Kapitola tretia

263 21 3
                                    

„Slzy, sľuby, slová… a môžeme začať znova.“

Kapitola tretia

,, Ja už jednoducho nevládzem. Nemiluje ma."poviem unavene.
,, Vieš, že to nie je pravda. "Povie mu Kelly.
,, Je a ja sa už musím konečne vzchopiť, nechať ho a ísť ďalej. Nie sme si súdení. Nikdy sme neboli. " Poviem a hlas sa mi prelomí. Kelly ku mne podíde a umení má v objatí.
,, Musím prestať. Prestať si myslieť, že sa všetko vráti do starých koľají. "Poviem a to už plačem.
,, Možno bol len niekým, kto ťa má nasmerovať k tvojej láske. " Šepne mi.

,, Nie.. Jednoducho mi nebol súdený. Nebola som pre neho stvorená, ale on pre mňa áno.. Možno je dobre, že sa stalo čo sa stalo. Žili by sme v klamstve, skôr či neskôr by sa prevalilo, že k sebe nepatríme." A tak ma Kelly odprevadí so slovami, že mi nie je dobre a tak taxíkom, ktorý mi zavolala sa dostanem pred môj terajší dom a všetko to začína.

Spomienky.

Flashback- 6aj pol roka späť

,, A čo si mám teda obliecť? "Spýtam sa ho už po stý krát.
,, To je jedno, hlavné je, aby si sa cítila dobre ty. "
,, To si mi moc nepomohol. Ideme medzi ľudí? "Spýtam sa a on je ticho,, Budeme veľa chodiť? " Spýtam sa ho ďalšie otázku a on je stále ticho.,, Bude to niekde v lese, horách alebo v meste? " Spýtam sa ďalšiu otázku. ,,Lukaaas" zaťahám jeho meno skučivo, pretože mi nechce nič povedať a ja už som stratená.
,, Nie"povie rázne, povytiahne obočie a uchechtne sa na mojej snahe.
,, Fajn" zafrflem a vzdávam sa.
,, Dobre, za hodinu pre teba prídem. Buď nachystané Beth.
,, Faajn"poviem, postavím sa na špičky a pobozkám ho.
,, Dávaj si pozor, keď pôjdeš"poviem mu, keď si oprie čelo o to moje.
,, Neboj, dám si pozor. Vieš, že keď je človek s tebou tak si musí dávať pozor. "Povie samozrejmosť s úsmevom na perách.
,, Tak ahoj, Beth" Povie mi a dá mi ešte rýchlo bozk na čelo a odchádza.
Nakoniec na seba nahodí biely croptop, čierne dotrhané džínsy a tenisky. Vlasy si nechám rozpustené. Na perách mám Lukasov obľúbený a zároveň nenávidený červený rúž.
O pár minút už počujem trúbenie auta a tak sa rýchlo vydám von. Už od dverí vidím Lukasa stáť pred svojim Mercedesom v čiernych dotrhaných džínsoch a bielej košeli, ktorej vrchný gombík je rozopnutý. Vlasy má porozhadzované, pri čom vidno, že si v nich zase šmátral.
,, Zase sme sa zladili slečna Petersonová, ale ten rúž, no taaak"prednesie chrapľavým hlasom hneď ako ma zbadá a mne sa už teraz začnú triasť kolená.
,, Ahoj"zašepkáme si navzájom pomedzi spoločné bozky.
,, Priniesol by som ti kyticu.. Ale.. To by nám zabralo ďalšie minúty, kým by si ich dala zase do vázy.. Ale sľubujem, že ti to vynahradím."povie mi s úsmevom.
,, V to dúfam"poviem tiež s úsmevom a to mi už otvára dvere na mieste spolujazdca a ja nasadám, ani sa nenazdám a sedí pri mne a štartuje.
Bolo márne sa pýtať a tak sme celú cestu strávili ruka v ruke v tichu. Prechádzali sme centrom mesta až ku kraji mesta a potom sme odbočili a ja som už nejako tušila, že pôjdeme na naše miesto. Na to miesto, kde to všetko začalo. Na to miesto, kde sme sa spoznali a neskôr aj prvý krát pobozkali. Pamätám si to úplne presne. Zablúdila som tu niekde v lese a neskôr som na tom mieste zbadala chalana. Pár mesiacov na to, na moju 15-tku ma tu opäť vzal. Bol to môj prvý bozk a ja som už vtedy som vedela, že po ničom inom nebudem nikdy túžiť. Iba po jeho perách.
,, Usmievaš sa, spomínaš?"spýta sa ma zrazu s úsmevom Lukas a tým ma privedie opäť do

prítomnosti. Prikývnem a stále sa usmievam a tak sa obaja ako takí blázni usmievame v tichosti. Spomíname.

Auto zastane a ja to tu hneď spoznávam a zároveň aj nie. Toto temné miesto je zrazu iné. Veselé. Plocha, ktorú obklopujú samé stromi už nie je prázdna. Je na nej károvaná deka a na nej piknikový kôš. Veľký kameň na kraji prázdnej plochy je ozdobený bordovou dekou. Možno si hovoríte, čo na tomto mieste vidím. Vidím tu všetko. Môj život. Moju lásku. Moje šťastie.

