Outlaw

27.

Arthen pov

Nikdy som na vlastné oči nevidel draka.

Stŕpol som v úžase. Thyanina zvieracia podoba bol strieborný drak. Sedemmetrový drak. Vyleštené strieborné pazúry odrážali slnko. Určite veľmi hrubá tvrdá pokožka sa leskla.

Drak vydýchol, prestúpil z nohy na nohu a zašuchotal krídlami. Obrovskými striebornými krídlami.

Zem podo mnou sa trochu zatriasla. Drak sa mi pozrel do očí a naklonil hlavu nabok. Spoznal som tie oči. Tie krásne striebornosivé oči.

,,Thyana,'' vydýchol som. Vykročil som pomaly k nej.

Drak stŕpol, no neodtiahol sa. Pohľad mu prešiel zo mňa na náhradné oblečenie na zemi.

Nemal som ju s tým provokovať. Len som ju tým rozrušil. Určite sa usilovala o úplnú premenu. A ako vidím, vyšlo jej to. Žiadne roztrhané oblečenie. Zvládla to.

Hlavu mala sedem metrov vysoko, no pozorovala ma, ako som podišiel až k nej a položil jej ruku na prednú nohu. Jej pokožka bola síce pevná, ale nie drsná, ako som predpokladal. Bola jemná a teplá. Pri dotyku sa zachvela a ja som k nej zdvihol pohľad.

,,Vieš lietať?'' spýtal som sa. Trochu trápna otázka, ale nevedel som, do akej miery získala zvieracie pudy. Možno sa to bude musieť naučiť.

Chvíľu na mňa len hľadala, potom vydala nejaký hrdelný zvuk, zvrtla sa a odbehla do lesa.

Skoro ma ovalila veľkým chvostom a trochu som sa musel uhnúť.

Bola taká vysoká, ako stromy okolo nej. Klučkovala pomedzi ne, ale našľapovala opatrne, aby veľmi neotriasala zemou pri každom kroku.

Napadlo mi, že sa rozbehnem za ňou, no vycítil som, že to nechce. Chce byť sama.

Tak som si teda sadol na trávu a čakal. Dúfal som, že na obrovského strieborného draka si netrúfne žiaden kožochodec v lese.

~

Po hodine konečne prišla. Trochu sa tackala.

,,Si v poriadku?'' priskočil som k nej.

,,Ani netušíš, ako som sa zľakla svojho vlastného odrazu v potoku,'' zamrmlala, akoby sa jej ťažko rozprávalo.

,,To ti verím,'' povedal som úprimne, keď som si spomenul, aký rešpekt som cítil k tomu veľkému drakovi.

Zazrela na mňa. V tom pohľade bolo ešte stále niečo zvieracie.

,,Nemyslel som to v zlom,'' bránil som sa a zdvihol som ruky nad hlavu.

,,Je mi zle,'' vzdychla. ,,Mám taký divný pocit, že som zjedla srnu. Ale nepamätám si to. Spomienky mám... zahmlené,'' povedala a striaslo ju.

,,To je možné,'' prikývol som. ,,Spočiatku sa to stáva.''

,,Nevedela som, že môžem mať ako zvieraciu podobu draka. Vždy som si myslela, že patria k temným,'' povedala a spýtavo sa na mňa zahľadela.

,,Ja som ich tiež považoval za temných,'' ohradil som sa. ,,Ale s tými krídlami som mal pravdu,'' povedal som s úškrnom.

Prevrátila očami. ,,Ty si povedal, že sa budem môcť premeniť na vtáka. Pripadá ti snáď moja zvieracia podoba ako orol? Sokol? Jastrab? Hocijaký iný vták?''

Zasmial som sa. ,,Nie. Drak je oveľa lepší.''

Zdvihol som nevyužité náhradné veci zo zeme. ,,Poď, ideme domov.'' Keď som videl, ako sa tacká, podoprel som ju.

Došli sme k chate a do nosa mi udrel neznámy pach. Nastražil som sluch a naznačil som Thyane, aby zastala. Tiež sa započúvala, no bola príliš unavená, aby sa premenila do férskej podoby.

Vykročil som vpred a zbadal som čiernovlasého strážnika, ako nás čaká pred chatou.

