You'll always be my Beth (ALWAYS)

Kapitola dvadsiata šiesta

Ako malé deti si predstavujeme život ho zábavnú hru, ktorú prejdeme a vyhráme ani sa nenazdáme.
Rastieme a rastieme a uvedomujeme si, že to tak úplne nie je.
Život je ako hra.
Ale, ktorá časť hry je ten život?
Život je hra celková.
My sme len figúrky.
Osud je kocka.
A je len a len na nás ako tou kockou hodíme a aké číslo nám vyjde, je len na nás ako sa budeme snažiť a veriť a kam sa posunieme.
Cieľ je cieľ.
Nemusí to byť smrť, i keď pre niektorých je cieľ smrť.
Pre mnohých z nás je cieľ vysnívaná rodina, vysnívaná práca, či zatiaľ len úspešne doštudovať školu.
Pre niektorých sú ciele nepodstatné, ale je to naozaj tak? Malo by to tak byť?
Pamätám si na deň v škole, keď sa mali tému naše ciele.
Nevedela som.
Nevedela som, čo chcem robiť, nevedela som, kde by som chcela byť o 7rokov, nevedela som, čo má skutočne napína.
Nestarala som sa o seba v mojom psychickom smere.
Ovplyvňovali to ľudia v mojom prostredí, ktorí mi neverili, nepodporovali ma a tak som si neverila ani ja.
Postupom času som si uvedomila, že to nie sú ostatní na kom záleží, aby som si splnila svoje ciele, nie sú to ich ciele.
Sú to moje ciele a názory a myšlienky, na ktorých záleží!
A tak som si šla za svojím a tak píšem, občas možno na to nemám náladu, občas to chcem zahodiť, no vždy sa k tomu vrátim, aspoň len tak, aspoň si niečo prečítam a potom mám opäť nápady.

Nevzdávajte sa tak ľahko, choďte za svojím.

Kapitola dvadsiata šiesta

,, Miloval som ťa, to áno. Viem, že som ťa miloval, tak moc.. Možno ťa ešte stále milujem niekde v hĺbke môjho srdca, ale tie city už nikdy nevídu von. Milujem Katy. Milujem ju tak ako teba pred rokmi. Milujem jej úsmev, milujem, keď ju vidím každé ráno ležať pri mne. Milujem, keď sa spolu nesieme do ríše snov. Viem, že som to k tebe niekedy cítil. Viem, že to bolo viac ako toto, ale teraz je iná to NAJVIAC. Verím, že nájdeš niekoho, koho budeš milovať rovnako ako mňa. Myslím, že city, ktoré prechovávaš ku mne hovoria za všetko. Láska. Pretože ak to čo ku mne cítiš nie je láska, tak potom v ňu ani neverím. Ale verím v osud. Verím, že sa stane, čo sa má stať. Že šesť rokov dozadu to nebola náhoda, bol to osud, aby sme sa obaja vybrali inými smermi a ty aj ja sme to pochopili a išli. Mám kariéru, ktorú som si vždy prial a ženu, ktorú milujem nadovšetko. Prepáč, prepáč za tú bolesť, ktorú si kvôli mne zažila. Prepáč sa všetko to trápenie. Prepáč. Pochopím, ak na tie prípravy neprídeš, síce je svadba naozaj až za dlhý čas, poznáš Katy, príprava, príprava, príprava. Chce ťa za svedka, ale obaja pochopíme ak to nepríjmeš. Vie o nás.
Lukas"

A moje srdce to zabolelo, zabolelo to tak veľmi, že sa mi podlomili kolená a ja som spadla na zem a slzám som nechala voľný pád.
Bolesť.
Bolesť bolo jediné, čo som cítila. Zrazu som necítila lásku, ani nenávisť, len číru bolesť, ktorá mi prúdila celým srdcom a mierila presne do srdca, nezastavovala sa. Proste len vprudko vrážala do môjho srdca.

A čo som s tým urobila?

Postavila som sa.
Utrela som si slzy.
A šla, šla som ďalej životom s vedomím, že tá bolesť ma bude sprevádzať po zvyšok môjho života.

