Outlaw

18.

Zobudila som sa na zvonenie... vlastne to nebolo ani tak zvonenie ako agresívne trepanie obrovským zvonom. Nevedela som, že v dome bol zvon.

,,VSTÁVAME!'' zakričal Arthen, ktorému už zrejme dochádzali nervy.

Vytrepala som sa z postele a v nočnej košeli, čo som večer našla v skrini, som sa dotrmácala dole schodmi. Rozospato som zažmurkala na Arthena, ktorý už bol prezlečený a naštvaný na mňa čakal.

,,Jedlo je na stole, hovorím tretíkrát,'' povedal s rukami prekríženými na hrudi. ,,Ako môže existovať hluchá férka?''

Škaredo som naňho zazrela. Keby nebol kráľom, ukázala by som mu prostredník, ale zdržala som sa. ,,Skade si vytiahol ten obrý zvon?'' Včera tam zaručene nebol.

,,Z jednej zo služobníckych komôr,'' povedal. ,,...ale na zobudenie teba mi bude treba dvakrát väčší,'' zaškeril sa.

Prevrátila som očami.

,,No poď už jesť, chladne nám obed,'' povedal.

~

Po obede ma vyviedol trochu hlbšie do lesa. Bola som prekvapená, že svah sa nezvažoval dolu. Hora musela byť navrchu placatá.

Arthen konečne zastal a keď sa ku mne otočil, videla som, že je vo svojej férskej podobe. Výraz mal veľmi vážny, až mi nahodil zimomriavky. Rýchlo som si spytovala svedomie, či som urobila niečo zlé.

,,Ako už vieš, najprv ťa čaká premena do férskej podoby... ale ešte predtým ti musím povedať, že tu nie sme na to, aby si sa naučila používať svoje schopnosti, ale aby si sa ich naučila ovládnuť. Premenou do férskej podoby získaš okrem skutočnej moci aj pocit moci. Budeme sa snažiť, aby ťa tá moc neovládla. Musíš mať svoju moc vždy pod kontrolou. Aj keď si smutná, aj keď si naštvaná, aj keď máš chuť zabíjať... nemôžeš to nechať zvíťaziť,'' ukončil svoj prejav.

Nevedela som, či to je to tým kráľovským vzdelaním, že zosnoval v mysli takýto skvelý prejav alebo či si ho nepripravil už v noci.

Nemo som prikývla. Len neurobiť hlúposti a niekoho nezabiť. Pravidlá boli teda jasné.

„Fajn, teraz môžeme začať. Sústreď sa na všetku svoju moc, koncentruj ju všetku do jedného miesta. Potom ju nechaj "vybuchnúť" a sústreď sa na to aby si sa premenila,” vysvetľoval zatiaľ čo ja som sa postavila na rovinku medzi stromami.

„Vyzerá to celkom jednoducho, to budeme robiť celý deň?” zaškerila som sa.

„Ver mi, jednoduché to vôbec nie je a už vôbec neočakávam že sa ti to podarí hneď na prvom tréningu a ani na druhom.”

Neviem prečo, ale stále sa tváril veľmi vážne.

„Začni,” povedal a oprel sa o kmeň stromu.

Sústredila som sa najviac ako som vedela, ale hneď prvý problém bol, že som nevedela ako "nájsť" mágiu vo mne. Zatvorila som oči a snažila som sa zo všetkých síl sústrediť na svoje telo a mágiu v ňom. Zrazu sa mi zahmlelo pred očami a cítila som ako padám.

Pocítila som ako mnou niekto kýve.

„Thya! Thya! Si v poriadku?” počula som tlmene akoby v diaľke Arthenov hlas. Triasol so mnou a ja som mala pocit ako keby ma zobudil po 10 hodinovom spánku. Pomaly som sa preberala.

„Ja... ja neviem, asi. Čo sa vlastne stalo?” vstala som a pošúchala si kolená.

