28. "You don't have to hide your feelings"

37 2 0
                                    

Z pohľadu Justina:

Celú jazdu späť ku mne domov bolo absolútne ticho. John držal zavreté ústa, pozeral sa pred seba a Kelsey sa pozerala von, jemne sa triasla zo studeného vzduchu pretože mala iba podprsenku pod mojou bundou

Pevne som zacvakol zuby a stlačil som sánku. Len tá myšlienka toho že Luke na čo i len ruky položil ma vytočilo.

Nikdy som ju nemal nechať nastúpiť do toho auta.

Nikdy som ju nemal provokovať aby sa tak naštvala.

Mal som jej proste povedať pravdu o Jen.

Stlačil som volant ešte silnejšie aj napriek tej bolesti ktorá sa šírila cez moje telo. Mohol som poriadne dobiť Lukeho ale aj on mi dosť ublížil.

John sa na mňa pozrel a venoval mi ľútostný pohľad.

Pokrútil som hlavou, snažil som sa moc sa nevytočil.

Jediné na čo som mohol myslieť je zabitie toho bastarda; aby zaplatil za všetku tú bolesť čo spôsobil Kelsey a mal som ale nemohol som. Nie keď ma Kelsey prosila aby som to nerobil. Bolo by to úplne impulzívne ale dnešok... bol iný. Bála sa, nemala tričko, bola pohmoždená, porezaná, zúfalo chcela odísť a nemohol som ju rozrušiť ešte viac.

Prešiel som za rok, trvalo mi to pár minút kým som rýchlo prešiel k chodníku ktorý viedol k domu a zastavil som auto. Oprel som sa na sedačke a nechal som hlavu aby mi prevísala cez operadlo.

To jemné vrčanie auto bolo jediný zvuk ktorý bolo medzi nami počuť , jediné čo stačilo aby sa niekto zbláznil.

John sa zase na mňa pozrel, prikývol hlavou, potľapkal ma po pleci otvoril dvere vyšiel von a stratil sa v tme.

Nechal som ústa zavreté, nevedel som čo v tomto momente povedať.

Počul som šúchanie zozadu ale rozhodol som sa to ignorovať.

Chcel som len zavrieť oči a navždy sa vypariť. Možno takto by sa vrátilo všetko do normálu a Kelsey by bola mimo nebezpečenstva.

Po pár minútach som sa rozhodol že bude najlepšie ak niečo poviem, len aby som pretrhol to ticho. „Chceš ísť domov alebo?"

Čakal som na odpoveď a klepkal som po operadle na ruky.

„Nie." Kelsey potichu zamrmlala. „Rodičia ma takto nemôžu vidieť..." zašepkala.

Prikývol som, zohol som sa a vytiahol som kľúče zo zapaľovania. Otvoril som dvere na aute, zavrel som ich a šiel som na stranu Kelsey. Chytil som kľučku a prikrčil som sa na úroveň Kelsey. Jemne som ju pohladkal po líci a potom som dal ruku pod jej nohy a okolo pásu a zdvihol som ju potom som zavrel dvere stehnom a šiel som cestou ktorá viedla ku vchodovým dverám.

Našťastie už boli trochu otvorené. Kopol som do nich aby sa otvorili a vošiel som dnu do domu a hore schodmi, ani som sa neobťažoval pozrieť sa či tam chalani boli alebo nie.

Prešiel som po chodbe, otvoril som dvere do mojej izby, vošiel som dnu a posadil som Kelsey na moju posteľ. Pozrel som sa dole na ňu predtým než som šiel ďalej ku dverám a jemne som ich zavrel.

Z pohľadu Kelsey:

Pozorovala som Justin ako zavrel dvere do jeho izby a zostali sme spolu, sami, preglgla som a oblizla si pery.

Moje celé telo bolelo a moja hlava nekonečne pulzovala s bolestivou migrénou.

Dnešok bol niečo čo som nemohla opísať aj kedy som sa snažila. Bolo to ako keby to bolo celé z telenovely alebo také niečo.

DANGER - po SlovenskyTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang