You'll always be my Beth (ALWAYS)

Kapitola siedma

Láska sa nehľadá, láska prichádza.

Kapitola siedma

,, Bude lepšie ak sa vrátite do svojho predošlého života, to znamená; rodina, bývanie, priatelia.. Navrhujem, aby ste sa vrátili k bývaniu so svojou snúbenicou. " Navrhne doktorka a ja takmer nedýcham.
,, Ak mi to má pomôcť, tak aspoň na pár týždňov to skúsim. Samozrejme len ak súhlasíš."povie smerom ku mne, prikývnem, pretože nemám hlas, nemám energiu.
,, Navrhovala by som dlhšie ako pár týždňov, spomienky sa môžu vrátiť kludne až o pol roka alebo aj neskôr. "Začne Teresa.
,, Mám sa nasťahovať k človeku, ktorého absolútne nepoznám a ešte o tomu pre ňom až zomrieť či čo? " Povie Lukas a ja sa musím zhlboka nadýchnuť. Som pre neho cudzí človek.
,, No tak Lukas! Je to tvoja snúbenica! Ľúbil si ju, miloval nadovšetko, nemôžete tie roly teraz len tak zahodiť za hlavu. "
,, Teresa.. Ale to všetko je minulosť, ja nemám ani poňatia čo som k nej cítil, čo pre mňa znamenala. Proste je to pre mňa cudzia žena, ktorú mávam momentálne celé týždne pred očami a neviem čo si o tom všetkom myslieť! " A toto ja už nezvládnem, odchádzam von z jeho izby, z nemočničnej budovy a sa dáme si na lavičku pred ňou. Hlavu si položím do rúk, ktoré podopieram na nohách.
,, Spomenie si viem to. "Pošepne zrazu niekto a pohladí mi jemne chrbát.
,, Ja to nezvládnem Teresa. "
,, Si silná, viem ako ťa ľúbi. Toto zvládnete. Zvládnete to spolu. Príde čas kedy už obaja nebudete vládať, keď budeš chcieť odísť. Možno odídeš, kto vie??! Jedno viem, som si istá tým, že vs to skončí tak ako má. Možno si nespomenie hneď, možno ani o rok, možno ani o desať, ale nájdete si k sebe cestu. Dôležité je odpúšťať. "Dopovie, ale to už jej ja plačem v silnom objatí.

•••••••••

,, Takže toto je náš domov? "
,, Áno, toto je naše kráľovstvo. "Odpoviem.
,, Kde sa môžeme zložiť? " Spýta sa.
,, Tašky si zlož v spálni. Veci ti neskôr poupratujem, najprv si moje premiestním do hosťovskej.. "
,, Nemusíš si kvôli mne presťahuvávať veci.. "Začne, no hneď ho preruším.
,, Lukas... Som ti vlastne úplne cudzia. Nemusíš sa hrať, že nie. Je mi to viac než jasné. Dávaš mi to najavo, a taktiež mi je jasné, že kvôli tomu nebudeme teraz najlepší priatelia, najlepší pár, spávať v jednej izbe, v jednej postele. "
,, Ja.. Nechcem ti ubližovať.. Len,... Všetko mi to príde nové, proste .. Cítim sa zvláštne. Vlastné sa nespoznávam, nie som si istý, kto som. "
,, Na to som tu ja, aby som ti pomohla, spomenúť si. I keď možno nie na mňa, ale na tvoj život.. Takže, druhé dvere z ľavej strany. "Dokončím, pretože táto téma je pre mňa príliš citlivá. Nezvládla by som to ďalej bez sĺz.
,, Ďakujem. " Povie, otvorí dvere od spálne, zastaví sa a ešte rýchlo prehovorí, kým západne dnu:,, Nechcem Ti ublížiť. "

•••••••

,, Ty si niečo piekla?" Spýta sa zrazu spoza mňa nečakane Lukas až sa zľaknem.
,, Len niečo rýchle.. Možno spomenúť si, pomôžu aj detaily.
,, Dobre, nepamätám si to z minulosti, ale viem to, že milujem tvoje koláče. "Povie mi s úprimným úsmevom, keď sa pustíme do koláča.
,, A to si ešte nemal tvoj obľúbený. "
,, Existuje ešte niečo lepšie ako toto? "Spýta sa s detskou iskrou v očiach, na to sa ja len zasmejem a prikývnem.

