DANGER - po Slovensky

61. "No one said you had to listen"

Z pohľadu Kelsey:

„Kelsey!" počula som ako moja mama zakričala moje meno zospodu schodov.

Zmraštila som obočie, odložila som knihu ktorú som čítala na nočný stolík a pretočila som sa na nohy. „Áno?" držala som dvere a vystrčila som z nich hlavu.

„Poď dole, tvoj otec by sa s tebou rád porozprával." Cítila som v jej hlase napätie, vedela ako som na tom teraz s otcom ale v jej záujme som odložila nenávisť.

„Dobre, hneď budem dole." Zavrela som dvere, natiahla som si sveter na tielko, znova som otvorila dvere a zbehla som dole schodmi. Zišla som z posledného schodu a otočila som sa doľava kde som zbadala môjho otca ako stojí pri konferenčnom stolíku, obaja aj ona aj moja matka boli ponorený do tlmeného šepkaného rozhovoru.

„Ahoj oci." Nemotorne som zamrmlala, nevedela som či je stále naštvaný alebo nie. Pomrvila som sa na nohách a vyhýbala som sa očnému kontaktu.

„Kelsey," vydýchol, bol pri najmenšom šokovaný z toho že som prišla dole. „Ako si cítiš?"

„Dobre." Monotónne som odpovedala. Ak si myslí že som mu odpustila za to čo spravil bude prekvapený.

„Pozri, viem že si na mňa naštvaná ale rád by som sa s tebou porozprával."

„Dobre," pokrčila som plecami a ukázala som smerom k nemu. „Hovor."

„Kelsey..." moja mama jemne zamrmlala a krútila hlavou ale môj otec ju zastavil predtým ako mohla niečo povedať.

„To je v poriadku Melissa," môj otec sa pozrel z mojej matky späť na mňa a smutne sa pozeral do mojich čokoládových očí. „Má právo byť na mňa naštvaná."

Stlačila som pery do tenkej čiary, nevedela som ako mám reagovať na jeho pokojnosť. Čakala som krik alebo aspoň  náznak zamračenia ale jediné čo som videla bol náznak chápajúceho úsmevu.

Pozrela som sa inde, nedokázala som vydržať jeho pohľad.

„Môžeme sa posadiť a porozprávať sa?" posadil sa a ukázal ľavou rukou na miesto vedľa neho, čakal kým sa posadím vedľa neho, váhala som predtým ako som prikývla a prešla som k nemu. Sadla som si kúsok od neho a prekrížila som si prsty v lone.

Moja mama nás sledovala odtiaľ kde stála a v očiach jej hrala nádej a vedela som že chcela aby sme sa udobrili.

Časť mňa to chcela tiež.

„O čom sa chceš rozprávať?" zamrmlala som, prerezala som ticho a chcela som aby sme to mali už za sebou.  Neznášala som ten pocit len tak sedieť,  pozerať sa dookola a čakať kým ten druhý niečo povie.

Bola to úplná strata času.

Môj otec sa pomrvil na stoličke, zachoval si postoj, jazykom si naslinil pery a preglgol. „Rád by som sa porozprával o minulej noci."

„Otec--" začala som ale hneď ma zastavil a zdvihol ruku aby ma zastavil pred pokračovaním.

„Nie, Kelsey." Pokrútil hlavou. „Musím to vypustiť."

Prikývla som a dala som mu vedieť že počúvam.

„Bol som mimo kontroly, nikdy som nemal na teba položiť ruku. Si moja dcéra a ľúbim ťa. Nič to nikdy nezmení. Robíme naivné rozhodnutia ale na konci dňa som pomohol splodiť ťa, si časť mňa a nemal som dovoliť aby sa stalo to čo sa... stalo." V očiach sa mu zjavil smútok a slzy mu zahmlili zrak. „Mrzí ma to." Zašepkal a pozeral sa na dlane.

Moja mama si chytila ústa a pozerala sa na nás so slzami v očiach.

Zamračila som sa. „Mrzí ma to." Chytila som ho za ruku. „Keby som ja nekričala tak by si ma neudrel. Minulú noc to bolo poriadne mimo. Bola som mimo a poriadne som nemyslela."