DANGER - po Slovensky

2. "Don't say I didn't warn you"

Budem mŕtva.

Je to oficiálne.

Buď toto alebo sa budem vyhýbať celému ľudstvu. Áno, to znie dobre týmto spôsobom budem sama, nie mŕtva.

Ako ma Carly ťahala cez dav do všetkých smerov, zrazu som zistila že sa pozerám všade okolo seba aby som zahliadla „Danger" ako ho oni volajú. Len to meno vo mne vyvolávalo zvláštne pocity.

Neviem prečo a tiež som to nemohla vysvetliť. Typujem že to bolo nervami a bála som sa o svoj život viac ako by som mala, zaujímala som sa viac o tohto náhodného týpka ako o svojich rodičov.

To samo o sebe by vám malo niečo povedať.

V tomto bode som už strácala rozum, len som sa chcela dostať preč od toho všetkého. Moja hlava by sa nemala otáča do všetkých strán v strachu že ho uvidím, malo by to byť zo strachu z mojich rodičov.  Čo ako opustili dom, išli ma hľadať a našli by ma tu? Čo keď sa dostanú k domovej prehliadke? Čo ak ... Oh čo do riti, prečo sa s tým zaťažujem? Moji rodičia sú tá najmenšia starosť.

Vytrhla som si ruky z Carlynej a čakala som kým sa ku mne otočí, „potrebujem dýchať Carly" priznala som. „Neprišla som sem aby som len chodila dookola, prišla som sem aby som sa zabavila a ak všetko čo budeme robiť je utekať od každej skupiny ľudí tak idem domov."

Zastrčila si prameň vlasov za ucho a nervózne sa usmiala. „Prepáč" líca sa jej začervenali. „nepostrehla som že som bola príliš priebojná."

„To nie je tým že si bola priebojná..." začala som predtým ako som sa nachvíľu zastavila aby som zistila lepší spôsob ako to povedať. „Len proste odkedy Danger", naznačila som prstami úvodzovky, „ na mňa prehovoril, stále si mala oči na stopkách  a už to nemôžem vydržať."

„Mrzí ma to", oblizla si pery.

„Je to len toto" zhlboka som sa nadýchla aby som mohla pokračovať, „odkedy na mňa prehovoril chovala si sa ako keby som išla zomrieť, a ja nejdem."

„Ako to môžeš vedieť?" vy hodila ruku do vzduchu a ukázala ňou na mňa. „ Volajú ho Danger pre nejaký dôvod Kelsey."

„Oh dobre Danger na mňa prehovoril raz to nie je ako keby ma pozval von alebo niečo," pokrútila som nad ňou hlavou, „preháňaš to a ty to vieš. A mimochodom ani ho nepoznáš!"

„Viem o ňom dosť na to aby som mohla povedať že on je zlá správa" snažila sa aby to znelo presvedčivo ale vyšla z toho somarina.

„A ty veríš tomu čo ostatný hovoria?" nadvihla som obočie a ona rázne prikývla. „Carly nie všetko čo ostatný hovoria je pravda. Ľudia dnes veľmi preháňajú. Nemôžeš veriť tým hovadinám čo ľudia hovoria. Mala by si to vedieť z prvej ruky." Pripomenula som jej výmysel ktorý začal Danny Jergins o tom ako sa spolu ževraj vyspali. Z toho vzniklo že je tehotná a že bola na potrat. Hovorilo sa o tom dlho až kým sa na to nezabudlo a nezačali sa šíriť nové výmysly.

„To je niečo iné" snažila sa argumentovať.

„V čom?" založila som si ruky v bok, „povedz jednu vec v čom je to iné." Klopkala som nohou po zemi kým som čakala jej odpoveď.

„Proste to je, dobre?" zavrčala „Všetci ho poznajú Kelsey. On netára somariny. Ľudia to o ňom už vedia."

„Áno zo somarín čo o ňom ostatný rozprávajú. Nezáleží kto to začal, pravda je stále ta istá. Nikto nič nevie. Jediný človek ktorý to viem je toto Danger dieťa a keď to on potvrdí, až vtedy to je pravda. Dovtedy sú to všetko klamstvá."

