Outlaw

12.

Vyvalila som naňho oči. ,,Čo?!''

,,Myslím, že si dobre počula.''

,,To áno, alee... ako? Prečo už? Veď si sa ešte ani neženil.''

,,Rodičia usúdili, že sa nemusím pred korunováciou ženiť. Vraj si nájdem potom nejakú ženu. Robím to skôr pre otca. Pochop, na tróne je už tridsať rokov a ešte nezostarol ani o deň. Ľuďom sa to už bude zdať divné. A my nemôžme riskovať, že by nás odhalili,'' vysvetľoval.

,,Aha. Takže tvoji rodičia sa potom stiahnu do ústrania, aby o nich nikto nevedel?'' dávala som si to dokopy.

,,Áno,'' prikývol. ,,Prepáč, už budem musieť ísť. Čaká ma veľa papierovačiek a príprav...''

,,Aha, jasné... prepáč za zdržovanie,'' ospravedlnila som sa.

,,To nevadí,'' usmial sa. ,,Prinajhoršom budem mať kruhy pod očami,'' s tým vyšiel z mojej izby.

~

Ďalší deň som celý strávila v kuchyni. Pripravovali sme jedálniček na korunováciu. Princa ani Ransona som nestretla. Asi mali tiež veľa práce.

~

Na druhé ráno ma zobudilo prudké búšenie do dverí. Rýchlo som sa vyhrabala spod perín a dotackala sa k dverám.

,,Kde trčíš?!'' vybehla na mňa Nita. ,,Ach, to vážne?! Ty si ešte v nočnej košeli?'' zalomila rukami.

,,Nita, ešte nesvitalo,'' povedala som rozospatým hlasom.

Dvakrát zažmurkala. ,,Chvalabohu, že ešte nesvitalo. Do svitania musí byť všetko hotové,'' povedala. ,,Thyana, veď včera som to jasne povedala. Každú jednu chcem vidieť v kuchyni už o štvrtej!'' zatlačila ma do kúpelne a zabuchla dvere.

,,Rýchlo!'' počula som spoza dverí.

Vzdychla som si a pozrela sa na svoj odraz v zrkadle. Moje hnedé vlasy boli ako po výbuchu. Pretrela som si oči a tým som to ešte zhoršila. Teraz som mala červeno-sivé oči.

Rýchlo som sa umyla a vyšla v uteráku z kúpeľne. Nita už odišla a tak som sa rýchlo prezliekla s utekala za ňou do kuchyne.

Tam to už vrelo. Asi v každom možnom hrnci čo sme mali sa niečo varilo a všetci behali hore-dolu akoby ich Nita tak nakopla do zadku, že si nemôžu sadnúť.

Stála som pri dverách. Vyzerá to tak, že už len ja mám prázdne ruky. Vtom mi Nita šupla do rúk vrece s múkou.

Ukázala na jeden stôl. ,,Jablkovo-čokoládovo-orechový koláč,'' povedala.

~

Keď sme konečne o desiatej dokončili všetky chody, Nita vyhlásila: ,,Dnes sa zapoja do podávania chodov aj ľudia z kuchyne, takže sa prezlečte do čistých šiat.''

Obyčajne chodili po jedlo sluhovia, ale teraz toho bolo zrejme veľa.

Nechcelo sa mi veľmi ukazovať sa na korunovácii, ale Nita bola neoblomná.

Nakoniec som predsa len odbehla do izby prezliecť sa do služobníckych šiat, zub som starostlivo zastrčila pod šaty aby si nikto nič nevšimol. Nechcela som si ho dávať dole.

Potom som sa vrátila do kuchyne po jedlo.

,,V žiadnom prípade sa nesmiete s nikým baviť. Vy tu neexistujete, áno? Iba položte jedlo na stôl a odíďte. Aj tak je už po korunovácii,'' napomínala nás Nita.

Bolo mi trochu ľúto, že som nevidela korunováciu, ale ako slúžka v kuchyni som nemala žiadne právo ju vidieť.

Vyšli sme z kuchyne bočným vchodom, ktorý viedol rovno na nádvorie.

Prešli sme pomedzi ružové kríky. Skôr ako sme ich zbadali, začuli sme vravu ľudí.

Keď sme vyšli spoza kríkov, všimla som si obrovský kruhový stôl. V živote som nevidela taký veľký stôl. Podľa môjho odhadu sa za neho zmestilo minimálne päťdesiat ľudí. Za vrchom stola som spozorovala kráľovskú rodinu: bývalý kráľ  slávnostne oblečený do červeno-čierno-zlatého obleku, kráľovná v modro-bielych šatách lemovaných zlatom a princ - teda teraz už kráľ - v ceremoniálnom červenom plášti s veľkou zlatou korunou na hlave.

Spojili sa nám pohľady a ja som hneď odvrátila zrak.

Neexistuješ, ozval sa mi v hlave Nitin hlas.

Všimla som si, že za stolom okrem kráľovských poradcov v čierno-modrých plášťoch, sedia aj férske rody, čo ma zaskočilo. Nevedela som, že prídu na ceremóniu.

Každý rod bol oblečený vo svojich farbách a na plášťoch mal svoje znaky. Spočítala som znaky. Päť. Bol tu rod Solfire, Aquaron, Berwing, Nimall a Heeller. Chýbali len rody Owermind a Windsor.

Zastihla som sa že už ich sledujem dobrých päť minút. Rýchlo som položila tanier na stôl a odkráčala som do kuchyne.

Arthen pov

Sledoval som ju ako uprene hľadí na ostatné férske rody za stolom. Otec ich pozval na korunováciu, očividne sa to patrilo keďže všetky rody vedeli že sme tu a vidieť korunováciu mladého féra bola pre každý rod slávnostná udalosť, aj keď mne prišlo že väčšinu ľudí to celkom zaskočilo.

Po chvíli položila tácku s jedlom na jeden z vedľajších menších stolov, ktoré slúžili len na pokladanie jedla a stratila sa niekde za rohom. Pozrel som sa na otca a matku. Obidvaja boli príliš zaneprázdnení rozprávaním sa s ostatnými hosťmi a preto si nevšimli keď som vykĺzol zo stoličky a vydal sa ňou. Zrazu ma schytila niečia ruka a stiahla ma nabok. Otočil som sa, aby som zistil, kto to je a zrazu ma prepadla zlosť. Ranson.

„Čo chceš?” spýtal som sa ho nevrlo. „Naozaj nemám čas sa s tebou vybavovať.”

„Ver mi, ani mne sa veľmi nechce, no v poslednej dobe sa Thya správa inak. Čo si jej povedal?!” na zlomok sekundy som mal pocit, že som v jeho očiach uvidel strach, no v zápätí sa zmenil na čistú zúrivosť.

„Počuj, neviem, kto si, ani skade si sa vzal, ale radím ti, aby si sa nemiešal do vecí medzi mnou a Thyanou. Nevravela ti tvoja mamka aby si nepchal nos tam, kde nemáš?” zaškeril som sa. Otočil som sa a keďže som Thyu nikde nevidel rozhodol som sa, že sa vrátim späť na trón.

Stále mi to v hlave znelo divne a mal som pocit, že ešte niekoľko mesiacov si nezvyknem na to, že ma ľudia už budú oslovovať kráľ.