The Lost Child

6. časť - soška...

Amanda cez Killiana nevidí kto stojí vo dverách. Chvílu sa nič nedeje. Potom do izby vstúpi Hudges.

Spomeň čerta...

Oblečený má drahý tmavo-modrý oblek, ktorý jasne kričí, že na takomto mieste nemá čo pohľadávať. Ten chlap by ich vedel potupiť aj v tých najabsurdnejších okamihoch. A ešte k tomu všetkému si doniesol čierny kufrík.

,,Dobrý deň, slečna Amanda," pozdraví ju, začo ho ona počastuje krátkym kývnutím hlavy; nechce byť taká nezdvorilá.

Hudges prechádza pohľadom po izbe. Tvári sa neutrálne, ale keď zavadí o koberec - a ten kúsok ktorý je tam nedobre prilepený - v očiach mu zaiskrí.

,,Už ste sa dokochali?" spýta sa ho a sama je zaskočená vlastnou opovážlivosťou, aj v škole sa viac krotí, (inak by ju asi vyrazili). Killian stojí za Hudgesom, preto ho nevidí, keď sa na Amandu nepekne zaškľabí. Ignoruje ho.

,,Chcel som vás osobne informovať o stopách, ktoré som našiel," povie akoby bola Amanda menej ako vzduch. Chápete, vzduch dýcha, preto nemôže byť viac ako niečo čo nevyhnutne potrebuje - jedine, že je upír a dýchať ani nepotrebuje.

,,Iste, sadnite si...?" Killian sa pozastaví, pán Hudges si nemá kam sadnúť - jedine, že by si sadol na záchod čož moc nepomáha.

,,V dome vašej matky som narazil na neobvyklý predmet." Rukou zašmátra vo svojom kufríku a vytiahne na pohľad drahý náhrdelník. Amanda vyvalí oči. Mama by si ho nikdy nemohla dovoliť... Diamant je taký veľký, že by sa doňho zmestila aj soška-

,,Pravý diamant, veľmi vzácny. Retiazka z rýdzeho zlata. To na čo sa dívate má hodnotu väčšiu, než je celý tento svet," objasní a ohľadom zavadí o oboch, akoby za jeho múdrymi slovami mali nájsť hlbší zmysel. Žiadny však nie je, len keci chlapa v strednom veku.

,,Nie je našej mami," povie akoby na zavolanie Killian. Ďakujem drahý braček, nebolo mi to celkom jasné. Ale čo iné chcel od nich počuť? Amande behá po rozume jedine soška. Môže byť v tom diamante? Nemôže to byť náhoda. Hudges a mama v istý čas. Druhé pravidlo detektíva - žiadne náhody neexistujú.

,,Potom ste mi potvrdili čo som si myslel; ukradla ho." Killian zhíkne a rukou si zakryje ústa ako malé dievčatko - chlapi.

,,Viete to s istotou alebo hádate? Nemáte dostatok informácií a pokiaľ viem, neviete ani ako k nemu prišla, preto hovoriť že ,ho ukradla' mi príde trochu unáhlené. Je to rodinný majetok, predáva sa z matky na dcéru po celé stáročia, preto o ňom Killian nevie," povie Amanda a dáva si sakra načas. Každé slovo naťahuje ako slíže. Hudges sa na chvíľu zarazí, no v momente to skryje. Killianovi sa až tak nedarí.

,,Takže ak dovolíte," načiahne k nemu ruku. ,,Vezmem si ho," a náramok mu z ruky vychmatne. Killian chce protestovať, sestra klame až sa za ňou práši, no pán Hudges vyzerá akoby jej to zožral aj s navijakom.

,,Nuž, teda," povie pán Hudges. ,,Pôjdem. Budem vás informovať, ďakujem za váš čas." Killian ho vyprevadí a keď sa vráti zazrie na Amandu.

,,Pre nebesá! Čo to malo znamenať?"

,,Čo to malo znamenať? Chceš aby nás zavreli? A navyše rozmýšľaj čo povedala mama, uvažuj Killian," nabáda ho ako malé dieťa.

Zahľadí sa na náhrdelník a povie: ,,Soška."

,,Správne, braček, za jedna," ironicky mu to vmetie do tváre. Killian prevráti oči - ženské.