You'll always be my Beth (ALWAYS)

Kapitola desiata

Ľudia nám ublížujú dennodenne. Je na nás, ktoré jazvy ukryjeme, budeme sa snažiť ich skryť a zabudnúť na nich, no sú tu aj jazvy, ktore chceme, aby ľudia videli. Aby videli, akí silní sme. Aby vedeli, že nám viac ublížiť nemôžu, pretože už nám bolo ublížené a my sme stále tu. Stále s úsmevom na tvári.

Dnes mám narodeniny, takže som sa rozhodla, že Vám tu hodím tiež nejaký darček, aj keď kapitola jedenásta nie a nie pohnúť sa ďalej. Nie je to síce ten najveselejší darček, ale Theresu som si veľmi obľúbila, dúfam že aj vy.. Doteraz moc spomenutá nebola, ale Theresu budete milovať všetci! Theresa je Theresa!

Kapitola desiata

Čo sa dialo po tom sa udiali veľmi rýchlo a bolestivo. Pobalila som si zvyšné veci, ktoré som nemala zbalené na služobnú cestu, pobalila som si pár.. Ten viac než dosť spoločných fotiek a odišla som, ani som sa neobhliadla, i keď som vedela, že nie je doma, pretože som prv počula buchnutie dverí. Aj tak som odišla s hlavou hore, s bolesťou v srdci.

Ale zapamätám si ho navždy a nikdy na neho nezabudnem. Nezabudnem, na jeho upravené vlasy, keď bol na verejnosti riešiť prácu, či iné problémy, nezabudnem na jeho prísny výraz a obočie sťahujúce sa k sebe, keď nad niečím silno rozmýšľal. Nezabudnem na jeho starostlivosť, ani žiarlivosť. Nezabudnem ani na jeho lásku, pretože viem, že pod každým jeho prísnym pohľadom žiari neha. Za tým upraveným mužom, stojí chlapec s rozcuchanými vlasami všade tade v teplákoch, bez trička, pretože to som mala na sebe ja. Na tom vypracovanom tele bol jeho život. Náš život. Pod tým vypracovaným telom bolo srdce, hrejúce srdce plné lásky, ktorú rozdá žene, ktorú bude milovať, žene ktorou ja už nikdy nebudem.

Vyskúšala som to na pár rokov a nič krajšie som v živote nezažila. Bol pozorný, vnímavý, láskavý, zábavný, lojálny, príťažlivý, dokonalý. Cítiť tie motýliky v bruchu, keď sa na Vás pozrie tým pohľadom, ktorým sa pozerá až do Vašej duše? Okúsiť tie mäkké pery? Dotknúť sa jeho duše? Dokonalosť.

Išla som hneď do firmy a požiadala šéfa o preloženie, ktoré mi navrhoval už dávnejšie, dlhú dobu. Ešte pred tým, než som sa rozhodla na storočia percent, šla som za Theresou, musela som vedieť, či robím správne. Utvrdla ma v tom, nerobím to síce pre seba, ale pre neho, ale aj ja sa musím posunúť. Povedala mi tie správne slová, bolo jej to ľúto, no to aj mne, ale na slzy teraz nebol čas. Zázrakom už o 24hodín ležím vo svojom aktuálnom, momentálnom apartmáne.

A toto je moja minulosť, ktorá na sprevádza roky. Teraz som tu, možno nie taká šťastná ako kedysi, ale svojim spôsobom som. Mám prácu, ktorá má naplňuje, nového tattera, s ktorým si neskutočne sadnem a nových priateľov.

,, Nie, to je v pohode nerob si starosti. Zastavím sa a ja donesiem víno! "Poviem rázne a s rozlúčkou vypínam hovor.
O pol hodinu stojím pred tmavými veľkými dverami, ktoré mi otvorí staršia, pleťou tmavšia pani v ako inak než v bielom. Milujem ju!
,, Eliza! " Povie a hneď má vťahuje do vrúcneho objatia.

,, Bože, Theresa, tak si mi chýbala! Tak moc!" Na dôkaz ju nedokážem upustiť z objatia.

,, Poď dnu, dievča, poriadne si sa zmenila a tuším, že máš aj dosť nových tetovaní. Dobre, myslím, že máš mi toho dosť povedať! "Odstúpi od dverí a ja vchádzam. Jej vrúcny domček sa nezmenil. Sekretár ako od babičky na pravej strane splýva so skrinkami, v ktorých sa skrýva kvalitné víno dokonale.

,, Dúfam, že si doniesla to víno dráha a neprišla len tak na prázdno. " Založí si ruky na hruď a snaží sa tváriť hrozne vážne, no nie len, že jej trhá kútikmi, ona o pár sekúnd ešte vybuchne smiechom a ja ju ihneď nasledujem, chytám sa za brucho a o pár minút vyťahujem nelacné kvalitné víno.