Outlaw

17.

Zobudili ma kroky ozývajúce sa v jaskyni a následný šuchot. Otočila som sa tým smerom a otvorila som oči.

Arthen si všimol, že ma zobudil a povedal: ,,Prepáč... ale už by som ťa aj tak čoskoro zobudil.''

,,Koľko je hodín?'' zamrmlala som.

,,Veľa. Ak sa chceme dostať na chatu pred súmrakom, musíme si fakt švihnúť,'' povedal a z batohu vybral malý nožík.

,,Čo robíš?'' Vstala som zo zeme.

Zdvihol ku mne pohľad od batoha. ,,Chystám raňajky.''

,,Raňajky?'' začudovala som sa.

,,Áno. Na obed už nebudeme mať čas, preto sa musíme poriadne najesť teraz,'' vyhlásil.

Vtom som zacítila vábnu vôňu spred jaskyne. Mäso. Upečené mäso! ,,Bol si loviť?'' spýtala som sa, ale poznala som odpoveď. Vybehla som von z jaskyne.

,,Je to zajac,'' povedal, keď ma dobehol pred jaskyňou.

To som videla aj sama. Ale poriadne veľký zajac. Nie taký, akých sa mi podarilo niekedy uloviť - vychudnutých starých zajacov.

,,Videl som aj laň, ale nechal som ju tak. Celú laň by sme na raňajky nezjedli,'' povedal.

Ovládla som nutkanie zbiť ho. Mohol uloviť laň a nechal ju ísť? Aké mrhanie! Idiot.

Sadla som si k ohňu a zobrala kúsok zajačieho mäsa do ruky. ,,A toto kožochodcov nepriláka?'' kývla som smerom k ohňu a zajačine.

,,Dúfajme, že nie,'' usmial sa Arthen a prisadol si ku mne.

,,Prečo sme vlastne nemohli prespať u toho chlapíka pod lesom?'' spýtala som sa.

Mykol plecami. ,,Mohli sme. Ale zdalo sa mi, že tu to bude väčšia zábava.''

Skoro mi zabehlo mäso. ,,Čo?! Ty..... vieš, ako som sa bála, že k nám do jaskyne vtrhnú v noci kožochodci a zvlečú nás zaživa z kože?!'' trepla som ho rukou do hrude, načo sa len zasmial. Až teraz som si všimla, že je späť v ľudskej podobe.

,,Nemusíš sa toľko báť. Ak prídu, všetkých ich spálim zaživa,'' povedal a naznak toho vyvolal plamienok ohňa vo svojej ruke.

,,No, dobre, ale radšej sa rýchlo najedzme a poďme, aby si nemusel páliť nič okrem dreva.''

~

,,Poď, zostáva už len jedna míľa. No ták,'' popoháňal ma.

,,Zavri už tú hubu,'' zavrčala som. Jemu sa to hovorí - ešte ráno sa premenil do férskej podoby. Zatiaľ čo ja som bola celá prepotená a nohy sa mi triasli od únavy, on sa škeril od ucha k uchu a vkuse do mňa hučal ''povzbudivé'' reči.

,,Začína sa stmievať, pohni si. Prídu kožochodciii,'' rozprával, akoby strašil malé dieťa.

,,Ja ťa roztrhnem,'' precedila som pomedzi zuby. Už dávno sme vypili čaj a zjedli jablká. Teraz som ľutovala, že som si nenapúšťala do fľaše vodu z prameňa, okolo ktorého sme prechádzali.

,,Už nevládzem,'' zaskučala som.

,,Ale vládzeš, poď,'' povedal, ani sa za mnou neotočil.

,,Ešte krok a odpadnem,'' rezignovane som sa zviezla na zem.

,,To si hovorila už dvakrát a ešte si neodpadla. Poďme, vstávaj,'' založil si ruky vbok.

Škaredo som sa naňho zazrela a vstala som. Celá dolámaná som sa pohla ďalej.