Boh mal dnes večer pre mňa naozaj iné plány pretože som nemala v úmysle aby sa niečo z tohto salo, všetko čo som chcela bolo výjsť si von s Carly a aspoň raz sa zabaviť ale nie, vo všetkom čo robím nemám žiadne šťastie. Áno povedala som žiadne šťastie a preto je môj život taký aký je.
Trvalo mi trošku dlhšie kým som si dala dokopy všetko čo sa práve stalo. Šok ma zasiahol v tej chvíli ako som videla vytekať krv z hlavy toho chalana čo sa zrútil na zem, jeho telo bolo úplne zbavené života. Cítila som ako sa mi žalúdok prevrátil od hrôzy, zahryzla som si do pery, ruku som si inštinktívne som si priložila ruku na ústa a snažila som sa nezakričať.
Nemohla som dýchať, nemohla som sa pohnúť a ani som nemohla odtrhnúť oči od toho čo som videla pred sebou. Nohy som mala ako zo želatíny a cítila som ako keby sa mi vrástli do zeme.
Jediné čo som vtedy mohla spraviť bolo preklínať celý svoj život. Aspoň som potichu a môžem preklínať to čo už bolo prekliate.
Počula som šušťanie listov a zmätok, napokon som sa pozrela hore a videla som že danger sa díva mojím smerom, jeho oči boli nečitateľné a hneď sa mi zmocnil strach.
Vyschlo mi v krku a začala som triasť hlavou, chcela som mu povedať že som nič nevidela ale to nefungovalo on rýchlo zašepkal pár vecí tých chalanom čo tam boli s ním predtým ako prešiel ku mne bez toho aby si to niekto všimol, rozmýšľala som či mám ujsť alebo aspoň niečo spraviť a nechcela som riskovať smrť. Aspoň nie teraz.
Chytil ma okolo pás, zalapala som po dychu keď si ma prehodil cez plece. Všetko sa to stlalo veľmi rýchlo, nemohla som spracovať čo sa stalo až kým ma nehodil na sedadlo spolujazdca niečoho čo vyzeralo ako jeho auto.
Ak som sa predtým bála teraz som totálne vystrašená.
Nevedela som čo mám robiť, len som tam sedela a nehýbala som sa iba som sa obzerala okolo seba či nezahliadnem niečo čo by mohlo ohroziť môj život. Možno nôž? Bombu? Nejakú inú zbraň? Ale nič som nevidela. Vydýchla som s úľavou, to rýchlo zmizlo ako sa dvere vedľa mňa otvorili a Danger nasadol.
Nevyzeral moc nadšene.
Bez jediného slova naštartoval auto bez toho aby sa pozrel či mu niečo nestojí v ceste vtedy sa moje telo prudko miklo a mozog mi začal znova pracovať, „Kam ma to vezieš? Zabiješ ma? Pane bože ja nechcem zomrieť..." zamrmlala som v nepokoji z tej myšlienky. Rozreže moje telo na kúsky a nechá ho v lese tak aby ho nikto nenašiel.
„Buď ticho, budeš?" vyštekol na mňa, jeho hlas bol taký trpký že ma donútil náhle prestať a byť ticho.
Cítila som to napätie v aute tak som si chytila peru a začala som si do nej hrýzť aby som už nič nepovedala ale nemohla som si pomôcť musela som vedieť čo sa tu deje. „Hey uhm.. Danger?" V duchu som si dala facku za to ako hlúpo som znela. „Chlapče hocijako sa voláš. Prepáč že ti narušujem tvoju bublinu alebo niečo iné ale naozaj potrebujem ísť domov. Už je neskoro, a keď moji rodičia zistia že som ušla budem mŕtva. Doslovne."
Všetko čo som dostala bol smiech, zvraštila som zmätene obočie. „Čo je také smiešne?"
„Ty," stále so pozerá do spätného zrkadla, usmieval sa pozrel sa na mňa len sa sekundu a potom sa hneď otočil späť k ceste.
„Ja?" rozpačito som si poškrabala krk. „Čo so mnou?"
„Si v aute s niekým koho si práve videla niekoho zabiť a jediné na čo myslíš že budeš mať problémy... s rodičmi?" Pozrel sa na mňa, všetka jeho pozornosť smerovala na mňa, prehltla som hrču slín, ktorá sa mi vytvárala v hrdle.
„Uhm, no vieš, moji rodičia sú oveľa strašidelnejší než ty kamoš. Ver mi, keď ti poviem že na nich nemáš keď to príde k vystrašeniu niekoho. A mimochodom ty máš určite svoju dôvody aby si robil to čo robíš a to je v pohode. Nezaujíma ma to pokiaľ som na žive. Ale to sa nestane pokiaľ moji rodičia zistia že som preč."
„Dovoľ mi aby som ti povedal že si jedna otravná koza," zasmial sa a pomrvil sa na sedačke, a pozrel sa ešte raz do spätného zrkadla.
„No s tebou sa tiež nevychádza práve najľahšie," zamrmlala som si popod nos a lakťom som si podoprela hlavu.
„Ani ma nepoznáš." Protestoval.
„Viem a videla som dosť aby som mohla povedať že znamenáš problémy." Priznala som a zahryzla som si z vnútra do líca.
„Tipujem že si o mne teda počula?" naklonil obočie a ja som sa na neho pozrela.
„Áno a viac ako som chcela. Ver mi," Svoju voľnú ruku som zdvihla keď som zavrtela hlavou a pustila ju späť dole na kolená.
„A ty im veríš?" zovrel pery, oči mal na ceste a odbočil na inú cestu. Volant držal zo spodu pravou rukou, a ľavú mal prevesenú cez vrch, pomaly ním hýbal a potom dal ruku do vrecka jeho koženej bundy.
„Nie..." vrátila som sa späť k hádke ktorú som mala na párty s Carly. Ale zase, videla som ho niekoho zabiť...
„Dobre," vytiahol si krabičku cigariet, otvoril ju a vytiahol jednu von, dal si ju do úst predtým ako ju zapálil. Krabičku vrátil späť na miesto. „pretože som si istý že pravda je oveľa horšia." Vyfúkol perfektný krúžok dymu.
YOU ARE READING
DANGER - po Slovensky
FanfictionI DO NOT own this story, this is a translated version of a story originally posted on JBFF by jileyyoverboard aka Adriana Velic. Original of this translated version was posted on facebook page We Love Justin Bieber.