Outlaw

4.

Thyana pov

Hneď, čo vyšlo slnko, som bežala do hostinca.

Tentokrát som hostinského poprosila, aby mi odomkol. Nenamietal dlho.

Vstúpila som do malej izby.

,,Keď budeš odchádzať, len zabuchni,'' zakričal za mnou hostinský a sám zabuchol dvere.

Nič sa nezmenilo odkedy som tu bola naposledy. To bol ten večer, kedy mi zašíval ranu po sklieštine taniera.

Potom už len ráno prišiel za mnou s liekmi a povedal mi, že musí odísť. Už bol preč šesť dní a mne dochádzala trpezlivosť. Niečo sa muselo stať. Niečo fakt zlé.

Prechádzala som sa po izbe, keď som si všimla na stole papier. Niečo na ňom bolo napísané. Na chvíľu som sa zahľadela na znaky, no nevedela som to prečítať.

Jednoducho som papier schovala pod košeľu. Keď sa Ranson vráti, spýtam sa ho aj na ten list.

Vráti sa?
Jasné, že sa vráti.
Ale čo ak potrebuje moju pomoc? Čo ak tu ten papier nechal naschvál, aby som ho našla, prečítala a vydala sa za ním? Alebo... čo ak ten list nebol pre neho ale on ho napísal mne?

Od tejto myšlienky som upustila, keď som našla pod stolom roztrhnutú obálku.

Už mi drbe. Ranson bude v poriadku. Čoskoro sa vráti a všetko mi vysvetlí.

Ale čo ak sa mu niečo cestou stalo? Čo ak niekde odpadol?
Prestaň už! Pokarhala som sa.

Zaškvŕkalo mi v žalúdku. Už tri dni som nejedla. Teraz ma zamrzelo že som väčšinu mäsa zo srny predala.

Zaumienila som si, že sa vydám loviť znovu. Keď sa Ranson vráti, určite bude vyhladovený. Musím zohnať niečo poriadne. Vrátim sa do toho lesa.

Rýchlo som vybehla z hostinca a cez pole som ďalej bežala domov. Teda... do stodoly.

Vyhrabala som z kopy sena luk, nožík a posledné dva šípy.

,,Ty malá papľuha!'' začula som Howardov odporný hlas.

Rýchlo som zahodila luk, nôž a šípy späť do sena.

,,Začo ťa vôbec platím?!'' skričal a konečne som ho zazrela, keď vošiel do stodoly.

Malý tučný mužík s odpornou kozou briadkou a aspoň tromi bradami. V ruke držal - ako obvykle - tvrdú palicu.

,,Neplatíš ma ani náhodou,'' zamrmlala som si potichu.

.

Konečne som splnila všetky Howardove príkazy a vydala sa do lesa. Už sa začínalo stmievať. Bola som príšerne unavená.

Vedela som, kam idem. K potôčiku.

Keď som tam došla, nič tam nebolo a tak som sa vydala hore prúdom. Našľapovala som opatrne a tak mi to išlo pomalšie. Nakoniec som sa rozhodla jednoducho sa skryť a čakať.

Po chvíli sa niečo pohlo v kríkoch a na to z nich vyskočila srna. Konečne. Už som skoro zaspávala.

Nasadila som šíp, natiahla tetivu a vzápätí vzduchom presvišťal šíp.

Presne trafil svoj cieľ a ja som opustila svoj úkryt v kríkoch.

Preskackala som po kameňoch v potoku na druhú stranu a podišla k srne.

,,Heej, práve som ju mal na muške.''

Strhla som sa. Niekto bol za mnou. Vytrhla som zo srny šíp a prudko sa s ním otočila.