The Lost Child

25. časť - je koniec

Killian sa prebudí na otrasnú bolesť hlavy. Na to, že spal minimálne desať hodín pociťuje nesmiernu únavu, a keď sa chce pretočiť - jeho hlava doslova exploduje a zahmlí sa mu pred očami.

Naozaj umrie na bolesť hlavy?

,,Pozrime sa," Amanda vojde do jeho izby a odhrnie mu rolety. ,,Ty si, ale ranné vtáča," doberá si ho. Ostrý slnečný lúč si nájde cestu do jeho očí na čo nespokojne zahundre a skryje si tvár pod paplón.

Ako mohla jeho sestra vedieť, že už je hore? Stála celý čas za dverami a načúvala či náhodou neumrie?

,,Vstávať a cvičiť!" zvolá a odrnie paplón.

Killian nespokojne zahundre: ,,Cítim sa ako po opici."

,,Hovoríš akoby si sa niekedy opil," zasmeje sa.

Killian by naozaj rád vstal, no náhla únava ho privedie naspäť k spánku.

***

,,Nie, ešte neumrel," ozve sa hlas.

,,Musíš mať vždy také reči?" odpovie další.

Killian pomaly začína vnímať realitu. Otvorí jedno oko a skúma terén.

V jeho izbe je tma, on sa práve prebral a pri dverách stojí jeho sestra spolu s Corou a začínajú sa hádať o tom, že aj tak sme tá istá osoba, môžeš skalpnúť? Aha, už je hore!

,,Ako sa cítiš?"

,,Bola si tu pred chvíľou, nemusíš ma neustále kontrolovať," zamrmle.

Amanda si s Corou vymenia zmätené pohľady.
Už si tu dnes bola? Nie, sama by som sem nešla, čo ak spí nahý? Fuj.

Hlasy sa mu zlievajú dorhomady, dovolí si iba hádať kto čo vraví, a keďže sú tie dve jedna a tá istá osoba je to v podstate jedno. Počuje iba ozvenu, ktorá sa odráža v jeho hlave.

Myslíš, že má ďalšie halucinácie? Nie sú to halucinácie, ale alternatívy reality. Je to podstatné? Kedy príde tá čarodejnica? Nepríde. Ako to? Veď si... Klamala som, jasné? Potreboval počuť, že má nádej. A má? Neviem.

Killian počúva, ale nepočuje. Je pri rozhovore, no už nedokáže vnímať jednotlivé slová.

Opäť zaspí.

***

,,Zhoršuje sa to," skonštatuje Amanda a stiahne jej hrdlo. Nemôže prísť o svoje dvojča, veď to akoby stratila svoju druhú polovicu. Bude musieť zájisť na terapiu.

,,Viem."

,,Čo teda urobíme? Zájdeme za Hudgesom?"

,,Už tu nie je."

,,Ako to myslíš?"

,,Ak získal sošku nebude otáľať. Určite je už na ceste do paláca." Skvelé. To sme potrebovali.

Amanda vyriekne slová, na ktoré sa bála čo i len pomyslieť: ,,Koľko času mu ostáva?"

,,Nanajvýš tri dni."

Tri dni. Jej dvojča zomrie do sedemdesiatich dvoch hodín.

,,Nedá sa už nič urobiť," povie Cora a Amanda vypustí príval zadržiavaných sĺz. Je koniec. Po osemnástich rokoch sa s ním musí nadobro rozlúčiť. Je však vďačná za každú sekundu strávenú s ním. Nikdy na neho nezabudne, no bude sa raz musieť posunúť ďalej.

Je koniec.

vážení, ostáva ešte jedna kapitola do konca :):