Po chvíli ticha sa konečne vzdala. „Dobre ale nehovor že som ťa nevarovala." Ukázala na mňa s našpúlenými perami predtým ako ma chytila za ruku a viedla nás bližšie k párty kde boli ľudia a tancovali. Niečo čo som si myslela že neuvidím po zvyšok noci.

Zvyčajne som nebola ja tá ktorá porušovala pravidla, ale tento krát myslím že budem. Otvárala som si ďalšiu plechovku piva a začala som piť, prišla som a zistila som že Carly sa vyparila. Do riti.

Vzdychla som a začala som ju hľadať. Prechádzala som okolo ľudí tancujúcich tak blízko pri sebe až som si myslela že majú spolu sex, feťákov ktorý sa práve dávali jointa, alkoholikov ktorý pili pivo na litre a stále som nikde nemohla nájsť Carly.

Po pár minútach ma nohy boleli z toľkého chodenia. Ani na chvíľku som si nesadla. Vôbec. Bolo to ako keby títo ľudia ani nevedeli čo je to stolička.

Nakoniec som to vzdala a rozhodla som sa jej napísať, vytiahla som telefón a začala som písať.

Kde si? Hľadala som ťa všade. Odpíš mi aby sme sa mohli zase stretnúť, musím ísť za chvíľku domov.

Spokojne som odložila mobil nie moc ďaleko aby som ho počula keby mi zvonil. Prešla som dašej a zistila som že je tam peň. Vedela som že to bolo najpodobnejšie stoličke ako to teraz mohlo byť, prešla som k tomu a sadla som si. Vystierala som si nohy, a zrazu som bola viac pokojná... uvoľnená.

Netrvalo to však dlho hneď ako som si uvedomila že už prešlo pár minút a Carly stále neodpísala na moju sms-ku. Väčšinou odpísala hneď po pár sekundách, po dvoch minútach keď je opitá. Teraz som sa začala o ňu báť. Vedela som že nebola nikde blízko pri ľudoch, rozhodla som sa ju ísť pohľadať ku lesu.

Strčila som si ruky do vačkov, vyhýbala som sa všetkých bláznivým myšlienkam ktoré by mi mohli napadnúť ako som si všimla vonku bola naozaj tma.

Ako mohla Carly len tak zmiznúť? Bola naozaj tak smutná že som nepovažovala to že som sa rozprávala s Dangerom za tak nebezpečné ako sa ona tvárila že to je?

Alebo by to mohlo byť niečo iné? Možno ju niekto požiadal aby sním niekam šla... Ale mala mi povedať že ide preč.

Frustrovane som vzdychla a cítila som ako sa mi krúti hlava po tých troch pivách čo som vypila. Šuchotanie listov moc nepomáhalo myslela som si že sa idem zblázniť, našťastie som zbadala skupinku ľudí nie ďaleko od chodníku.

Moc som o tom nepremýšľala, pokračovala som v chôdzi len aby som cítila ten chladný vzduch prúdiaci okolo mňa a aby som sa pozorne pozrela že tá skupina ľudí nebola obyčajná skupina ľudí. Boli oblečený v čiernej a červenej a z toho čo som si zapamätala z Carlynej dlhej reči, ma napadlo že to sú tí ľudia, pred ktorými ma Carly varovala.

Dangerov gang.

Srdce mi začalo biť rýchlejšie, pohla som sa bližšie ku stromom, snažila som sa ukryť aby ma nevideli a aby som ostala v pohode.

„Si vo veľkých sračkách Parker." Temný hlas prišiel z tieňov a ja som pocítila ako sa mi prevrátil žalúdok a začali sa mi potiť dlane.

„Je-je mi to ľúto"  Ten chalan začať koktať s takých hlasom že mi začal hučať v hlave hlas taký krehký že som si nemohla pomôcť musela som sa prikrčiť.

„Prepáč sa už nepočíta. Mal si šance a stále si nám dal hovno. Dali sme ti 3 týždne navyše a stále si nemal čas aby si zohnal tie prachy?"

„Prosím potrebujem len trošku viac času—„

„No tvoj čas vypršal kámo." A s týmto som pocítila ako mi znecitlivelo telo, pozrela som sa hore a videla som že vypálil guľku a telo spadlo na zem, tráva sa hneď začala pokrývať červenou lepkavou tekutinou."

Čo do riti sa práve stalo?