You'll always be my Beth (ALWAYS)

Epilóg

Epilóg

Moji rodičia tu pre mňa boli odjakživa.

Od môjho prvého nádychu som bola mamininou obľúbenkyňou.
Moje prvé slová a kroky som sa naučila za pomoci nej.

Pamätám si na jej úsmev, keď ma vždycky vyzvedala z tanečnej školy. Bola som pre ňu ten najväčší dôkaz lásky. Bola som dôkazom toho, že láska spája. A nemyslím to tak, že by sa moji rodičia dali dokopy len kvôli mne, stretli sa opäť, pretože ich spojil osud.. no a ja? Ja som tomu dopomohla...

Môj otec sa k nám pripojil, keď som začala rásť.

Spoznala som ho ako malé dievčatko, ktoré rástlo bez otca, len z matkou. Spoznala som ho ako neznámeho muža, s ktorým sa moja matka poznala v minulosti.

A viete čo? Ani jeden sme nevedeli, že sme rodina a už sme sa mali obkrutených okolo prstov navzájom.

Ja, matka a matkin starý známy sme spolu trávili spoločne množstvo času.

Bolo to pätnásť rokov dozadu, ale aj tak si pamätám, ako zareagoval, že je mojim otcom. Pôvodne som mala mať už večierku, ale mojej zvedavosti to nedalo.

Bol nahnevaný. Bol veľmi nahnevaný, ale nie preto, že by bol mojím otcom, ale preto, že mu to matka povedala až tak neskoro. Začal si ma brávať k sebe a mne sa zdalo, akoby sa s matkou začali opäť odlučovať.

Predtým, ako to vedel sme trávili množstvo času len my traja.. ako rodina..

Neskôr to už bolo len o tom, že pre mňa otec prišiel k mame a potom, keď ma vrátil. To bol ich jediný spoločný kontakt.

Nehovorím, že som mala zlé detstvo. Milovala som oboch mojich rodičov, len mi chýbal moment, kedy by boli opäť spolu a boli by sme opäť rodina.

Jedného dňa sa všetko zmenilo. Bola som na týždeň u mamininej kamarátky Layly. Pol roka dozadu sa jej narodilo bábo a ja som sa s ním samozrejme chcela hrať ako s bábikou a tak mi mama s Laylou dovolili ostať u nej.

Keď som sa vrátila, vrátila som sa do domu, v ktorom voňali palacinky.

Otec stál pri palacinkách a mama? Mama tá sedela za stolom s pohľadom zapichnutým na ňom a usmievala sa.

Obaja sa usmievali.

Netušila som, čo sa v ten týždeň stalo a nikdy som to ani nezistila. Ale zrazu z všetkých tých hádok, ktoré stačili, aby boli pri Tom ako idem k otcovi bol zrazu smiech.
Smiech. Záchvat, ktorý mama vypustila, keď otec prevracal palacinku a spadla mu.

V ten týždeň sa niečo stalo, ale nikto sa nikdy nedozvedel čo. Čo dalo späť dokopy mojich rodičov?

V šestnástich našla moja mama moje príbehy. Písala som už ako malé dievčatko, ale nikto mi ich nikdy nenašiel. Nechcela som, aby o nich vedela.

Bola na mňa hrdá. Dala som jej ich prečítať a jeden príbeh sa už o pol roka stal knihou a v sedemnástich ma už celá škola poznala ako spisovateľku.

Písala som o živote, písala som o ľuďoch, písala som o láske.
Inšpirovala som sa osobou, na ktorú nezabudnem, aj keď som ju nevidela roky. Bola som malé dievčatko, keď som ju videla, ale aj to malé dievča, štvorročné dievčatko jej bolo vďačné a vedelo, že na ňu nikdy nezabudne.

Teresa bola osoba, ktorá nám do života vniesla svetlo. Dokonca aj mne. Keď som mala pätnásť prišiel za mnou jej právnik. Ako som vedela, že je to jej právnik? Pamätám si ho.. kedysi, po Teresinej smrti, sme boli priatelia cez všetky tie vybavovačky..