You'll always be my Beth (ALWAYS)

Kapitola dvadsiata piata

V dňoch,keď slnko vyšlo znova,
keď k šťastiu stačili len prázdne slová,
myslela si, že bude to šanca nová.

Verila, že zmeniť sa vie každý,
že tento raz to bude navždy,
teraz stojí sama v daždi.

Vraj z chýb sa každý učí,
no minulosť ju stále mučí.
Zranil ju tak, ako nikto iný,
on však nemá pocit viny.

Krásne chvíle, sladké reči,
úprimnosť však neprelieči.

Klamal jej tak veľmi dlho,
verila mu každé sovo.
Vraj ju ľúbi, nechce inú,
Klamstva sa však minú.

Kapitola dvadsiata piata

Čas

Minulosť, prítomnosť, budúcnosť.

Minulosť už zmeniť nedokážeme, bude nás prenasledovať celý život, aj keď sa pred ňou budeme snažiť utiecť. Pred minulosťou sa nedá utiecť, stále tu bude nejaký úsek, ktorý nebudeme dokázať opustiť mi, ale ten úsek nedokáže opustiť nás. Nezáleží na tom, že či to je len nejaká spomienka, predmet, či osoba, neutečieme tomu.

A keď si už budeme myslieť, že sme ušli.. zjaví sa, zjaví sa späť, príde do nášho života nečakane, opäť ako v minulosti.. Čakali ste, že príde už vtedy ? Ja teda nie, nečakala som neznámeho chlapca na kameni v lese, ktorý teoreticky patril mne a môjmu srdcu, netušila som, že sa naň chodí uvoľniť, rozmýšľať a zbaviť sa myšlienok ešte niekto iný.

Budúcnosť môžme zmeniť len našou prítomnosťou, pre to, aby sme boli lepším človekom v budúcnosti musíme byť lepším človekom už teraz, musíme s tým začať, snažiť sa. Pretože každá snaha sa cení.

Občas sa nám zdá, že čokoľvek urobíme, nie je dobré, nikto to neocení, nevidíte výsledky. Možno ich nevidíte hneď teraz, možno ani zajtra.. no verte mi, že budúcnosť ich ukáže, príde moment kedy sa ukáže výsledok, ocení sa Vaša snaha. Musíte len čakať, pretože život možno je zložitý, no je na nás ako zložito ho pojmeme. Môžme si tu zložitosť zjednodušiť, môžme si do nášho života pozvať niekoho, kto nám s tou zložitosťou pomôže.

Prečo sa nedokážeme v živote preniesť cez niekoho? Cez nejaký osobu, ktorú sme kedysi milovali a stále milujeme? Je to tou nekonečnou láskou, ktorú cítime? Tou láskou, ktorá nám ublížila, ale i tak sme sa jej nikdy nevzdali a bojovali za ňu? Je to tými všetkými spomienkami, ktoré sme si spolu prežili? Pády aj povstania, bolesť, smútok, stres alebo aj napätie, ale stále tam bola láska. Ako prišla, nikdy nechcela odísť. Láska bojovala za nás viac než sme bojovali my dvaja. Bojovala aj vtedy, keď my dvaja sme už nevládali.

Ona bojovala a bojovala zo všetkých svojich síl len preto, aby sme tu teraz spolu stáli a nikdy sa nevzdali.
Nevzdali sa jej, lásky, ale aj nevzdali sa nás navzájom.

Nepočúvali sme ju, sklamali sme ju a aj ona pomaly odišla, no bohužiaľ odišla len z jednej strany. Odišla len u teba, ja som sa jej nedokázala vzdať, bojovala som proti nej, aj s ňou, ale nikdy neodišla. Stále tu je.

A čo keď.. čo keď s ňou aj ty stále ešte len bojuješ? Čo keď tam je? Prečo proti nej bojuješ? Prečo bojuješ proti nám dvom?

Malá smaragdovo modrá krabička. Pre niekoho neznamená nič. No pre mňa? Plný svet, milión pocitov, emócií. Obsah tej krabičky? Obsah tej krabičky ma mal sprevádzať po zvyšok života.

A čo s ním je teraz?
Len tam leží, akoby nič, leží tam už pár rokov, pár rokov som dnu ani nevzhliadla, aj keď som mala pokušenie, neurobila som to. Nechcela som si ublížiť ešte viac.

