You'll always be my Beth (ALWAYS)

Kapitola ôsma

"I guess that's what saying good-bye is always like — like jumping off an edge. The worst part is making the choice to do it. Once you're in the air, there's nothing you can do but let go."

Kapitola ôsma 

 Vložím kľúče do zámku tmavých dverí, zimný kabát zvesím na vešiak pri dverách a topánky uložím k ostatným. Z diaľky započujem smiech. Nie len tak hocijaký. Lukasov a.. Ženský. Ženský?

 ,, Lukas? " Zakričím do vnútra domu a smiech ustane, vkročím dnu a v kuchyni vidím sedieť ryšavovlasú ženu v Lukasovej tmavo-modrej košeli.

,, Ehm.. Nechcela som rušiť. "poviem a snažím sa zadržať guču v mojom hrdle, ktorá sa derie von.

 ,, Oh, to je v pohode, ideme práve jesť, dáš si s nami? Ja som Lenka, ty budeš Lukasova spolubývajúca, však? " Milo sa na mňa usmeje ryšavka, pohľadom zaseknem na Lukasovi, ktorý stojí zaseknutý ako socha pri kuchynskej linke. ,, Ehm.. Elizabeth. "Podám jej ruku a obraciam sa do spálne a idem si zobrať veci, ktoré potrebujem, aby som mohla prespať aspoň pár dní mimo domu.

 Mimo Lukasa.

 Započujem kroky a to je už Lukas za mnou. ,, Vysvetlím Ti to.. " Povie a ja ho hneď zastavím. ,, Nič sa nestalo, som spolubývajúca. Nemáme spolu nič.. Takže si môžeš robiť čo chceš ty a aj tak isto aj ja. Nič sa nedeje. Veď som len spolubývajúca. Obyčajná spolubývajúca. "Začnem histerčiť. 

 ,, Eli, ja.. Naozaj som nevedel, že prídeš. " 

,, To je jedno.. Naozaj, teraz ak má ospravedlníš, chcem odísť. "Poviem už pokojne, skrývajúc slzy.

 ,, Eli, no tak! Prepáč! " 

,, Nemáš sa za čo ospravedlňovať, nič si nespravil. Jediné čo máme spoločné je minulosť a to je úplne jedno. Minulosť by nás nemala zaujímať. Však?" Lukas nič nepovie. Len ticho stojí a tak si poberiem tašku, obkľukou ho obídem a odchádzam z domu.

 ••••••

 ,, Pšššt, zlatko, no ták.. To bude dobré. ",, Nie, už nič nebude dobré. Už nič nebude také ako pred tým. Už nikdy. "Plačem ešte viac.

 ,, No ták, teraz si spolu lahneme, zaspíš a všetko sa aspoň na pár hodín vyrieši. " A tak Laylu poslúchnem a ľahám si, pretože viem, že inak by sa aj tak nič nezmenilo.

,, Kde je? "Zobudím sa na známy hlas. ,, To ťa nemusí zaujímať, choď si za tou svojou novou pipkou! " Započujem Laylinu odpoveď.

 ,, Pýtam sa ťa, kde kurva je?"začne agresívnejšie Lukas, ale Layla mu stále odporuje, dokým nie som nútená sa postaviť a ísť za hlasmi. ,, To je v poriadku.. "Poviem zrazu a Layla ma hneď prerušuje. 

 ,, Ale Elizabeth!.. " Začne no teraz ju preruším ja. ,, Layla ty buď v klude, urob nám kávu prosím.. "Chce mála prerušiť, no ja na ňu hodím psie oči a ona so slovami 'fajn' odchádza. ,, Čo chceš? " Spýtam sa hneď.,, Alebo vieš čo, nechajme to tak. Tu nie je čo riešiť. "

 ,, Prestaň Eli...! ",, Nie Lukas.. Tu vážne nie je čo riešiť.. Stalo sa čo sa stalo a už sa to nezmení. Nie som pre teba nič. Som cudzia osoba. Nepamätáš si na mňa! Nepamätáš si ani na jeden skurevený spoločný večer! Nepamätáš si ani jeden skurvený deň čo sme spolu trávili, ani jednu noc. Nič. Nechajme to tak. Zajtra si príjem pre veci. "Po mojom preslove chvíľu len potichu hľadiac si vzájomne do očí a potom Lukas ustúpi o krok. Dva. Tri. Štyri, až je von z Laylinho bytu a odchádza. Zabúchavam dvere a nechávam moje slzy prúdiť von. 