,, Prišla si." Povie prekvapene Lukas, keď sa objavím v jednom zo sálov, v ktorej sa bude odohrávať svadba.
,, Katy je moja dobrá kamarátka. " Poviem na jeden nádych a som rada, že neplačem. Vždy, keď sa s ním rozprávam, chcem plakať.
,, Áno, ale.. Vieš, myslel som.. Nemusela si tu prísť ak si nechcela.. Dostala si list, či nie? "Povie mi a sám nevie čo má povedať. Nečudujem sa, sama som prekvapená z toho, že som tu.
,, Áno, dostala som ho. Pozri, aj keď sa stalo čo sa stalo medzi nami, je to minulosť. Minulosť, ktorú si dobre pamätám ja. Je to len moja minulosť, dávno nie je naša. " Lukas chcel práve niečo namietnuť, ale zastavila som ho kývnutím hlavy do náznaku nie a jemne som sa usmiala a pokračovala,, Stalo sa čo sa stalo ako hovorím. Ale teraz ste tu vy dvaja. Ona ľúbi teba a ty ju. "Poviem a slzy sa mi už predierajú, ale ja sa ich snažím zadržať čo najdlhšie.
,, Len nech sa stane hocičo, keď jej niečo sľúbiš, dodrž to. Nesklam ju, nezlom jej srdce. Viem, že nie si najradšej, keď som tu ja, ale sľubujem, že hneď po svadbe vypadnem a už sa ti nikdy nevpletiem do cesty. Nikdy ma neuvidíš, ani o mne nebudeš počuť. "

,, Nemusíš.. Nemusíš odísť. Naozaj nie. "Povie chrapľavým šeptom.
,, Musím. Sám si bol rád za to, čo sa stalo, takže skončiť so spomienkami bude len dobre. " Poviem a to už slzám nebránim.
,, Nechcel som ti ublížiť. "Zašepká svojim chrapľavým hlasom a ja sa musím usmiať aj cez slzy, ktoré sa mi z očí predierajú von.
,, Ja viem, ja viem. " Zašepkám, keď má zrazu objíme a ja jeho objatie prijímam tak, ako pred rokmi.
,, .. Naozaj som rád, že si prišla. "
,, Sľúbila som Ti to. "Poviem šepom.
,, Veď ja viem. " Povie mu a vtiahne ma do objatia. Bože. Tá jeho vôňa.

,, Liza, Bože ani nevieš ako moc som šťastná, že si tu. "Objime ma hneď ako ma uvidí Katy.
,, Katy,.. Ja.. Prepáč, že som To to nepovedala.. To všetko.. Len oni to tak strašne.. " Nedokončím. Zaseknem sa.
,, Bolelo. "Do povie ona.,, A ja to chápem, a je mi jasné, že prestať hi milovať nebude nikdy ľahké. Ja to chápem. " A vtedy mi újde slza. Obe ho milujeme tak moc.
,, Lukas je dokonalý muž, aj keď má svoje chyby, je s nimi dokonalý. A ja chápem, že ho stále miluješ, nemilovať niekoho ako on po tom ako ho tak moc spoznáš je hriech.. Vlastne to ani nejde.. Chápem to. "Povie úprimne a opäť si ma vtiahne do objatia.
,, Len.. Sľúb mi, že ho budeš milovať najviac ako dokážeš. Že mu nikdy neublížiš, on si to nezaslúži.. On nie. " Poviem šepkajúc v objatí načo sa Katy pomaly odťahuje a pozerá mi do očí.
,,,, Sľubujem. Liza.. Ja len chcem, aby si vedela, že aj ty si zaslúžiý lásku, nezaslúžiš si, aby Ti niekto ubližoval. Vytrpela si si toho dosť, teraz je na rade šťastie a láska. Musíš sa zaoberať viac o seba než o iných, si úžasná. Vďačím Ti za to, že ty si tá, ktorá ho naučila milovať. "

O deň skôr, no dúfam, že to nevadí!
Ako sa máte? Ako sa Vám darí? Aké sú Vaše ciele?
Čo by ste v živote chceli dosiahnuť?
Kľudne mi to napíšte dole do komentára, budem len a len rada!