The Lost Child

23. časť - teraz alebo nikdy

Killianovi sa točí hlava.

Má závrat a to nie je po prvý raz za tento deň. Netuší čo sa to s ním porobilo, prve dúfal, že je to z hladu, no ani po výdatných raňajkách sa mu nespravilo dobre.

Nechcel obťažovať pána Hudgesa, preto iba oznámil, že do večere bude "doma" a odišiel. Zašiel aj do lekárne pre aspirin a konečne: nevoľnosť pomynula.

Teraz sedí na lavičke v Peninsula Park Rose Garden. Tak blízko a zároveň tak ďaleko domova. Najradšej by išiel za Amandou, jedinou osobou, ktorá ho neklamala.

Taktiež by rád vedel všetko o úžasnej matke Core a jej výprave kto-vie kam.

,,Killian?" Otočí sa, pred ním stojí Amanda s rukami prekríženými na hrudi. Telepatia dvojčiat? Možno.

,,Čo tu, dopekla, robíš?" spýta sa, no je rád, že ju vidí. Osamelosť mu neprospieva, a aj keď je jeho sestra otravná, má ju rád. Je to jeho rodina. Jediná rodina.

,,Povieš mi láskavo kde si nocoval? S mamou sme sa o teba báli ti bezcitná ľudská bytosť," hysterčí a vyčítavo na neho zazerá. Akoby to bola jeho chyba.

,,Vieš čo, nechcem to vedieť. Musíš sa vrátiť domov. Teraz alebo nikdy."

Killian odvráti pohľad a sleduje kačky v rybníku. Nemôže sa vrátiť. Ešte nie. Nie je pripravený čeliť Core a jej férskej minulosti.

,,Nemôžem, pochop ma-" začne, no keď sa obráti naspäť na sestru, je preč. Vyparila sa akoby tam nikdy ani nebola.

***

,,Nepáči sa mi to o nič viac ako tebe," začne Amanda. Cora je ako besný pes, vyšiluje a ona má pocit, že ak Killian nezaklope o sekundu na tie poondiate dvere, vyhlási po ňom pátranie.

,,Nechápeš to, tá čarodejnica-" povie a potiahne sa za vlasy.

Amanda sa radšej odvráti, pomyslenie, že sú jedna a tá istá osoba ju privádza do šialenstva.

,,Nepočula si všetko," dokončí.

,,Tak mi to povedz," povie Amanda a je zvedavá čo jej Cora ešte povie. Jej život je ako napínavá rozprávka na pokračovanie.

,,O Florence som ti nepovedla všetko. Keď sme sa po prvý raz stretli uzavreli sme dohodu. Vedela, že bude mať doživotný problém, keď mi predpovedala budúcnosť, no bola to ochotná podstúpiť, keď jej niečo postrážim," pozrie na Amandu.

,,To ona mi dala náhrdelník so soškou."

,,Prečo je tá soška taká dôležitá?"

,,Veď to," odpovie Cora. ,,Netuším."

,,A to ti nenapadlo spýtať sa jej?" útočí Amanda a je napálená, že nepozná odpoveď. Potrebuje mať prehľad o všetkom; už dlho bola v nevedomosti.

,,Povedala, že mi pomôže iba ak si zoberiem sošku. Bez otázok. No keď som bola za ňou v New Yorku preriekla sa o niečom. Soška je mocný čarodejný predmet. A niekto ju hľadá. Vždy ju niekto hľadá."

***

Amanda stojí vo svojej izbe a hľadí do veľkého zrkadla na skrini. Potrebuje sa nejako spojiť s Killianom; volala mu, písala, nechala hlasové správy, no on nič. Pochybuje, že si ich prezeral. Inak by sa určite ozval.

Možno...

Telepatia. Sú predsa dvojčatá. A raz im to už vyšlo.

Amanda sa zhlboka nadýchne, pomyslí na brata a v duchu mu hovorí: Príď domov. Teraz alebo nikdy. Pretože ak nepríde, zomrie.

***

Killian sa ocitne pred dverami svojho starého domova. Neplánoval sem chodiť, ale niečo na Amandiných slovách ho to prinútilo.

Teraz alebo nikdy.

Niečo sa deje (kedy aj nie) a ony ho potrebujú. Snáď si, ale nebudú myslieť, že samotu nevydržal a po jednom dni sa vrátil so sklopeným chvostom.

Zaklope, a keď mu po dvoch sekundách neotvoria, zháči sa. Bol to hrozný nápad, vrátiť sa. Otočí sa a takmer začne utekať, keď sa dvere otvoria a Amanda ho neuvidí.

Už nie je cesty späť.

,,Kill," povie a hodí sa mu okolo krku. Vedela, že príde. V hĺbke duše vedela, že počul jej tichú modlitbu.

,,Ahoj," usmeje sa, keď sa odtiahnu.

,,Ideš-" začne Amanda a kývne smerom dnu. Mama zatiaľ netuší, že prišiel a Killian si v duchu nadáva, že ju stále volá mama. Je to zvyk na ktorý i nedá odvyknúť.

Vojdú dnu v tichosti, Amanda netuší ako povedať bratovi, že prakticky umiera. Má mu toho toľko povedať, no pri pohľade na neho jej všetky slová vyfučali z hlavy.

,,Kto prišiel?" začujú Corin hlas z hora a o chvíľu ju uvidia aj na schodoch.

,,Killian?! Vrátil si sa," povie natešene a zbehne - úspešne bez pádu - dole schodmi. Killian ju za to vždy obdivoval. Nie iba kvôli tomu, že tie smrtonostné schody vie zísť bez ťažkostí, ale aj to, že keď sa stalo čokoľvek bola vďačná za to, že ich mala.

Aj ona sa mu hodí do náruče a Killian jej objatie opätuje.

,,Kde si bol? Robili sme si o teba starosti," riekne Cora síce odpoveď neočakáva. Je dospelý a teraz je tam kde má byť; doma. Pri svojej rodine.

,,Musíme ti toho toľko povedať. Toľko vecí sa stalo," Amanda sa smutne usmeje a nedokáže myslieť na nič iné ako smrť. Už sa jej raz vyhol a teraz ho opäť dobehla pripravená vziať si ho naspäť.

Posadia sa: Amanda s Killianom na gauč a Cora do kresla.

A ako tam tak sedia, povedia mu úplne všetko.

Čo si myslíte o situácii v ktorej sa ocitol Killian? Myslíte, že si ho smrť nájde?

Taktiež sa už blížime do finále :)