„Podlomili sa ti nohy a začala si sa triasť. Asi päť minút som na teba kričal.”

„Keď ja neviem, kde robím chybu. Naozaj som sa veľmi snažila.”

„Možno práve to je tá chyba. Skús sa uvoľniť, nenúť svoju mágiu a po čase ti to pôjde, uvidíš,” usmial sa a trochu odstúpil, aby som mala viac priestoru.

Počúvla som ho. Nesústredila som sa príliš na svoju mágiu. Desať minút som tam sedela a potom som si uvedomila, že sa vlastne nič nedeje. Iba sedím ako normálny človek, len mám zavreté oči. Rozosmiala som sa.

„Čo je?” spýtal sa Arthen a videla som ako mu kútiky úst pomaly začínajú smerovať nahor.

„Nič, len proste neviem, ako na to. Buď sa príliš sústredím a odpadnem alebo sa uvoľním a nič sa nedeje.”

„Vieš o tom, že aj to je veľký pokrok na to, že toto je tvoj prvý tréning? Už vieš, že nesmieš mágiu príliš nútiť, no predsa sa na ňu jemne sústrediť,” tváril sa spokojne.

Postavila som sa a znova som to skúsila, ale tentokrát tak, ako povedal Arthen. Sústredila som sa na svoju mágiu, ale nesnažila som sa ju silou mocou vyvolať. Pocítila som, ako mi začína prúdiť v žilách. Bol to divný pocit a po chvíli som sa nevedela sústrediť. Ten pocit, tá mágia a moc vo mne, ma úplne vyčerpali. Sadla som si a snažila som sa to zopakovať. Nešlo to. Cítila som ako ma pomaly začína bolieť celé telo. Pozrela som sa na Arthena.

„Ja už nemôžem, poďme späť,” skuvíňala som.

„To vážne? Sme tu pol hodinu a ty už chceš ísť späť? Čo chceš akože celý deň robiť?” krivo sa na mňa pozrel.

„Váľať sa celý deň v posteli. Teda hmm... myslím, sama... nie s tebou,” začervenala som sa.

Začal sa smiať. „Maš niečo proti mne?”

„Nie, teda áno, vlastne... Vieš čo? Si strašný,” chytila som do ruky prvý kameň čo som našla. Uhol sa a neprestával sa smiať.

Vstala som, že odídem.

„Počkaj!” kričal za mnou. „Keď sa už dnes nechceš učiť premieňať, nemusíš, ale určite sa celý deň nebudeš váľať v posteli,” zaškeril sa. „Môžem ťa naučiť trochu narábať s mečom, ak chceš.”

Zastala som a otočila som sa. On je teda fakt neskutočný.

„Fajn,” odvetila som.

~

Celé moje telo sa triaslo od vyčerpania. ,,Počkaj chvíľu,'' nechala som meč voľne spadnúť na zem, sklonila som sa a podoprela si ruky o kolená. Musím chytiť dych. Do postele! Spať! kričali všetky moje chvejúce sa svaly.

,,No ták,'' Arthen si prehodil meč do pravej ruky. ,,Dostal som ťa ľavou. Desaťkrát,'' zaškeril sa a pritom odhalil ostré očné zuby.

Škaredo som naňho zazrela. ,,Chvastúň,'' zamrmlala som. Vedela som, že to počul. Férskemu sluchu nič neuniklo.

Len si odfrkol a pozeral kdesi medzi stromy. ,,Stmieva sa. To ťa zachránilo pred ďalšou prehrou,'' pozrel mi do očí a zaškeril sa.

,,Vpodstate si sa ešte nič poriadne nenaučila,'' skonštatoval.

,,Chcel si zo mňa urobiť férku a bojovníčku zo dňa na deň?'' nadvihla som obočie.

,,Nie, to nie,'' pokrútil hlavou. ,,Ale sme na dobrej ceste,'' povedal, zdvihol môj meč a zamieril do chaty.