,, Wau. "Poviem jednoducho hneď ako mi Lukas otvorí dvere, chytí má za ruku a ťahá k deke.
Otvára jahodové šampanské a obom nám nalieva.
,, Dáma" Povie mi, keď mi podáva pohár a ja sa usmejem.,, Romantik. "Prenesiem uštipačne.
Štrngneme si a o chvíľu sa už púšťame do jedla.

,, To si pripravil všetko sám? " Spýtam sa, keď dojedáme čokoládový dezert.

,, Ehm.. Nie.. Vieš, že to by bolo nad moje sily. "Zasmeje sa,, Pomohla mi Layla, ale naozaj len trochu, väčšinu som spravil úplne sám. " Povie hrdo a ja sa k nemu ešte viac pritúlim.

,, Takže moja najlepšia kamarátka sa s tebou spojila? A ja nič neviem? Poviem na oko urazene.
,, Ale no taaak.. "Usmeje sa a pobozká ma.

,, Milujem ťa Beth. " Zašepká chrapľavým hlasom.
,, Aj ja ťa milujem Lukas. "Poviem a spojím naše pery.

Sedíme na kameni v tichosti opierajúc svoje plecia o seba.
,, Pamätáš, pamätáš sa na ten bozk? " Spýta sa ma, čím preruší ticho.
,, Na náš prvý? "Prikývne a tak pokračujem,, Samozrejme, vtedy si mi prvý krát vyznal lásku. Nedá sa na to zabudnúť. " Poviem mu s úsmevom a radosťou v hlase.
,, Bola si prvá a posledná. Milujem ťa. Vždy ťa budem milovať. "Povie a zamyslí sa a ja som si istá, že spomína na to isté ako ja.

Flashback
13 rokov späť

Sedím s Lukasom v lese na kameni. Áno, presne tak, kde som ho uvidela prvý krát. Zmokli sme. Super, budem počúvať zase mamu, že prchladnem a nemám sa vláčiť s chlapcami. Ale toto je iný chlapec, ako sú ostatní. Hoci sa snažil si ma nepripúšťať k telu, nešlo to. A práve preto som tu teraz s ním, v jeho ako-tak suchej mikine a on bez trička, pretože ho mal hrozne mokré.
,, Vieš.. " Začne Lukas a na chvíľu sa odmlčí,, Síce mám 17 a mnoho ľudí si myslí, že ešte neviem čo v živote chcem.. Ja to viem. Viem to úplne presne, viem to už od toho momentu, keď si prišla ku mne, pozrela do mojich očí a povedala, že si sa zrejme stratila. Vedel som to už v ten deň, keď som ťa odprevadil až domov. Vedel som to aj v klube, keď sa okolo teba obšmietali chlapci a chcel by som ti povedať, źe som sa zaľúbil. "Povie a zrazu pocítim jeho pery na tých mojich. Je to zvláštny pocit, tak nový a dokonalý.
End of the flashback

Zrazu Lukas zoskočí z kameňa a začne hovoriť,, Vieš,.. Síce mám 24 a mnoho ľudí si myslí, že ešte neviem čo v živote chcem.. Ja to viem. Viem to úplne presne, viem to už od toho momentu, keď si prišla ku mne, pozrela do mojich očí a povedala, že si sa zrejme stratila. Vedel som to už v ten deň, keď som ťa odprevadil až domov. Vedel som to aj v klube, keď sa okolo teba obšmietali chlapci, viem to už od toho momentu, keď som ťa tu prvý krát pobozkal a za každým bozkom som to vedel viac a viac.

Vedel som to aj vtedy, keď si ma zoznámila s rodinou a všetkým svojim priateľom. Vedel som to celý čas a viem to stále." A zrazu si Lukas kľakne,,Chcel by som ti povedať, źe som sa zaľúbil. Milujem ťa a tak sa ťa chcem Beth Petersonová spýtať, či si vezmeš takého kreténa ako som ja a budeš s ním navždy, nech sa deje čokoľvek, pretože ten kretén ťa tak moc miluje, že by sa ťa nedokázal vzdať za žiadnych okolnosti a vec, že nech sa deje čokoľvek, vždy budeš kreténova princezná a sľubujem, že ťa budem milovať už navždy sľubujem,že to už budeme len MY navždy. "Povie a ja som omámená. Zostupujem z kameňa a prikyvujem so slzami v očiach zo šťastia. Z lasky.

,, Toho kreténa milujem z celého srdca a nemienim sa ho nikdy vzdať" Poviem a to už mi slzy naozaj tečú po tvári.

,, To znamená áno? "Spýta sa radostne Lukas.

,, Áno, vezmem si ťa. " Poviem hrdo a to už mi Lukas dáva prsteň na ruku a silno má objíma a obdaruváva bozkmi.

Naozaj by som nemala, ale stalo sa. Ďalšia kapitola je vonku.
Príjemné čítania a príjemný zvyšok dňa, i týždňa.

~M

You'll always be my Beth (ALWAYS)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora