The Lost Child

16. časť - kľúč

,,Nechceme tvoju pomoc," zavrčí Killian na neznámeho, rovno oproti jeho cele. Je skrytý v tieni, preto Amanda netuší komu hlas patrí. Ale vie, že ide o muža.

,,Nezabúdaj, že sme urobili obchod, dovoľ mi ti pomôcť." Obchod? Aký obchod? Do čoho sa to jej brat vždy namočí?

,,To bolo pred tým ako si ma podviedol," povie mu na oplátku Killian.

Neznámy si teatrálne vzdychne. Už teraz sa Amande nepozdáva.

Síce ho nevidí, ale môže odprisahať, že ju sleduje.

,,To je síce smutné, ale nemysli si, že vás chcem zachrániť len tak. Aj ja sa od tiaľto musím dostať a bez vás dvoch sa mi to nepodarí. No a vy nemáte šancu bezo mňa. Neviete ako to tu chodí."

Na jeho slovách je čosi pravda.

,,Fajn," prednesie Amanda a Killian sa na ňu zamračí. Nevie čoho je Nestan schopný. Veď niekoho zabil!

,,Sľúb to," nedá sa Killian a od féra si vyžaduje prísahu. U ľudí neznamená väčšinou vôbec nič, ale u férov je to niečo smrteľne vážne, niečo čo sa nedá porušiť.

,,Sľubujem," zašvitorí. Vyznie to prehnane sebavedomo. Dúfa, že jeho pomoc neoľutujú. Predsa len je to fér.

,,Tak, čo navrhuješ?"

***

Počkali dokým bude deň a féri budú spať. To však neznamená, že stráž nebude číhať na každom kroku, preto musí byť Amanda nenápadná, čož bude cez deň pochopiteľne ťažšie.

S Killianom a - ako už stihla zistiť - s Nestanom sa odhadovali, alebo skôr hádali, niekoľko hodín. Bolo to zdrvujúce a preto sa jej uľavilo, keď konečne mohla odísť. Ešte chvíľu a obom by jednu vrazila.

Teraz musí nájsť kľúč, ktorý by sa mal nachádzať niekde tu, v paláci. Je len jeden a vraj nemá očakávať klasický kľúč. Keď ho uvidí, pozná ho. Skvelé, však?

,,Vaše veličenstvo!" skríkne akýsi hlas spoza nej. Amanda zamrzne a ostane stáť ako obarená. Nemali by cez deň v paláci všetci spať?

Dobehne k nej ženská postava, zadychčaná a vtedy jej dôjde, že sa naozaj jedná o ženu. Féri sa rozhodne nezadýchajú pri päť metrovom behu ako ľudia.

,,Čo?" povie otrávene a vyhýba sa očnému kontaktu s postavou. Síce má cez tvár šatku, ale táto žena musí byť skúsená, keď sa ocitla vo férskom svete a v samotnom paláci. Amanda ešte nevidela voľne sa pohybujúceho človeka a to tam už strávila zopár dní.

,,Prečo neodpočívate?" spýta sa takmer vyčítavo. Z jej hladu poznať, že je približne vo vekovej kategórii narovnako s ňou. Amandu to zarazí, myslela si, že sa jedná o dospelú ženu. Ako sa sem mohla dostať taká mladá dievčina? Lenže potom nad sebou pokrúti hlavou. Ako sa sem dostala ona?

,,Prečo by som mala?" vyprskne. Odpovedať na otázku otázkou? Jej parketa. Navyše netuší prečo sa robí veľké haló okolo "jej" zdravia. Je kráľovná na pokraji smrti alebo čo?

,,Veď viete," kývne smerom k jej bruchu. Počkať, pomyslí si. Som tehotná?!

,,Chápem, viem sa o seba postarať." Ak by bola kráľovná naozaj tehotná v akom mesiaci je? Rodia férky rovnako ako ženy?

,,Nepotrebujete niečo? Môžem zavolať-"

,,Som v poriadku. Idem si ľahnúť," a vyberie sa preč. Nevie síce kde má byť jej komnata, ale na tom momentálne nezáleží.

,,Keď ma budete hľadať vedzte, že som hneď pri vás."

Z tých slov Amandu strasie. Nikto jej na túto pretvárku snáď neprišiel, ale ako dlho to ešte potrvá? Za vládkyňu sveta férov sa vydáva takmer dvadsaťštyri hodín.

Kde sa potom ukrýva skutočné veličenstvo?

***

Amanda si omrkne takmer celý palác. Je veľký asi ako celá galaxia a kým si ho celý iba prešla, ubehlo niekoľko hodín.

Je čas obeda.

Pri prehliadke sa zopár ráz stratí a všimne si, že z niektorých izieb odchádzajú a prichádzajú sluhovia.

Obhliadne si ich a potom zamieri do šatníka.

Hneď sa cíti lepšie, keď nemusí hrať jej veličenstvo a na sebe má prostý krémový šat.

Teraz však musí kráčať so sklonenou hlavou, keď na niekoho natrafí.

Žiadny kľúč bohužiaľ nenašla. Ako by aj mohla? Nevie o ňom vôbec nič, asi tak ako o rozmnožovaní mrkvy, a preto hľadala nejakú nezvyčajnú vec. Lenže aby bola úprimná, je niečo vo férskom paláci normálne?

Posadí sa na malú drevenú lavičku. Je asi na trinástom poschodí a celodenná pobehovačka ju poriadne unavila. Za pár hodín bude pol noc. Nemá veľa času.

Dopraje si však pár chvíľ odpočinku za zatvorenými viečkami.

,,Vieš, tiež som sa takto zo začiatku cítila," ozve sa niekto vedľa nej.

Amanda splašene otvára oči a jej pohľad sa stretne s tým jej. Dievča z rána.

,,Neboj sa, nikto o tebe nevie. Máš šťastie, že som tu a strážnici sú zvyknutý na pach človeka. Inak by ťa už istotne chytili."

,,A-ako...?"

Dievča sa zasmeje a ukáže rovné biele zuby.

,,Povedala som ti to predsa ráno - keď ma budete hľadať vedzte, že som hneď pri vás."

Amande chvíľu trvá, kým si všetko utriedi v hlave.

Neočakávaj klasický kľúč.
Voľne pohybujúci sa človek v paláci.

Keď ho uvidíš, spoznáš ho.
Dievča, ktoré si môže dovoliť byť drzé, pretože ho nemôžu zabiť. Pretože je dôležitá, jediná.

Môže to...?
Je to...?

Našla kľúč.