Outlaw

11.

Thyana pov

Utekala som za Ransonom k západnej bráne. Už som vedela, o čo princovi celý ten čas išlo. Nemala som z toho síce dobrý pocit, ale už som nemala dôvod ujsť.

Zbadala som ho stáť pri bráne. Vtom som sa zarazila. Ako mu mám povedať, že som asi férka? Ako na to zareaguje?

Pribehol ku mne. ,,Čo sa stalo? Kde si bola tak dlho?'' vyzvedal.

,,Už nechcem odísť,'' povedala som pokojne.

,,Čo?'' spýtal sa prekvapene.

Prehltla som. Nechcela som mu klamať, ale... ,,Bol za mnou princ. Ospravedlnil sa mi za tie sprosté reči. Sľúbil, že prestane,'' povedala som. Pravda bola, že som jeho sprostým rečiam uverila.

,,Vážne?'' spýtal sa podozrievavo.

Zrazu som si spomenula na jeden detail. Princ povedal, že som čítala férske znaky. Ranson ma nenaučil čítať písmo ľudí, ale férov. Zkade on pozná férske písmo?

,,Ranson, kto ťa naučil čítať?'' spýtala som sa.

,,Čo?'' zháčil sa.

,,Viem, že to sú férske znaky. Zkade ich poznáš?'' zopakovala som otázku.

Zamračil sa a bolo vidieť, že chvíľu premýšľa. ,,Férštinu ma naučil ten môj známy mimo mesta,'' povedal napokon.

,,Fér?'' hádala som.

Prikývol.

,,Je... je to nejaký tvoj príbuzný?'' spýtala som sa opatrne.

Pokrútil hlavou. ,,Nie.''

,,Tak zkade ho poznáš?'' vyzvedala som.

,,Sľúbila si mi, že sa v mojej minulosti nebudeš vŕtať,'' zazrel na mňa.

,,Dobre,'' povedala som. To som mu vážne sľúbila. Pred rokom.

Spomenula som si, že nesmiem nechať Arthena čakať. Ešte by ho prešla dobrá vôľa a nič by mi nevysvetlil.

,,Musím už ísť spať, aby som zajtra vstala na rannú službu,'' povedala som a ukázala palcom za seba, smerom k mojej izbe.

,,Dobre,'' zovrel pery. ,,Idem dokončiť obhliadku.''

Zvrtla som sa na päte a utekala do svojej izby.

„A, Thya, dávaj si pozor na princa," povedal mi do chrbta. Znelo to dosť výhražne, ale nechala som to tak. Neobzrela som sa.

Dúfam, že nič nevytušil.

~

Niekto zaklopal na dvere. Jasné, že to nebol nikto iný ako náš férsky princ.

,,Poď ďalej,'' povedala som a odstúpila od dverí.

Vošiel a sadol si na moju posteľ.

,,Môžeš sa pýtať,'' povedal.

,,Radšej mi to povedz celé,'' navrhla som.

,,Čo ako?'' spýtal sa. Naťahovač jeden!

,,Ako sa dostal na trón ohnivý fér? Chcem počuť celú históriu,'' vysvetlila som.

,,No... môj otec je z rodu Solfire. Je to rod tvrdých bojovníkov so schopnosťami ovládať oheň. Otec už má vyše šesťsto rokov. Je známy ako Nathaniel Solfire, lovec Temna. Môj otec a tvoj... ehm... teda, Alarick Windsor... neviem síce, ako sa spoznali a tak, ale jednoducho sa stali lovcami Temna. Bojovali s drakmi a obludami a tak... keď už ale bolo oblúd čoraz menej a menej... ľudia sa prestali báť oblúd a začali sa báť svojich ochrancov - férov. Báli sa ich moci a chceli ich dať tiež vyzabíjať - tak ako obludy. To však mocné rody nemohli dať dopustiť. Alarick a otec sa vtedy rozišli a šli každý ku svojmu rodu, aby mohli ochraňovať svojich blízkych, ak by bolo treba.

Ohniví sa tajne dohodli poslať do paláca špeha, aby vedeli, ako rozhodne o osude férov vtedajší kráľ. Ten špeh bol môj otec. Zamiloval sa do princeznej až tak, že poprosil kráľa - pod falošným ľudským menom - o princezninu ruku. Princezná - moja matka - vedela, že si berie féra, ale nikto iný, okrem samotného rodu Solfire, o tom netušil.

