Outlaw

7.

Miešala sa vo mne zlosť a prekvapenie, ale zároveň ma upokojilo, že je Ranson vporiadku.

„Kde si, doriti, celý ten čas bol?!” skríkla som možno viac než by som chcela.

„Nebudem ti nič vysvetľovať pred ním,'' povedal a pochybovačne si obzrel na princa. Ranson! Je to princ! Zrejme o tom netušil. ,,Prečo si nebola doma keď som prišiel a keď ťa konečne nájdem si tu s ním?” posledné slová povedal s takou nenávisťou až som sa mykla.

„Prestaň, Ranson, ani nevieš o kom rozprávaš,” povedala som a snažila som sa ho trochu ukľudniť.

„A kto taký by to podľa teba mal...''

„Som Arthen Brannser, korunný princ Lorrelisu, syn kráľa Mortana... prepáč, ale nejako som nezachytil kto si ty,” víťazoslávne sa uškrnul princ.

„Som Ranson Carreten, syn... no, to je jedno,'' povedal Ranson výsmešne, na čo princ nereagoval. ,,Poď, Thya, chcel by som sa s tebou porozprávať v súkromí.”

„Thyana nikam nejde. Ak si si nevšimol, je tu teraz so mnou,” precedil pomedzi zuby princ.

„Ukľudnite sa obidvaja, ak dovolíš rada by som sa teraz išla porozprávať s Ransonom,” povedala som princovi a pozrela som sa naňho. Prikývol ale veľmi nadšený teda nebol. Podal mi list, ktorý som rýchlo zložila a dala si ho späť pod košeľu.

S Ransonom sme prešli okolo princa a vošli do hradných záhrad. Mala som toľko veľa otázok ani som nevedela čím začať. Predovšetkým som ho asi mala vyfackať za tú drzosť k princovi.

„Takže ty teraz chodíš s princom alebo čo?'' spýtal sa Ranson a touto otázkou ma úplne zaskočil.

„Čo? Nevideli sme sa takmer takmer týzdeň a pól a teba zaujíma práve toto? Mňa by skôr zaujímalo kde dopekla si celý čas bol a ako si sa sem dostal?”

„Kde som bol ťa nemusí zaujímať a hneď, ako som zistil od Howarda že si lovila v kráľovských lesoch a teraz tu splácaš dlh, zamestnal som sa v hradnej stráži,” hovoril počas toho ako sme prechádzali okolo fontány.

„A to ťa prijali? Ako to je možné?” vypytovala som sa.

„Ehm... asi skrytý talent?” povedal a rozhodil rukami. „Mimochodom, neodpovedala si mi na otázku.''

„Nie, nechodíme.” To by som asi zomrela. ,,Vlastne... som tu za trest, veď vieš...'' zaryla som topánkou do zeme. ,,...za krádež.''

„Dobre. Nechcem aby si chodila s takým chumajom ako je on,” povedal. Fakt, že som ho nepočúvla a šla znovu kradnúť si nevšímal, čo ma síce prekvapilo, ale nemohla som povedať, že by mi to vadilo. Neotvárala som to znovu.

„Žiarliš?” podrypovačne som sa ho spýtala. Začervenal sa no neodpovedal, len sa zasmial. Sadli sme si na lavičku a ešte
chvíľu sme sledovali hviezdy. Bola jasná a celkom chladná jarná noc.

,,Prečo si bol k princovi taký drzý?'' spýtala som sa. Ak by bol princ zákerný, dal by ho za to zavrieť alebo by ho minimálne vykopol z hradnej stráže.

,,Čo ti vadí?''

,,Ty nevieš, že k princovi by si sa takto nemal správať? Musíš sa ospravedlniť,'' pokarhala som ho zo srandy.

,,Keď mne sa nechce, mamii,'' povedal a tiež sa uškrnul.

,,No dobre, ale teraz vážne. Mal by si sa mu ospravedlniť,'' povedala som.

Pozrel sa mi do očí. ,,Dobre, vážne. Nechcem sa mu ospravedlniť,'' povedal. V šere noci sa mi zdalo, akoby sa jeho zreničky vliali do dúhoviek a zatmavili mu oči.

,,Nemusíš,'' povedala som. ,,Nechcem ťa nútiť.''

,,Dobre,'' prikývol.

,,Ale už nebuď taký drzý,'' dodala som si svoje.

Zazrel na mňa, ale aj tak slabo prikývol.

„Musím ísť späť na stráž,” povedal po chvíli Ranson a zdvihol sa z lavičky. „Mám ťa odprevadiť?” spýtal sa.

„Nie, ďakujem, zvládnem to sama.”

Prešli sme cez záhradu a potom sme už každý išli svojim smerom. Ja som vošla bočným vchodom späť do hradu a chvíľu mi trvalo než som sa zorientovala. Som tu síce už tri dni, ale občas mám pocit že sa v týchto obrovských halách strácam.

Keď som konečne došla do izby, bola som celkom unavená. Zistila som, že mám na sebe stále princov plášť, tak som sa rozhodla že mu ho dám zajtra. Dala som si rýchly kúpeľ, umyla som si tvár a prezliekla sa do pyžama. Hoci som bola stale naštvaná, že mi Ranson nechce povedať kde bol, bola som rada, že je tu. Chýbal mi možno viac než som si chcela priznať. Mala som pocit, že už dlhú dobu sa mi takto dobre nezaspávalo.