred Killianom.

Killian vyspáva pokiaľ je to len možné. Keď mu na smartfóne už po niekoľkatý raz zazvoní alarm, odplazí sa do kúpeľne a vykoná rannú hygienu. Ďalšie pomalé kroky smerujú ku bielej skrini v rohu jeho izby. Vytiahne prvé čo mu padne pod ruku. Modrá mikina s nápisom Morning Coffee a šedé tepláky - oblečenie zo včera. Nerieši a nasúka sa do vecí.

Zíde schody bez potknutia sa a zistí, že je doma celkom sám. Pri vchodových dverách zbadá narodeninovú tašku s balónikmi a konfetami, no keďže nechce zmeškať prvú hodinu, bude si musieť do školy zabehnúť. Ranný telocvik je jeho telocvik. Počul to vo športových novinách, ktoré bežali v televízore včera večer.

V škole je to ako každý deň. Nuda na zabitie. V Jefferson High School to nie je zlé. Ale ani dobré. Je to asi ako bežná škola všade vo svete. Typickí študenti, agresívni učitelia a puch ako vo verejných toaletách.

Killian mešká a preto prvé čo urobí keď vojde do triedy a všetky pohľady, vrátane učiteľky, sa do neho zabodnú, usmeje sa: ,,Mám predsa narodeniny!" Učiteľka ho počastuje zamračeným pohľadom. Killian sa zvalí do poslednej lavice a zvyšok vyučovania prespí. Toľko k jeho láske k učeniu.

Amanda si pečlivo zapisuje všetky poznámky z prezentácii do zošita, a v duchu odratúva minúty do skončenia školy. Je hladná a preto sa teší jedlu vo fastfoodu. Akné neakné, osemnásť má len raz.

Cora ich po vyučovaní čaká priamo pred školou, čím ich oboch badateľne potupí pred ostatnými študentmi.

V McDonalde sa posadia do kultového stola. Objednajú si masu jedla, aby zahladili hlad a oslávili koniec pracovného týždňa.

,,Dnes som uvažovala nad tým, že by som urobila moriaka na večeru, čo poviete?"

,,Nie je Vďakyvzdanie," vzdychol si Killian, ale neprotestoval. Uvíta čokoľvek iné, než je dennodenný štandard. Rozmýšľal, že by prihlásil mamu na kurz varenia, ale pravdepodobne by tam musel ísť s ňou a preto to nechal tak.

Amanda sa hneď po príchode do izby pripojí na internet a začne spisovať nový článok na jej blogu. Píše prevažne o veciach z jej každodenného života. Pomáha jej to pri koncentrácii sa - sama nevie prečo. Občas píše aj o móde v zahraničí, ale iba keď má inšpiračnú náladu.

Killian si pri vchodových dverách všimne svoj dar, preto ho schmatne a rúti sa po schodoch do svojej izby.

Nie je ako jeho sestra - náročný a prieberčivý- preto si na narodeniny neprial nič konkrétne. Jednoducho to nechal na mamu s tým, že sa mu to buď bude páčiť do nemoty, alebo jej to oplieska o hlavu - slovne, samozrejme.

S očakavaním ako malý chlapec vytiahne platňu od skupiny 13th Floor Elevators. Následne obal letí cez celú izbu, o sekundu neskôr sa rozoznie rock po celom dome.

Killian sa spokojne usadí na posteľ a chce poskladať tašku, aby ju mohla mama použiť aj na další rok, keď zistí, že v taške nie je iba platňa.

Rukou zašmátra vo vnútri a vytiahne vreckové hodinky. Na striebornom kryte sú vyrité jeho iniciály K.T.

Nikdy nevidel taký model hodiniek. Vyzerajú priam kúzelne. Otvorí ich a študuje dizajn. Sú nádherné. Mama sa musela poriadne hecnúť do vrecka. Také hodiny stoja nemalú sumu. Dokonca sú nadstavené, čo ho ešte väčšmi prekvapí.

Chce ísť poďakovať mame za skvelý dar, no je jeden lenivý bastard a preto si povie, že sa jej poďakuje pri večeri. Pri zmienke na jedlo sa mu zbehli sliny, pritom len teraz prišli z obeda.

