DANGER - po Slovensky

63. "It's show time boys"

Z pohľadu Justina:

„Dobre," Bruce tleskol rukami, vydýchol a utrel si tvár od potu.

Všetci sme pracovali na záverečnom súboji medzi mnou a Lukem posledných asi päť hodín bez prestávok a povedať že sme boli unavený je nedostačujúce. Boli sme totálne vyčerpaný.

„Máme všetko zariadené a posledná vec ktorú musíme spraviť je prejsť cez to a uistiť sa že je všetko perfektné nemôžeme to dojebať." Bruce sa pozrel na nás troch, nachvíľu na mne nechal pohľad a potom zase prehovoril. „Luke vybral čas a miesto, vie čo robí. Musíme sa uistiť že sme o krok pred ním."

„Ako môžeme keď ani nevieme čo má naplánované?" Marcus sa spýtal, v jeho tóne bola zmiešaná únava s odhodlaním. „Teda, ak on vybral miesto, kto povedal že nevybehne  so zbraňou?"

Posmešne som odfrkol a pokrútil som hlavou. „Nie je tak sprostý ako si myslíme. Zväčša vie čo robí; nie je natoľko idiotský aby to spravil."

„Počúvajte, nevieme čoho je schopný. Všetko čo vieme je že toto všetko musí byť pripravené. Musíme si dávať pozor aby všetko vyšlo..." Marco zvolal, nahlas vyslovil jeho vlastné myšlienky.

Predtým ako som mal šancu niečo povedať ma Bruce predbehol. „—čo je prečo to teraz riešime. Prešli sme si tento plán asi milión krát, je nepriestrelný. Musíme byť pozitívny a spraviť to podľa plánu."

Prikývol som, spojil som prsty a predklonil som sa s lakťami na kolenách. „Má pravdu."

„Samozrejme že mám." Zaškeril sa, hravo ponadvihoval plecia na čo som prekrútil očami.

„Len nebuď namyslený." Zachichotal som sa, oblizol som si pery a znova som sa sústredil na úlohu ktorú sme mali pred sebou. „A teraz si to poďme prejsť ešte raz." Kývol som k Brucemu ktorý s poctou rozprával.

„Dobre, takže keď prídeme budeme stáť tvárou v tvár. Predpokladám že už bude na nás čakať takže počkáme kým sa ukáže. Keď to budeme mať za sebou sa porozprávame, necháme ho kydať na nás koľko chce pretože kým začneme bude na kolenách prosiť aby sme prestali."

Škeriac sa som si pošúchal ruky. Vedel som že konečne budem môcť dostať toho bastarda za všetko čo spravil mne a Kelsey ma napĺňalo silou na to čo sa stane neskôr večer.

Konečne dostanem svoju odplatu.

„Máme zbrane nachystané dole v pivnici. Justin ty máš svoju zamknutú v skrini a predpokladám že použiješ tú?" Bruce nadvihol obočie.

Rázne som prikývol. „Kedy ju nepoužívam?" zasmial som sa.

Bruce sa krivo usmial predtým ako si oblizol pery a začal sa usmievať. „Ak k tomu dôjde sme pripravený na streľbu ale musíme o tom rozmýšľať. Nedajte im vedieť že ich máme. Nechajte ich v tom že majú na viac."

„Takže takto si budú myslieť že vyhrajú a dostaneme ich keď to budú najmenej čakať."

„Presne." Bruce prikývol a znova sa na nás všetkých pozrel. „Rozumiete?"

„Áno bráško, prakticky to mám vyryté v hlave." Zachichotal som sa a natiahol som si nohy dopredu.

„Dobre, mal by si. Nechceme to posrať. Nechali sme ho spraviť príliš veľa vecí, je načase aby zaplatil za to čo spravil tebe a Kelsey."

Stlačil som pery pri myšlienky na moju frajerku ktorá práve teraz spí sama v posteli bez toho aby som bol vedľa nej. „Už je to všetko?"

Bruce vzdychol, prešiel si rukami cez vlasy až na zátylok kde sa pošúchal. „Áno, na teraz všetko. Choďte si oddýchnuť chlapci máme pred sebou dlhú noc." Postavil sa, potľapkal každému chrbát a zmizol hore schodmi kde mal izbu.