Svadba bola odvedenie pozornosti od vzbury ľudí proti férom. Ľudia zostali pokojní pár rokov, ale potom znovu požadovali vyhubenie férov. Môj otec bol, samozrejme, proti, ale potom dostal požiadavku dokonca aj od férskych rodov pre vyhubenie konkrétne jedného rodu. Bol to rod Owermind.''

Skoro som zalapala po dychu. ,,Vyhynutý rod,'' povedala som potichu, takmer nečujne.

Nemo prikývol. ,,Bol to veľmi mocný rod. Taký mocný, že sa ho báli ešte aj ostatné férske rody. Príslušníci rodu Owermind vedeli ovládať mysle. Rody sa báli, že svoju moc raz zneužijú proti nim. Nikto by predsa nemal mať moc ovládať mysle. Môj otec pod tlakom privolil myšlienku vyzabíjť  všetkých Owermind. Mali sme početnú prevahu. Rod Owerminds vyhynul.''

Nechal doznieť svoje slová. Celý rod. Vyhubený. Zamrelo mi srdce, no on pokračoval:

,,Otec z toho nebol nadšený a ešte väčšie výčitky z toho mal, keď prišiel na hrad jeho starý kamarát Alarick. Alarick bol zásadne proti vyvražďovaniu férov a hneval sa na otca, že dopustil niečo také. Jednoducho sa pohádali a otec s hnevom poslal Alaricka preč.

Otec si privikol na moc a slávu vďaka zabitiu najobávanejšieho rodu. Nepáčilo sa mu že mu Alarick oponuje a hoci bol jeho kamarát vyhlásil rodu Windsor vojnu.

K otcovi sa pridali aj ďalšie rody, lebo sa báli, že ak mu nepomôžu, môže ich dať tiež vyvraždiť. Tak to teda bolo päť rodov proti jednému rodu.

Keď Alarick videl, že straty môžu byť obrovské, sám vzdal. Potom otec urobil niečo nečakané. Neprial si mať férov ktorý mu nie sú poddaný a tak ho vyhnal spolu so zvyškom svojho rodu na opustený ostrov,'' povedal. Keď už viac nerozprával, zdvihla som k nemu zrak a zistila som, že rozprávanie ukončil. Koniec príbehu.

,,A ten náhrdelník?'' spýtala som sa.

,,Ten je z čias, keď boli otec a Alarick najlepší priatelia... keď boli lovcami Temna. Tento zub je zub Čierneho draka. Žral ľudí a ich dobytky v okolí pohoria Tyrem.''

,,Aha.''

,,Pozri, ja nesúhlasím so všetkými otcovými rozhodnutiami, ale musíš pochopiť, že ja nie som môj otec, nechcem ti zle ani ťa vyzradiť''

,,Dobre,'' povedala som.

Pozrel mi do očí a párkrát zažmurkal.

,,Ja to chápem Arthen,'' povedala som rozhodne.

Usmial sa.

,,Mhm,'' prikývla som. ,,Dobre. Toto bola minulosť - tú už nezmeníme. Ale späť do prítomnosti. Čo budeme robiť teraz?'' spýtala som sa.

,,Jedno máme jasné. Pomôžem ti ovládnuť svoju moc. ALE nesmie ťa zbadať môj otec. Spoznal by tie tvoje oči a určite by si všimol aj tvoj náhrdelník,'' zrak mu zablúdil k mojej hrudi.

Rukou som zovrela dračí zub pod košeľou. ,,Takže ako to spravíme?''

,,Nesmieme zostať na hrade,'' povedal.

,,Čože?''

,,Už som nad tým rozmýšľal. Pôjdeme na jednu chatu, ktorá patrí kráľovskej rodine,'' povedal.

,,Čo? To nemôžeme,'' protestovala som.

,,Ale áno, môžeme,'' povedal a uškrnul sa.

,,Ako by si si mohol dovoliť proste si odísť na chatu?'' čudovala som sa. ,,To tu nemáš žiadne povinnosti?''

Zasmial sa. ,,Povinností mám až-až. Ale už viem, ako to urobím,'' povedal s lišiackym úsmevom.

,,Ako?''

Znovu sa zasmial. ,,Nebuď nedočkavá. Aj tak si myslím, že zajtra sa to dozvieš.''

,,Od niekoho iného ako od teba?'' založila som si ruky na hrudi.

Kusol si do pery. ,,Alebo ti to mám povedať teraz?''

,,Hovor,'' prikývla som.

Zhlboka sa nadýchol a zahľadel sa na svoje ruky v lone. ,,Pozajtra bude korunovácia.''