Outlaw

21.

,,Takže ty máš vlka ako svoju zvieraciu podobu?'' prerušila som ticho sediac na deke.

Prikývol a šibalsky sa na mňa usmial, pričom mu hnedé oči zažiarili.

,,Vieš sa premieňať aj na iné zvieratá?'' zaujímalo ma.

,,Nie,'' zasmial sa. ,,Nie som Nimall.''

,,Nimall jee... ten férsky rod, ktorý sa vie premieňať na hocijaké zviera?'' uisťovala som sa.

,,Áno,'' prikývol, ,,oni neovládajú žiaden živel.''

,,Na aké zviera sa budem vedieť premieňať ja?'' spýtala som sa.

Znovu sa zasmial. ,,Aká si zvedavá! Ja to neviem. Nedá sa to určiť. No možno to bude nejaké zviera, ktoré máš veľmi rada. Máš nejaké obľúbené zviera?'' spýtal sa.

Najradšej mám zdravé vypasené lane, ktoré znamenajú, že najbližšie dni nebudem hladovať... ale to asi nemal na mysli. Pokrútila som hlavou.

,,Tak sa necháme prekvapiť,'' usmial sa. Nebol to ten taký jeho typický úškrn, ale len úsmev. Normálny úprimný úsmev. A predsa mi to prišlo ako najkrajšia vec v mojom živote.

Keď som ho chcela upozorniť, aby na mňa toľko nezízal, naklonil sa ku mne a mne oneskorene došlo, že ma chce pobozkať. Nepohla som sa.

Najprv sa mi len obtrel perami o moje a pozrel mi do očí. Čakal, ako zareagujem. Keď som sa neodtiahla, bral to ako súhlas a pritisol svoje pery na moje.

Zaboril mi ruky do vlasov a venoval mi vášnivý bozk.

Keď sa odtiahol, zrenice mal rozšírené a stále mi prechádzal palcom po sánke. Nepravidelne dýchal.

Srdce mi bilo ako splašené. Uprene som mu hľadela do očí a on sa jemne usmial a začal sa hrať s prameňmi mojich hnedých vlasov.

Boli sme ticho a nikto z nás sa k tomu, čo sa práve stalo, neodvážil povedať ani slovo. Akoby, keby sme sa ozvali, skončila by táto krásna chvíľa. Zobudili by sme sa zo sna. Musel to byť sen. Nemohla som si dovoliť zamilovať sa do férskeho kráľa.

Zahryzla som si do pery. No prvýkrát v živote som mala šancu byť šťastná. A bola som taká sebecká, že som si ju nemohla nechať ujsť.

Naklonila som sa k Arthenovi a znovu ho pobozkala. Vášnivo. Odvážnejšie. Rukami som ho držala za krk.

Trochu som sa odtiahla.

Doširoka sa usmial. ,,Dúfam, že sa tak skoro nenaučíš používať mágiu.''

~

Vrátili sme sa ruka v ruke k potoku po veci, ktoré som tam nechala, keď ma vlk - Arthen - začal naháňať.

Za trest, že ma tak vydesil som mu dala vyprať zvyšok oblečenia.

Krútil očami, ale zase, oprať päť košieľ nebolo nič svetoborné a on svoj trest nakoniec prijal.

Aj tak však zamrmlal niečo v tom zmysle, že kráľ by nemal prať oblečenie v potoku.

,,No jasné, teraz sa vyhováraj na titul!'' oborila som sa naňho. ,,Ak si sa chcel správať ako kráľ, nemal si ma naháňať po celom lese vo vlčej podobe!'' vynadala som mu. Vynadala som kráľovi. Príliš drzé.

No on sa len zasmial a ošpliechal ma studenou vodou.

A tak skončil v potoku už druhýkrát.

~

Bežala som rýchlo do chaty, aby som mu stihla navariť obed ešte skôr, ako sa vráti.

Povedala som mu, že má najskôr na slnku vyschnúť a až tak sa môže vrátiť.