24. časť - bol to Hudges...

58 5 2
                                    

Killian sedí a počúva. Robí to v podstate celý svoj život a dosiaľ mu to nikdy neprekážalo. Teraz by sa však najradšej postavil, otrieskal niečo o stenu a vyplakal by sa.

No naďalej zotrváva.

,,Kill, povedz niečo," Amanda sa k nemu nakloní, no on ju ignoruje. Počula sa práve? Na čo jej má odpovedať? Na to, že je v poriadku, že umiera?

Pokrúti hlavou.

Myslel si, že zomrie ako starý vážený pán, ktorý bude o svojej zvláštnej minulosti rozprávať svojim vnúčatám, ktoré ho budú považovať za senilného.

,,Kontaktovala som Florence," z kuchyne sa ako víchor priženie Cora so smartfónom v ruke.
,,Je na ceste k nám."

To je dobrá správa, ale Killian sa aj tak neusmeje. Stále má však nádej a tej sa bude držať zubami-nechtami. Až do konca.

,,Musím si ísť pre veci," povie a konečne vstáva. Hudges bude asi rád, že odchádza - nikdy netušil či ich má v milosti alebo nie - a Killian bude rád, keď na chvíľu odíde z domu (do ktorého práve prišiel). Je tam takú pol hodinu a už má dosť. Ako tam mohol prežiť celých osemnásť rokov?

,,Idem s tebou," navrhne Amanda a Killian prikývne. Aj keby jej to neschválil sledovala by ho. To je jeho sestra.

Keď vychádzajú z dverí Killian sa ešte stihne pozrieť na Coru.

,,Mrzí ma to," šepne.

,,Viem," odpovie a zabuchne dvere.

***

,,Ďakujem Vám ešte raz za všetko," vyjadrí svoju vďaku Killian aspoň piatykrát a Hudges sa neunúva ani usmiať. Kývne mu na to hlavou - už piaty raz - a vyprevadí ho spolu s Amandou von z domu.

Keď zatvára počuje ako mu sestra hovorí: ,,U všetkých ľudí v Piedmonte si musel zrovna prespať u neho?"

Na to sa uškrnie; bol veľmi rád, že u neho Killian zostal. Vďaka nemu môže ísť konečne domov.

***

,,Ó môj Bože!" skríkne Amanda a Killianova ponožka letí cez celú izbu až pristane na jeho hlave.

,,Héj!" zreve a no nosa mu udrie odporná aróma špinavej ponožky z dvoch mesiacov.

,,Si nechutný," vyjadrí sa Amanda a namiesto toho, aby sa naďalej predierala bratovými vecami, schmatne celú tašku a odnesie ju do kuchyne.

Do práčky vysype všetky veci a následne tam hodí aj tašku (pre istotu).

Svoje veci už dala vyprať a - na rozdiel od Killianových - vôbec nesmrdeli tak strašne. Ako si tie veci mohol zobrať k Hudgesovi?

,,Počkaj!" Killian beží dolu schodmi a otvára práčku.

,,Čo do-" začne Amanda, no nemá slov. Je až taký sprostý?

,,Nie je tu," zamrmle si, keď vytiahne ruky z vody.

,,Môžeš mi vysvetlit prečo si bol vždy to sprostejšie dvojča?" povie Amanda, no myslí to iba ako rečnícku otázku. Odpoveď je predsa zjavná.

,,Náhrdelník. Bral som si aj ten sprostý náhrdelník so soškou, ale asi som ho stratil."

,,Stratil?!"

,,Budeš tichšie?" okríkne ju. ,,Možno mi vypadol u Hudgesa."

,,Vyberal si ho?" Amande sa zatočí hlava. Ak to zistí Cora...

,,Áno. Ale určite som ho potom vložil naspäť..."

Cora prudko rozrazí dvere na svojej izbe a dvojčatá naraz vyskočia. Zabudli, že má spálňu na dolnom poschodí.

,,Čo si povedal?" Killianovi sa začnú potiť dlane: neznáša, keď ho mama načape. Hlavne, keď ako malý spolu s Amandou robili niečo nekalé a ona im na to prišla.

,,Ja- nič?"

,,Killian."

,,Fajn, stratil som ten náhrdelník."

,,Povedal si, že si si ho určite dal naspäť," prepaluje ho pohľadom. Musí byť taká krutá? Už tak sa cíti otrasne.

,,Áno, ale možno-"

,,Bol to on. Celú tú domu to bol on."

Súrodenci si vymenia spýtavé pohľady. Netušia čo Cora hovorí, no súdiac podľa jej výrazu to nebude dobrá správa.

,,Roy je ten kto po mne ide. Od začiatku som mu všetko hovorila a on sa tváril, že mi pomáha, ale pri tom-"

,,Hudges?" overí si Killian. Nadobro u neho stratil titul 'pán'.

,,Ale to nedáva zmysel," protirečí Amanda. ,,Pomáhal nám. Dokonca nám aj sám doručil ten náhrdelník. Prečo si ho potom rovno nezobral?"

,,Lebo vyčkával. Tváril sa dôverne, aby sme mu verili. A možno mal bosorku, ktorá mu predpovedala, že ten náhrdelník neskôr dostane."

To by sedelo, ale...

,,Prečo by to robil? Boli ste v tom spolu pokiaľ viem."

,,Kvôli mne sa musel skrývať niekoľko desaťročí. Myslíš, že si nechá zahodiť šancu na pokojný život ako fér? Malo mi to hneď napadnúť. Doriti, som taká hlúpa!"

Ten zasran. Zradil priateľku, no u férov to tak asi chodí; myslia iba na seba a sú ochotní zradiť pre vlastné blaho.

To však znamená, že keď má sošku - ktorá slúži na Boh vie čo - a stále ide po Core - aby si vykúpil vlastnú slobodu - nie sú nikde v bezpečí.

Celý čas ho mali na očiach.

Celý čas mal on na očiach ich.

Bol to Hudges.

Priznajte sa kto to čakal ;)

The Lost ChildDonde viven las historias. Descúbrelo ahora