Ale čo mi môžem ublížiť ešte viac ako on a to, že to vedel, vedel to celý čas. Pamätal si. Po toľkých rokoch si opäť pamätal naše prvé stretnutie, prvú iskru, ktorá preletela v mojich očiach a potom sa vrátila, pretože nechcela len preletieť, chcela ostať a pozerať sa na iskru v jeho očiach donekonečna.

A aj keď jeho iskra odišla, tá moja neodišla. Čakala tú jeho a spoliehala sa, že niekedy príde. Neprišla.

Pamätal si na nás prvý bozk.

Pamätal si na to, ako predomnou kľakol na kolená.

Plač.
Záchvat plaču.
Panika.
Ťažkosti s dýchaním.
Spomienky.
Všetko mi spôsobilo len jedno nazretie po otvorení malej smaragdovej krabičky.

Je tam. Stále tak krásny a čistý. Plný spomienok a lásky.

Prsteň plný spomienok a lásky. Pamätám si naň tak jasné. Och.

Flashback

Zrazu Lukas zoskočí z kameňa a začne hovoriť,, Vieš,.. Síce mám 24 a mnoho ľudí si myslí, že ešte neviem čo v živote chcem.. Ja to viem. Viem to úplne presne, viem to už od toho momentu, keď si prišla ku mne, pozrela do mojich očí a povedala, že si sa zrejme stratila. Vedel som to už v ten deň, keď som ťa odprevadil až domov. Vedel som to aj v klube, keď sa okolo teba obšmietali chlapci, viem to už od toho momentu, keď som ťa tu prvý krát pobozkal a za kaźdým bozkom som to vedel viac a viac. Vedel som to aj vtedy, keď si ma zoznámila s rodinou a všetkým svojim priateľom. Vedel som to celý čas a viem to stále." A zrazu si Lukas kľakne,,Chcel by som ti povedať, źe som sa zaľúbil. Milujem ťa a tak sa ťa chcem Beth Petersonová spýtať, či si vezmeš takého kreténa ako som ja a budeš s ním navždy, nech sa deje čokoľvek, pretože ten kretén ťa tak moc miluje, źe by sa ťa nedokázal vzdať za žiadnych okolnosti a vec, že nech sa deje čokoľvek, vždy budeš kreténova princezná a sľubujem, že ťa budem milovať už navždy sľubujem,že to už budeme len MY navždy. "Povie a ja som omámená. Zostupujem z kameňa a prikyvujem so slzami v očiach zo šťastia. Z lasky.
,, Toho kreténa milujem z celého srdca a nemienim sa ho nikdy vzdať" Poviem a to už mi slzy naozaj tečú po tvári.
,, To znamená áno? "Spýta sa radostne Lukas.
,, Áno, vezmem si ťa. " Poviem hrdo a to už mi Lukas dáva prsteň na ruku a silno má objíma a obdaruváva bozkmi.

End of the flashback

Ľúbila som ho a on ľúbil mňa. Nebolo to len kvôli všetkým tým spomienkam, bozkom,..

som, že je ten pravý, keď mi povedal, že mám pekný nos, aj keď hlboko v duši aj in vedel, že to nie je pravda. (Poznámka autora: Nenarážam na nos modelky, ktorá predstavuje o Elizabeth. Ide o to, že sa mi osobne môj nos dosť nepáči a som vyberavá v nosoch (wtf?!))

Prešlo presne 18 dní. 18 dní som nepočula Lukasov hlas. Nevidela ho. Pred 18 dňami sa mi priznal.
Klamal mi.

Započujem zvonček, ktorý má prebudí z myšlienok, zotriem si slzy a bežím k dverám.

,,Prosím?" Spýtam sa hneď po otvorení.

,, Dobrý deň, slečna Petersonová. Dnešná pošta. Sem mi to podpíšte a je to Vaše."
Urobím tak ako mi povie a preberám si poštu, ktorá obsahuje štyri obálky.
,,Ďakujem, Jeremy. Pekný deň.
,,Aj Vám, slečna. Dovidenia." Usmeje sa, ja poviem ešte rýchle dovidenia a zatváram dvere.

Účty, banka, reklama, Lukas.

Počkať, čo?
Lukas a Katy. Prosím?

Otvorím obálku z ich menami a ustanem v pohybe.

Konečne sme sa dočkali!!!
Ja sa veľmi ospravedlňujem, ale naozaj ma škola úplne vyčerpáva a nemám na nič čas.
Tak aspoň takto.
Pokúsim sa pridať novú kapitolu opäť budúcu nedeľu, uvidíme ako to pôjde.

Ďakujem za Vašu trpezlivosť!!

Ľúbim Vás!!!!!!!

Vaša
~M