Outlaw

3.

Hneď ako sa rozvidnelo som vbehol do stajne a osedlal Corpsa.

Potom som vyšiel z hradu a namieril si to rovno na kraj mesta.

Vtom mi ale došlo, že ľudia budú vyzvedať, kto sa to vezie na koni. Tak som radšej koňa uviazal na okraji malého lesíka. Aj keby sa niekto pokúsil vziať si ho, nepodarí sa mu to, lebo Corps je cvičený, aby neznámeho zlodeja jednoducho odkopol.

Nevedel som, kde mám začať hľadať. Včera... aha. Ulovila srnu. Asi ju bude chcieť predať.

Zamieril som teda na trh. Prechádzal som všetky stánky... a naozaj som ju zbadal ako sa dohaduje na cene s jedným predavačom.

Stiahol som si kapucňu hlbšie do čela a otočil sa k najbližšiemu stánku, pri ktorom akurát obslúžila predavačka kupujúceho.

,,Čo si želáte?'' spýtala sa ma a snažila sa mi nazrieť pod kapucňu.

,,Kto je to dievča pri vedľajšom stánku?'' spýtal som sa jej. Predpokladal som, že tu sa ľudia navzájom poznajú.

Žena sa ''nenápadne'' obzrela za dievčaťom, o ktorom som hovoril.

,,Ó, to je len taká chudobná sirota. Zlodejka. Je po krk v dlhoch. Statkár Howard sa na ňu stále sťažuje, že mu kradne jedlo. Jej matka zomrela pred rokom, ale jej otca som tu nikdy nevidela. Povráva sa, že tu bol len pokým sa narodila a potom odišiel ale neviem... ja osobne som ho nevidela...'' povedala.

Nechcel som počuť babské reči, ale informácie. Zlodejka. Sirota. ,,Ako sa volá?'' spýtal som sa.

,,Myslím, že... Thiala... tak nejak ju volal ten jej priateľ... Thyama? Thyana! Áno, určite je to Thyana,'' povedala a sama sebe prikývla pre potvrdenie.

,,Jej priateľ?''

,,Ó áno. Objavil sa pred rokom - po smrti jej matky. Minule som sa ho pýtala, či nie je jej brat, keď jej tak pomáha, ale len na mňa zazrel, zobral si nákup a odišiel. Nechápem prečo. Nezabilo by ho, kebyže normálne slušne odpovie...''

Hodil som jej zlatku a otočil som sa k stánku, kde bola predtým Thyana.

No teraz tam už nebola. Sakra!

Otočil som sa späť k predavačke. ,,Kde býva?''

,,U Howarda predsa,'' povedala a otočila sa k inému zákazníkovi.

,,Aha jasné, u Howarda. Už presne viem, kde to je,'' zamrmlal som si popod nos a vyšiel z trhoviska.

Chvíľu som blúdil po meste v snahe, že zistím, kto je Howard, ale napokon som to vzdal. Vrátil som sa ku Corpsovi a vyrazil som späť na hrad.

Dokelu! O päť minút začína tréning so Syronom, musím si pohnúť.

Nechal som Corpsa v stajni a vybehol do izby. Prezliekol som sa do voľnej košele a vyrazil som do tréningovej haly.

~

V ruke som zovrel svoj meč. Rukoväť mal potiahnutú kožou, aby lepšie padol do ruky. Zvyšok meča bol z pevnej ocele zo severských hôr Tyrem.

„Pripravený?" spýtal sa Syron s výzvou v hlase.

„Ako inak," odvetil som, no vedel som, že to je klamstvo. Nedokázal som prestať myslieť na to záhadné dievča a nevedel som sa poriadne sústrediť. Syron na mňa namieril meč a začali sme bojovať. Spočiatku som sa šikovne uhýbal no potom som sa prestal sústrediť. Syron mi vyrazil meč z ruky a namieril na mňa ten svoj.

„Vyhral som," povedal Syron, no nebolo z neho cítiť nadšenie.

Bez slova som sa zohol, zdvihol svoj meč a naklonil som ho k Syronovi pripravený na ďalší útok.

„Vidím, že nie si v poriadku. Čo ti je?" spýtal sa ma trochu znepokojene.

Chvíľu som uvažoval, či mu to nepoviem. Či mu nepoviem úplne všetko, čo mi nedá spať. Syron bol môj najlepší kamarát od detstva, prakticky sme spolu vyrastali, no toto som sa rozhodol nechať si pre seba.

„Som vpohode, len som mal dnes ťažký deň. Potrebujem si poriadne oddýchnuť," snažil som sa to zahovoriť.

Syron sa na mňa neveriacky pozrel - vedel, že klamem no nič nepovedal.

„Trénujeme asi 15 minút a ty už si potrebuješ oddýchnuť? Tvoja kondička riadne klesla," povedal podozrievavo a odložil meč.

„Ja viem, zajtra sa viac posnažím," povedal som a vybehol som z haly. Prešiel som cez veľkú chodbu ovešanú obrazmi a zrazu som spoza rohu začul otcov hlas.

„Vieš, že to takto bude pre všetkých najlepšie. Nemôžem tu ostať navždy," hovoril ako keby upokojoval nejakú osobu.

Keď som sa nenápadne pozrel za roh zistil som, že to hovorí mojej mame. Keďže som presne vedel, ako tento rozhovor bude pokračovať a nepotreboval som sa stretnúť s otcom, nechal som ich tak a rozhodol som sa do izby ísť druhou časťou hradu.

Nebol som až tak unavený, skôr som sa nevedel sústrediť na nič iné než tú dievčinu. V tom som dostal geniálny nápad ako by som ju mohol nájsť. Vstal som a obliekol som si plášť, keďže už bol podvečer, a cez zadné hradné dvere - aby ma náhodou nevidel Syron - som vyšiel ku stajnam.

Osedlal som Corpsa a vycválal som s ním do lesa. Keď som prišiel k potoku, zosadol som z koňa a prikrčil som sa do kríkov v snahe, že ju tu zase uvidím. Nepochyboval som, že raz sa tá zlodejka vráti.

Po približne hodine som to vzdal. Ako som mohol byť taký hlúpy? Samozrejme, že nebehá každý deň po kráľovských lesoch.

Vrátil som sa späť do hradu a vošiel som do svojej komnaty. Dal som si teplú vaňu a ľahol som si do postele. Spať sa mi však nechcelo a tak som iba cez okno sledoval ako sa mesiac odráža na mierne zamrznutej tráve.

Thyana.
Ešte aj mesiac mi pripomínal jej veľké sivé oči.