 Nie! Toto sa nesmelo sať! Bože! Nie! Ako?!! Prečo?! Čo sa stalo?

 ,, Zlato, no taak.. Klud, urobíme si babsky večer, pozrieme film s Channingom Tattumnom a bude fajn. Zlato. Pššššt. Klud"snaží sa ma zrazu upokojí Layla, ktorá ani neviem ako ani kedy ku mne pribehla. ,, Ja už nevládzem už viac nie.. Prestav si, keby to to dieťa prežila. Čo by som robila? Lukas by si nič nepamätal a podvádzal mňa a bábo. Ublížoval by nám obom. Ani by mi neveril , že je jeho. "A to už som nezvládla, keby ma Layla nedržala v silnom objatí, určite by sa mi podlomili kolená a ja by som spadla. 

 ••••• 

 Je pol deviatej večer a ja práve svojím pred dverami domu. Nášho. Zvažujem či zaklopať, alebo si odomknúť. Po dlhšom rozmýšľaní pre a proti oboch možnosti si vyberám druhú. Po tichu dúfam, že Lukas nie je doma a ja sa môžem v pokoji zabaliť. Prosím. Musím byť silná. ,, Eli? "Započujem hlas z diaľky.

,, Kurva! " Zašepkám si, ale nedám sa rozhodiť a mierim do spálne. ,, Prosím, neodchádzaj. Prosím. "Postaví sa zrazu blízko mňa a zrazu nastane ticho. Počujem moje silne nádychy, ktoré zabraňujú mojim slzám. Zrazu máme pery tak blízko seba. A zrazu. Zrazu sa spoja. Neviem či som to bola ja, či Lukas, ale zrazu sa obaja oddávame vášnivému bozku, v ktorom sa navzájom ospravedlňujeme. A všetko sa zrazu odpustí. Zrazu sa nahnevám a ležím nahá pod Lukasovim nahým telom.

 ••••• 

 Cítim na sebe niečiu váhu a teplo. Lukas. Ľutujem to?

 Je to Lukas, môj snúbenec. Mohol to byť môj manžel. Otec môjho, nášho dieťaťa. Nikdy Ti neodolám. Ani nevieš ako ťa stále ľúbim. Nedokážeš si to predstaviť. Aj keď už nie si môj snúbenec, aj keď už nečakám naše dieťa a mala by som ťa možno za to zabiť, aj tak ťa tak moc milujem.

 A zrazu mi z mojich myšlienok upadne slza, ktorú nechám len tak prúdiť, no na spodku tváre mi ju zotrú mohutné mužské palce. ,, Deje sa niečo? "Spýta sa má s jemným úsmevom Lukas. Bože je tak sexy. ,, Nie, nie.. Len.. Len som si na niečo spomenula. " Poviem a vrátim svoje myšlienky na mňa, Lukasa a naše dieťa.Po chvíli preruší mlčanie Lukas. ,, Je to o mne?"spýta sa. ,, O nás. "

Odpovedám jednoducho.,, O nás. " 

Zopakuje troch. ,, Nechcem Ti ubližovať. Naozaj. Nebol to zámer. Nikdy by som Ti zámerme neubližoval. Neviem prečo, ale mám potrebu ťa jednoducho len ochraňovať a byť v tvojej prítomnosti. "

 ,, Možno to je láska. "Poviem po ticho a na to zavládne ticho. Nemala som to hovoriť?

 ,, Možno áno. " Povie po tichu a dodá,, A teraz spi."a tak sa znova uberám do ríše snou s Lukasom a naším malým.

Prepáčte ale nemám múzu na písanie, možno len potrebujem niekoho kto ma bude ľúbiť a začnem byť viac šťastná a kretívna.. Takže to na zajtrajší Valentín vidím s čokoládou pri romantických filmoch a s Harrym Potterom, a čo vy?