23.

183 16 0
                                    

Rýchlo som si vyzliekla plášť, ale došlo mi, že konár je privysoko na to, aby som oheň uhasila plášťom.

Započúvala som sa svojím férskym sluchom do zvukov lesa, či nezačujem šumenie vody. Nič.

Napadlo mi, že zavolám Arthena, ale podľa všetkého som bola ďaleko od chaty a požiar by sa mohol rozšíriť. Musela som to zastaviť tu a teraz.

Zasvrbeli ma prsty a ja som si spomenula na svoju moc. Mohla som oheň obaliť vákuom a tak ho uhasiť.

Ale čo ak sa mi to znovu vymkne spod kontroly? Uvalím vákuum na celý les? Udusím všetko v okruhu päťsto metrov? Zovrelo mi hrdlo. Radšej pobežím po Arthena.

Otočila som sa od horiaceho stromu, ale nedokázala som urobiť ani krok. A čo urobí Arthen? Zrejme príde, uhasí požiar mávnutím ruky a vysmeje sa mi do tváre, že som to nevedela urobiť sama.

Zatla som ruky v päste. Spravím to. Jednoducho vytvorím malé vákuum.

Postavila som sa pred strom a natiahla som k nemu ruky. Zatla som sánku. Iba malé vákuumíčko. Malinké.

Sústredene som pozerala do ohňa, až ma z toho pálilo v očiach. Oheň začal naozaj ustupovať. Najprv po okrajoch konárov a potom som vákuum presmerovala do stredu stromu. Nakoniec ku kmeňu. Potom som stiahla silu späť do seba, až ma to zrazilo na kolená.

Dychčala som na zemi, ale nebola som až tak unavená. Nie, necítila som únavu - skôr hrdosť. Zvládla som to!

Začula som tlieskanie. Otočila som sa za tým zvukom a zbadala som vyškereného féra, ako sa ku mne približuje.

,,Bravó!'' ocenil Arthen. ,,Zvládla si to úžasne,'' pochválil ma.

Prižmúrila som oči. ,,To si bol ty?'' zasyčala som. ,,Bola to len ďalšia z tvojich trápnych skúšok?''

Malo mi to dôjsť skôr. Oheň uprostred ničoho. V jari. Nebolo dosť horúco na náhodný lesný požiar.

,,Trápnych?'' zatiahol Arthen. ,,Mne prídu dosť premakané,'' povedal s miernym úškrnom.

Hodila som po ňom najbližší konár, no on ho s ľahkosťou chytil a ešte viac sa vyškeril. Provokoval.

Potichu som zavrčala.

Prudký vietor ho podkosil pod nohami a on sa rozčapil na zemi. Rozpačito zažmurkal a tentokrát som sa naňho zaškerila ja.

,,Chceš sa biť, áno?'' nadvihol obočie a rozhorel sa mu v dlani oheň.

,,Ale daj to preč,'' mávla som rukou. Nemala som v pláne vyvolať magickú bitku.

Oheň v ruke mu nezhasol. Mykla som plecami a zároveň som zhasila jeho plameň vákuom.

Prekvapene pozrel zo svojej dlane na mňa a ja som sa zdvihla zo zeme.

,,No vidíš, už ti to ide,'' povedal s poloúsmevom. Podala som mu ruku a vytiahla ho na nohy.

,,Asi by som ťa mal provokovať častejšie,'' žmurkol na mňa a ja som mala chuť znovu ho hodiť na zem.

~

,,Čo sa ti snívalo?'' spýtal sa Arthen, odkusol si z chleba a pozoroval ma.

Už sme nešli spať a tak sme sa rozhodli dať si raňajky spolu s úsvitom slnka.

Pozrela som na svoj tanier, aby som mu nemusela hľadieť do očí. ,,Jedna... nočná mora z detstva,'' povedala som neurčito.

,,O čom bola?'' zaujímal sa, ale všimla som si, že sa trochu napol.

OutlawWhere stories live. Discover now