Bol piatok večer a ja som zase nemala čo robiť. Nemala som čo robiť s mojím nudným životom iba pozeranie telky, bytia na počítači alebo skontrolovanie telefónu či mi niekto napísal – nikdy mi nenapísal. Naštvaná a vytočená som sa postavila a odišla som do svojej nudnej izby kde som zase nemala nič lepšie na robote.
Hlavu som zaryla do prikrývok mojej neustlatej postele a kričala som do vankúša, nechala som frustráciu prúdiť von z tela. Prečo nemôžem byť normálna? Čo? Je to tak veľa? Len môcť ísť von a uvoľniť sa.
A zase, toto nie je v mojej povahe. Narodila som sa a bola som vychovaná ako kresťanka a naučili ma že mám rešpektovať svoje telo a moju morálku a že Boh sa pozerá na všetko čo robím. -naštvane som vzdychla.
Keby moji rodičia zistili že som robila veci, ktoré iný normálny tínedžeri robia, zamkli by ma do izby na celé týždne (ak nie aj viac) zaracha čo znamená žiadna telka, počítač ani mobil čo znamená všetko na čom v mojom živote záleží.
Takže radšej budem ležať tu a smúti po zvyšok živote a potom, och áno... umriem
Bolo to ako keby Boh vypočul moje prosby a môj vnútorný nárek pretože okamžite mi prišli 3 sms-ky a vo všetkým bolo to isté: Block Party, dnes o polnoci v Richmonde všetci sú pozvaný.
Moje vnútornosti sa triasli vzrušením rýchlo som sa prevrátila z postele, pozrela som sa na hodiny bolo 23:30. Čo mi dalo len dobrú polhodinu na to aby som sa dala dokopy a vyzerala pekne. Aspoň tak pekne ako sa to dá ...
Neviem prečo som dnes večer tak náhle vo vnútri cítila dobrodružstvo, ale páčilo sa mi to. Dalo mi to úplne novú chuť do života. Aj po mojom výleve o tom čo by sa mi stalo keby to moji rodičia zistili. Plánovala som spraviť nemysliteľné. Išla som utiecť.
Ponáhľala som sa do kúpeľne, rýchlo som si vyzliekla všetko oblečenie pustila som horúcu vodu predtým ako som vošla do sprchy a nechala som kvapôčky zahaliť ma do pary.
Po tom ako som sa osprchovala, obviazala som si okolo seba uterák predtým ako som prebehla cez izbu k mojej skrini. Vyhadzovala som všetko čo som mala vnútri, nemohla som uveriť že som nemala ani jeden outfit ktorý by vyzeral aspoň trošku dobre na párty ale potom moje oči zazreli úzke rifle, biele voľné tričkom ktoré som mala presne pár centimetrov nad bruchom a koženú bundu na to. Áno, toto je presne to čo som hľadala, ani som nevedela že niečo také mám ale nesťažovala som sa. Boh tento krát na mojej strane, a teraz? Chystala som sa to využiť.
Rýchlo som odhodila uterák na dlážku, obliekla som si podprsenku a nohavičky predtým ako som sa natiahla so riflí, trička a bundy. Natiahla so si ponožky predtým ako som si obula čierno biele conversky.
Vyzerám úžasné povedala som si pre seba ako som sa pozerala som zrkadla vedľa mňa. Cítila som sa živá, čerstvá a chlapče milovala som úplne každú sekundu z toho.
A teraz čas na make-up pomyslela som si ako som vbehla do kúpeľne vytiahla som moju sadu a rozbalila som všetko čo som mala, prehrabovala som sa cze všetko až kým som nevytiahla bledý tieňa na oči ešte predtým ako som si dala na tvár make-up (len trošku aby som prekryla chyby) naniesla som si špirálu na mihalnice. A potom prišlo rozžarovanie mojich pier s leskom a bola som pripravená ísť.
Zobrala som si telefón, zatlačila som ho do vrecka riflí a pomaly po špičkách som prešla do haly, poznala som všetky miesta kde by podlaha mohla zavŕzgať a obchádzala som ich a tak som bezpečne zišla dole schodmi a von cez dvere predtým ako hocikto vedel že som odišla.
Cítila som nočný vzduch na lícach, cítila som niečo rásť vo vnútri. Nová ja a nemohla som uveriť že som sa chystala odísť z domu a ísť na nejakú párty. Ale stálo to zato, určite to stálo za to.

YOU ARE READING
DANGER - po Slovensky
FanfictionI DO NOT own this story, this is a translated version of a story originally posted on JBFF by jileyyoverboard aka Adriana Velic. Original of this translated version was posted on facebook page We Love Justin Bieber.