The Lost Child

Vianočný špeciál - vo svete férov

Vo svete férov je veľmi netypické uzrieť lunu bez radovánok. Veľké hostiny, majestátny program, veľkolepé fontány z lahodného muštu. A to všetko je len začiatok.

Féri sú bytosti podobné anjelom, nepoznajú rozhranie času ako smrteľníci. Ony majú všetken čas na svete - samozrejme nie ľudský. Iba ojedinelí féri uprednostnia každodenný hurhaj nášho sveta pred krajinou veselíc a osláv.

Tým férom sa hovorí ospalci.

***

Pred sto rokmi bol unesený následník trónu a nesmrteľná krajina si to bude navždy pamätať. Čo je sto rokov oproti päťsto? Pre férov iba odlišné číslice. Pre smrtelníkov niekoľko generácii.

Jedna balada vraví:

Odíď, odíď vládca náš,
Vráť sa, až uzrieš svetlo sveta zas,
Nezabudni kde domov ti je,
Spomínaj naň, tvoja duša tam žije.

Krajina pustá, najkrajší kvet,
Bez tvojej prítomnosti život tam niet.
Sto rokov prejde, uplynie,
V krajine férov život prekvitne.

Niektorý féri sú celkom poverčivý, veria, že o sto rokov im osud prinavráti ich strateného dediča. Voľaktorý zasa pochybujú o osude a kadejakých prorodstvách a ostatný si do balady dopĺňajú vulgárne slová.

Pýtate sa teda ako odhadnúť do ktorej skupiny patrí patričný fér? Je to jednoduché: stačí si k nemu pričuchnúť. Cítiť z neho víno? Patrí do poslednej skupiny. Necítiť? Nuž, musíte si tipnúť a veriť svojim inštinktom. Je však jeden malý trik. Ak uvidíte féra z ktorého netiahne na kilometre v spoločnosti víly, ste na dobrej stope. Narazili ste na féra z prvej skupiny a teda toho, ktorý verí v osud. Víly totižto často predpovedajú budúcnosť - spolu s bosorkami.

Vo svete férov tiež platí jedno pravidlo: vínom sa nešetrí. Samozrejme pravidiel je viacej, ale sú úplne odlišné ako tie vo svete ľudí.

Napríklad: zákaz kŕmenia veveričiek - ľudský zákon, no a zákaz kŕmenia sa veveričkami - férsky zákon. (Bohužiaľ, nie všetci féri toto pravidlo rešpektujú).

Taktiež, aj u nich sa pyká za spáchané prehrešky. My máme súdy, väzenia; ony vrchného kráľa a žaláre. Väčšinou, ale férskym zločincom zločin výde - ak sa nájde aj nejaký svedok nie je problém mu učarovať.

A tu sa dostávame do veľkej nevýhody byť smrteľník vo svete nesmrteľných. Ľudia sa dajú ľahko zlákať na ponuky a netušia, že urobili svoji obrovskú prvú, a aj poslednú chybu. S férmi netreba uzatvárať žiadne dohody, ani keď znejú bohvie ako lákavo. V lepšom prípade budete slúžiť niekoľko generácii. Zadlžíte ešte aj svoje vnúčatá, ktoré nemáte!

Féri získajú vždy to po čom prahnú, cez akúkoľvek cenu. Sú dosť trpezlivý - majú predsa všetok čas na svete.

Ako teda zomrú?

Isteže môžu zostarnúť a zomrieť na to ako väščina ľudí. Lenže im to potrvá niekoľko tisícročí. Sú aj ľahšie spôsoby. Otrava jedom, smrť v boji...

Nesmrteľný milujú boje, vojny, je to niečo ako u ľudí hobby. Rady prelievajú krv, bojujú, aj keď ide o nejakú banálnu vec. Každý fér je vycvičený na boj s mečom - je to dôležité ak nechcú skončiť s podrezaným hrdlom cez noc. Niektorý však preferujú intrigy ako bezhlavé zabíjanie.

Féri sú zaujímavé bytosti. Nevedia klamať, nevedia sa opiť tak ako ľudia po jednom poháriku whisky, uzatvárajú pre nich výhodné obchody. No a nie sú to ani anjeli, ani ľudia.

Povedala som si, že keď sú už tie Vianoce pridám takú "bonusovú" kapitolu o tom ako to chodí vo svete férov :D. Dúfam, že si Vianoce zatiaľ užívate a pod stromčekom nájdete všetky darčeky o ktoré ste žiadali :)

Merry Christmas xo