DANGER - po Slovensky

59. "I promised that I would keep you safe"

Z pohľadu Kelsey:

„Čo tu robíš?"

Keď som ho uvidela stáť predo mnou mala som pocit ako keby všetko okolo mňa zamrzlo a všetko čo som mu chcela povedať zmizlo vo vetre.

„No aj ja ťa zdravím." Posmešne som odfrkla a na perách sami zjavil úškrn.

Justin si ale nemyslel že je to zábavné. Zamračil sa a pokrútil hlavou. „Nemala by si tu byť." Zasyčal a bolo jasné že chce skryť frustráciu.

Tvár mi stvrdla a vymizla mi z nej všetko farba. „A prečo?" pozrela som sa na neho s prižmúrenými očami.

„Pretože to pre teba nie je bezpečné." Obranne odpovedal, nemohla som si pomôcť ale odfrkla som nad jeho naivnosťou.

Nadvihla som obočie, nebola som si istá či som ho dobre počula. „Nie je to pre mňa čo?"

„Bezpečné Kelsey. Nie je to kurva bezpečné aby si tu bola." Jedovato zasyčal a na pokožke sa mi zjavila husia koža.

„Robíš si teraz zo mňa srandu?" narovnala som sa, stála som len asi meter od neho. „Nie je to pre mňa bezpečné?" neveriacky som zopakovala. „A čo tie ostané razy čo som stála presne tu?" založila som si ruky v bok, bála som sa že keby som s nimi niečo nespravila udrela by som ho.

„Bol som idiot keď som veril že to nebolo. Bol som príliš zaujatý a neuvedomoval som si nebezpečenstvá ktoré sú spojené s tým že si tu." poznamenal napätým hlasom.

„Somarina a vieš to." Vyprskla som a pokrútila som hlavou. „Prečo sa snažíš tváriť ako keby ťa to neničilo tak ako mňa?"

„Mala by si odísť... teraz." Stál na mieste, nepohol ani svalom. „Predtým ako ťa niekto uvidí."

„Nikto ma neuvidí." Podráždene som vyprskla. „Prepáč že ti narušujem bublinu ale nikto okrem ľudí z tvojho okruhu a mňa sem nechodí."

„A to sa dnes zmení. Nechcem aby si sa sem ešte niekedy priblížila, rozumieš mi?" spýtavo nadvihol obočie. Keď som neodpovedala tak sa rozhodol že bude najlepšie keď len tak odkráča.

A presne to spravil. Začal kráčať preč, plecom sa prešuchol okolo mňa a pripravoval sa vyjsť hore schodmi keď som sa rýchlo otočila a silno som ho chytila za ruku, predtým ako úplne zmizol.

„Nerob to." Tvrdohlavo som zamrmlala a snažila som sa mu dostať do hlavy. „Neodchádzaj zase odo mňa." Bol chvíľku ticho a potom do neho prenikli moje slová. Oblizol si pery a odtiahol sa odo mňa. „Kelsey..." pokrútil hlavou. „Ukončil som to pre tvoje vlastné dobro. Naposledy keď som to kontroloval tak to nedovoľovalo aby si sem prišla tak proste odíď." Ukázal za mňa smerom k ceste.

Pokrútila som hlavou. „Prečo si taký tvrdohlavý? Obaja vieme že nechceš aby som odišla."

„Prečo si si tým taká istá?" spýtal sa, tvár mal bez výrazu čo mi sťažovala uhádnuť či to myslí vážne alebo nie.

„Pretože..." vykľučkovala som a pozrela som inde. „Keby si chcel aby som odišla, spravil by si to. Nie je pre teba ťažké prehodiť ma cez plece a preniesť ma..." pripomenula som mu naše prvé stretnutie a pri tej spomienke sa mi brucho naplnilo motýlikmi.

Viem že keby som v tú noc nevošla do tých lesov aby som našla Carly, nikdy by som ho nestretla a tá myšlienka sa mi nepáčila pretože on je jedna z najlepších vecí čo sa mi kedy stala.

Keby tak videl ako veľmi ho potrebujem.

Justin dnes pokrútil hlavou už asi miliónty krát, už nezvládal moju tvrdohlavosť. „John!" zakričal, prekvapil ma jeho náhlym výbuchom.