Outlaw

26.

Na raňajky sme si dojedli prohrievané zvyšky mäsa so suchým chlebom. Trochu mi to pripomenulo časy, kedy som nevedela, či prežijem ďalší deň alebo zomriem od hladu.

,,Mohli by sme dnes uloviť zajaca. Alebo rovno dvoch,'' navrhol Arthen.

,,Dobre,'' prikývla som a vstala od stola.

Rýchlo som umyla riad a vyrazili sme.

Zašli sme hlbšie do lesa, no nie až tak ďaleko od chaty ako zvyčajne. Arthen vo svojej férskej podobe - ktorú využíval takmer vždy, keď sme boli v lese - kráčal trochu strnulo, no pokúsila som sa ignorovať to.

Pobehla som pár krokov, aby som kráčala vedľa neho. Dýka za opaskom mi pri tom pohybe narážala do stehna a šípy v puzdre nadskakovali. Luk som si niesla v ruke.

Pousmial sa a zastavil.

Tiež som zastala.

Siahol mi na opasok a posunul ho doprava. ,,Zbrane by ťa nemali obmedzovať v pohybe,'' povedal ako pravý učiteľ.

Uškrnula som sa naňho. ,,Dobrá výhovorka ako dostať ruky na môj pás.''

Zasmial sa a odtiahol sa. Až prirýchlo na to, aby to vyzeralo nenútene.

,,Keby som sa ťa chcel tak dotýkať, našiel by som si nejakú lepšiu výhovorku,'' prehodil, no ja by som prisahala, že sa mu na lícach zjavil rumenec.

Znovu som sa zasmiala.

,,Ako princ si musel mať veľa dievčat, ktoré sa ti hádzali okolo krku,'' poznamenala som a pocítila som pichnutie závisti. Ignorovala som to.

Prezrel si ma a opatrne prikývol: ,,Áno.''

,,Čo sa s nimi stalo?'' prehodila som a snažila som sa tváriť nezaujato.

Stále ma prebodával pohľadom, vynucoval si ten môj. Vyzeral, akoby mi chcel prečítať všetky myšlienky, ktoré sa mi honia hlavou. Taký pohľad som už poznala. Od Ransona.

Pichlo ma pri srdci pri spomienke na Ransona. Nepovedala som mu, kam idem ani kedy sa vrátim. Všetky dni v paláci bol mrzutý a podráždený a nepovedal mi, prečo. Nikdy som ho takého nevidela. Nepovedal mi, čo sa stalo, keď musel odísť a dlho sa nevracal. A tak som mu ani ja nepovedala, kam idem a čo sa tu bude diať. A nepovedala som mu ani, že tu idem s Arthenom, na ktorého bol Ranson alergický.

,,Všetky mi prišli... falošné. Videli iba pekného bohatého princa,'' povedal napokon Arthen a vytrhol ma z myšlienok. Odtrhol odo mňa pohľad a pozeral sa na les pred sebou. ,,Nezaujímalo ich ani ako sa cítim, aké rozhodnutia stoja na mojich pleciach. Videli len ten luxus a bohatstvo. Nevedel som si predstaviť žiť s nimi ako ľudský princ, nie to ešte vyzradiť im svoje tajomstvo,'' povedal trochu smutne.

Tajomstvo. Tajomstvo, o ktorom som ja už vedela. O jeho férskom pôvode.

,,A Syronovi si ho vyzradil?''

Sklonil hlavu, vzdychol a prehrabol si strapaté vlasy. ,,Nie. Toľkokrát som chcel, ale... otec mi to zakázal. Mal som si to nechať pre seba. Kvôli ochrane mojej rodiny.''

,,Aha,'' povedala som len.

Zdvihol zrak. ,,Sme tu. Tu budeme trénovať,'' vyhlásil.

Nebolo tam nič. Žiadna čistinka, lúka alebo niečo. Iba les. Obyčajný les, ktorým sme prechádzali celý čas.

Nadvihla som obočie, no Arthen si ma nevšímal. Len položil moje oblečenie a sadol si na zem.

,,Vysvetli mi, načo si toto zobral so sebou,'' kývla som bradou k mojim veciam. Po raňajkách vtrhol do mojej izby a bez vysvetlenia zobral oblečenie.