,, Na toto si rýchlo zvyknem. "
,, V to dúfam. "Usmejem sa.
,, Chcela byť som ťa zobrať do haly. "
,, Do akej? "Spýta sa nechápavým pohľadom.
,, Do tvojej. Ehm.. Učíš box.. Učil si aj mňa. Chcel si, aby som sa vedela brániť."
,, Ja mám vlastnú halu, v ktorej učím box? Bože..ved to bol môj sen.."Spýta sa znovu s tou detskou iskrou v očiach a radosťou v hlave.
,, Áno, vlastníš ju odkedy si doštudoval. "
,, Bože.. Fakt si nič nepamätám.. Mali by sme sa spoznať.. Vieš, ak chceme spolu žiť.. Čo tvoja rodina? Máš súrodencov? Si odtiaľto, alebo? "
,, Ehm.. Potrebujem si ešte niečo zariadiť a potom pôjdeme do haly, prepáč ale úplne som zabudla, že sa musim ponáhľať ešte na jedno stretko."dokončím a bežím do spálne sa prezliecť.
Z bielej skrine vyberám tmavé džínsy s dierami na kolenách a stehnách a k tomu čierne tričko s potlačou známej značky.

•••••••
Bežím z druhého poschodia boxerny- nachádzajú sa tu skôr kancelárie, kuchyň, sprchy,.. O schodoch na prvé poschodie a hneď započujem buchot a mužské vzdychy. Lukas. Lukas, odrážajúc všetky svoje pocity do čierneho boxovacieho vreca.
,, Ale toto ti ide. " Poviem a tým ho jemne vystraším.
,, Nejako to mám v tele.. "Zasmial sa a spravil pravý hák...,, Nejako v podvedomí tuším, že čo mám robiť.. " Dokončí.
,, To je len dobre, pretože som už znovu potrebovala trénera, od tej.. Ehm.. Havárie .. Som neboxovala..Nebol čas."
,, Takže zrejme sa začneme učiť spolu nanovo. "Zasmial a ja s ním. S tým jeho chytľavé hlásom. Ľúbim ho. Milujem ho.
,, Ehm. Chcel som sa spýtať. " Začne a sadne si na zem, oprieť sa o stenu a pokračuje,, Prečo.. Prečo sme nabúrali..? Pohádali sme sa? "Spýta sa a mne sa zalesknú oči.
,, Nebolo to nič dôležité."poviem rýchlo.
,, Tak očividne áno, keď sme tu teraz, v situácii a ja sa ťa pýtam to, čo by som nemusel. " Zvýši hlas.
,, Nechaj to tak.. Prosím.. "poviem a odchádzam si hore na poschodie pre kabát. Vonku sa odhlásilo a ešte s mojim momentálnym zdravotným stavom si nemôžem dovoliť čo i len tú najslabšiu chrípku.

•••••••

Bola som naivná, ak som si myslela, že si po pár mesiacoch rozpomenie? Asi áno. Až priveľa. Uplynul rok aj 185dní. Žiadna spomienka. Žiadne zblíženie, ba naopak. Lukas sa mi začal odďalovať a pomerne často sa pohádame, pretože 'už nemusíme byť 24/7 spolu, keď si aj tak na nič nespomenul'. Začal žiť nový život a mňa z neho pomaly, ale isto obkľukou prechádza. Ku konci dňa sa vždy ospravedlní, že nikdy nezabudne čo pre neho robím a ja mu ako zakaždým odpustím. Pretože ho milujem. Pretože som mu to sľúbila. Sľúbila som mu, že tu budem pre neho kedykoľvek

A teraz sa naozaj dlho načakajte na ďalšiu kapitolu, pretože tie čo som mala, som povymazovala, pretože som s nimi nebola vôbec spokojná.
Každopádne sa budem snažiť písať čo najviac! Ďakujem za podporu!

~M