DANGER - po Slovensky

20. "You act as if apologizing is a crime"

Ako pani Longová stále rozprávala o veciach ktoré ma nezaujímali tiež sa to nazýva aj geometria, nemohla som si pomôcť ale myslela som na Justinovú tvár keď som mu povedala nech sa drží ďalej a šla som do triedy. Bolo to nezaplatiteľné. Mali ste to vidieť, vyzeral ako keby som prešla po jeho aute mojím.

Keby som tak mohla natočiť tú nezaplatiteľnú chvíľu mojím telefónom...

Oh, počkať aj keby som si to mohla natočiť, nemala by som ako pretože mi vzali telefón len vďaka Justinovi.

Dobre, on nebol ten ktorý mi ho vzal. To by bola moja niekedy otravná ale aj tak to bolo on kvôli komu mi ho vzali.

Viete, teraz keď sa nad tým zamyslím všetko čo bolo tento mesiac v mojom živote zlé bolo kvôli nemu.

Začínam si myslieť že boh má so mnou nejaké rokovanie.

Zasúvala som vlasy ktoré mi spadli do tváre dozadu, bola som vytrhnutá zo svojich myšlienok keď papierová lopta trafila moju hlavu. Zmraštila som čelo. Otočila som sa a videla som Carly s pochmúrnym úsmevom. „Čo to do riti?" naznačila som jej ústami.

„Prepáč." Zašepkala. „Neplánovala som ťa trafiť do hlavy. Mierila som na ruku..." nevinne si zahryzla do pery.

Prevrátila som očami, usmievala som sa na ňu a potom som sa zohla pre ten papier čo spadol na zem. Vystrela som sa, rozbalila som ho a prezerala som si slová na pokrčenom papieri.

Je to pravda?

Rýchlo som sa na ňu zmätene pozrela, šťukla som perom, napísala som jej čo tým myslela predtým ako som to zase pokrčila a hodila to po nej.

Chytila to do rúk, rozbalila to položila si ho na lavicu a odpisovala mi potom mi ho hodila naspäť.

Keď som to zase otvorila hneď som začala čítať jej odpoveď.

To že poznáš Dangera?

Cítila som ako sa mi stiahol žalúdok keď som prečítala tieto štyri slová ale musela som sa ubezpečiť že mi to nebolo vidno na tvári. Posledné čo som chcela bolo niečo prezradiť.

Odpísala som jej že netuším o čo hovorí a tvárila som sa že ma zaujíma to čo vykladá pani Langová na tabuli.

Počula som dopad vedľa mojej lavice, nemohla som si pomôcť ale v duchu som nad sebou zastonala. Zohla som sa dole a otvorila som to.

Nehraj blbú Kelsey. Vieš o čom hovorím.

Otočila som sa aby som sa na ňu pozrela, mávala som rukou aby som zachytila jej pozornosť. Keď ma zbadala ukázala som na ten papier a naznačila som jej že naozaj neviem o čom rozpráva.

Prevrátila na mne očami, mierne prísne sa na mňa pozrela. Práve keď sa chystala otvoriť ústa a niečo mi naznačiť pani Longová ju vyrušila.

„Je tu niečo čo by ste vy dve dámy chceli zdieľať s celou triedou?" otočila som sa a videla som ju tam stáť so stlačenými perami a s vražedným pohľadom.

„Nie." Oprela som sa o stoličku.

„Prepáčte." Carly sa ospravedlnila s pohŕdavým mávaním ruky.

Potichu som sa zasmiala a krútila som hlavou. Ona bola vždy tá ktorá sa nestarala o to čo druhý povedia alebo si myslia.

Po zvyšok hodiny sme boli ticho, nechceli sme naštvať pani Longovú pretože sme obe vedeli nech nás to hocijako otravovalo mohli by sme za to zostať po škole.