No nebol to hocijaký strážnik. Otočil sa k nám a jeho zelené oči sa zaleskli.

Thyana pov

Stŕpla som, keď sa k nám muž otočil. Ranson.

Zbadal, ako ma Arthen podopiera a zamračil sa, odlesky v zelených očiach mu pohasli. Vrhol naňho taký vražedný pohľad, až som sa zľakla, že ho roztrhá.

Sťažka som preglgla a odtiahla som sa od Arthena. ,,Ranson, čo tu robíš?''

Ranson si stále prezeral Arthena - nevyzeral prekvapený, že Arthen je fér, čo ma zarazilo.

Konečne odtrhol zrak od Arthena a zaškeril sa na mňa, no v očiach mal stále chlad. ,,Aj ja ťa rád vidím, Thya,'' povedal.

,,Dávaj si pozor, ako sa s ňou rozprávaš,'' zavrčal Arthen, no videla som, ako sa prinútil ovládnuť sa a pomaly sa premenil do ľudskej podoby.

Vedela som, že Arthenovi nevadila Ransonova sarkastická poznámka, ale ten pohľad a jeho tón. Vyčítavý.

Mal na sebe strážnickú uniformu... ,,Poslal ťa sem kapitán hradnej stráže?'' spýtala som sa mierne.

,,Áno,'' prikývol a hnev v jeho očiach pohasol. Pozrel na Arthena. ,,Nesiem... správy,'' vyhlásil.

Arthen len pokojne nadvihol jedno obočie, no ja som cítila, ako pri tých slovách stŕpol.

Ranson nahodil vážny výraz - ešte nikdy som ho takého vážneho nevidela. Nebolo to ako keď ma karhal za to, že som kradla. Toto bol ešte vážnejší výraz.

,,Temní sa spolčili a začali na nás útočiť. Usídlili sa v Malohorách, kde ich nikto nemohol vypátrať. Potom začali s nájazdmi na dediny. Ničia všetky dediny okolo hlavného mesta, vypaľujú ich, aby nás odsekli od zásob. Aj dedina pod touto horou je už zničená, mnoho ľudí zabili, niektorí utiekli do hlavného mesta... a niektorí zomreli na ceste,'' povedal.

Podlomili sa mi kolená a spadla som na zem. Armáda temných? Boli z nej aj tí kožochodci, čo ma napadli? Zabili... zabili toľko ľudí...

Kyleb. „To preto Kyleb neprišiel. Čo sa s ním stalo?”

Pozrela som na Arthena. Bol celý bledý, mala som pocit, že sa povracia.

Toľko ľudí bolo zabitých, zatiaľ čo my sme tu trénovali... toľko jeho ľudí.

,,Koľko... koľko dedín?'' spýtal sa priškrteným hlasom a ja som mala pocit, že odpadne.

,,Zatiaľ osem,'' povedal Ranson, ani nežmurkol.

Zovrelo mi hruď. ,,Osem dedín?''

Ranson prikývol s kamennou tvárou. ,,Som tu, aby som vás odtiaľto dostal. Musíme ísť na hrad a pripraviť sa na útok.''

Arthen pozrel na mňa, stále som sedela na tráve. ,,Thyana je príliš vyčerpaná...''

Prekvapilo ma, že pri všetkých tých hrozných správach teraz myslí na mňa. ,,Ja to zvládnem,'' povedala som.

,,Nie, naozaj, mali by sme-'' začal.

,,Musíme vyraziť hneď,'' zapojil sa do toho Ranson.

,,Dobre, skočím zbaliť nejaké veci,'' povedala som.

No Ranson ma zastavil. ,,Nie. Veci navyše nás budú brzdiť. Musíme rýchlo zbehnúť z hory, kým je vidno. V dedine som nechal dva kone - keďže tri kone som naraz viesť nedokázal, ale ty aj tak nevieš jazdiť na koni, takže ťa zoberiem do svojho sedla... kone majú v kapsách aj nejaké jedlo, ak budete hladní,'' vysvetlil a ťahal nás do lesa.

S Arthenom sme sa znovu premenili do férskej podoby, aby sme sa vedeli v lese rýchlejšie pohybovať. Ranson sa len obzrel no nič nepovedal. Rozbehli sme sa dolu horou.