,,Stíš si ten uši trhajúci zvuk!" Ozve sa krik Amandy z vedľajšej izby. Je napálená - a to poriadne. Ako dobrý brat by mal hudbu vypnúť. Lenže on dobrým bratom nie je, preto sestru odignoruje a aby jej urobil napriek, začne spievať spolu so singlom You're gonna miss me, - jeho obľúbená:

Oh! you're gonna miss me, baby.
Oh! you're gonna miss me, baby!

Amanda nasrate treskne do steny a predstaví si Killianov víťazný úškrn. Nemá cenu zatvárať sa v izbe, keď jej zdegenerovaný brat počúva hard rock.

Zíde dole schodiskom a smeruje do kuchyne. Mama už stihla dať do rúry moriaka - robí sa aj niekoľko hodín. Coru nikde nevidí a nemá cenu zakričať jej, že odchádza, keď si Killian púšťa tých starých grázlov. Preto sa obuje a vychádza z domu s účelom zabehať si. Samozrejme nezabudne na svoju novú bundu - škoda jej na behanie, ale ešte väčšia škody by bola ak by ju nechala zavesenú na stojane. Kľúče si strčí do vačku.

Killian si ďalej polehuje, dobre vie, že Amanda odišla. Pozná svoju sestru, veď sú dvojčatá, pravdepodobne majú aj telepatickú schopnosť. Taktiež vie, že si išla zabehať, robí to vždy, keď ju doháňa do šialenstva. Ale taký už raz je. Niet mu pomoci.

Občas je príliš škodoradostný - mama mu hovorila, že to má po babke. Jeho rodinu tvoria Cora a Amanda, nikoho iného nemajú. Mama je jedináčik, jej rodičia zomreli už dávno. Sú len traja, ale nikoho ďalšieho nepotrebujú. Ako sa volá ten film? Aj dvaja sú rodina - presne. Pozeral ho kôli Amande - taký druh filmov ho inak vôbec nezaujíma. Má lepšie záujmi.

Killian rád kreslí. Na predošlé narodeniny mu Cora podarovala sadu grafických fixí. Bol nimi taký unesený, po mesiaci ich všetky vypísal.

Je niečo po devätnástej hodine večer, keď Killian zletí schodmi a smeruje do kuchyne. Až tým si všimne masu čierneho dymu. Dostane sa mu do nosa, do pľúc, zabráni to prístupu vzduchu čo vyvolá kľúčovú reakciu - kašeľ. Dym vychádza z rúry, moriak sa doslova upálil. Otvorí rúru a rukou sa snaží odohnať čiernavu čo pomaly zapĺňa celý zvyšok domu. Rúru stlačením jedného tlačidla on/off vypne a následne otvára dokorán okno v kuchyni. Prejde do obývačky a okno otvorí aj tam, aby sa prevetralo.

Oprie sa o kuchynskú linku. Sakra, čo sa to dnes s tými ženami porobilo?

,,Mami! Dal by som si francúzky toast! Náš moriak sa na protest upálil," skríkne do prázdna. Ani po dlhých sekundách nepríde žiadna odozva.

,,Mami?"

Killian vbehne do Corinej izby. Prekvapením sa mu vypúlia oči. Izba je hore nohami.

Cora: perfekcionalistka. Izba: všetko len nie perfekcionalistická - netuší ako sa to povie. Ak zvýši čas pohľadá to na internete.

Plachta na posteľ je spolu s vankúšom roztrhaná, perie sa povaľuje a poletuje po celej izbe. Pracovný stôl je prevrátený, šuplíky povyťahované. Oblečenie v skrini strhnuté z vešiakov. Niekto bol tu, v dome a niečo hľadal -súdiac podľa neporiadku a otvoreného okna to nenašiel. Bol nútený narýchlo odísť, asi ho vyrušil práve on. Kdo by chcel už len okradnúť ich? Žijú v dobrej štvrti, krádeže sú veľmi ojedinelé.

,,Am, príď rýchlo," povie Killian svojej sestre, keď o sekundu vytiahne mobil a vytočí jej číslo. ,,Mama je nezvestná."

Koniec prvej kapitoly - ak nerátam prológ. Čo si myslíte o údajnom zmiznutí Cory? Myslíte, že do domu sa vlámal zlodej, alebo nie? Píšte vaše teórie :)

Ďakujem za prečítanie.

Sofia x