Secrets in the Storms

Kapitola 17.

"U Nebeských psov čo sa vám to stalo?!" zavyla malá Omega keď sa dvojica krivkajúcich psov dočvachtala za hranice tábora.
"T-Turtle prosím, postaraj sa najprv o Kaia" zaskučala Rosalinda a čo najopatrnejšie položila oranžového psa s teraz už červenou tvárou, na mäkký mach v úzkom Omeginom dúpeti.
"Dobre, dobre, ty si hlavne teraz oddýchni" Omega stiahla uši a ustarostene pozrela na Lindinu znovu otvorenú ranu. Kúsanec sa jej musel znovu natrhnúť keď sa snažila Kaia dostať do tábora. Rosalinda poraženecky prikývla a odpajdala sa ku kraju tábora kde si zťažka ľahla. Nebola na tom ani zďaleka tak zle ako jej kamarát no bola veľmi unavená. Otočila a natiahla hlávku smerom dozadu aby si vyčistila ranu. Bolestivo zasyčala keď zaborila vlhký jazyk do krvácajucej rany.
Ako to asi musí práve bolieť Kaia..je vôbec ešte pri vedomí...?
O chvíľu k Linde pribehli ostatní zhrozený psi.
"Rosalinda! Čo sa ti stalo??" vyštekol vystrašene čiernobiely Matthew.
"Prečo je Kai u Omegy?" dožadovali sa odpovede dve malé šteniatka. No jasné, Kai bol predsa ich kamarát na hranie.
Medzi inými psami tam boli napríklad aj Caesar a Aurora ktorý ale iba prekvapene vytriešťali oči no nič sa nepýtali.
"No tak nevidíte že je hliadka unavená?" zavrčal akýsi hlas. Hlavný lovec Hunt sa obranne postavil pred bielu sučku fučiacu na zemi.
"Presne tak, nechajte ju vydýchnuť" prikyvovala kučeravá Mary. Rosalinda vďačne zaňafala no nedokázala zo seba dostať žiadnu súvislú vetu. Pomaly si položila hlavu na labky a ešte chvíľu sledovala ružovými očami poštekávajúcu skupinku psov okolo nej kým jej ťažké viečka konečne zaklapli.

"Kai! Ako je Kaiovi?!" vyštekla Linda hneď ako sa jej opäť zaostril zrak. Nevedela ako dlho spala no veľká ohnivá guľa na oblohe už pomaly ale isto klesala za obzory.
"Rosalinda! Si hore!" zajásala sivá fenka mudiho.
"Olympus pozri!" drgla do kamaráta vedľa.
"Prosím povedzte mi že je mu dobre" zaskučala Linda. Jediné čo ju teraz zaujímalo bolo ako dopadol Kai.
"Má sa dobre" zavrtela Mary chvostíkom, "neboj sa, musíš oddychovať Rosa, nestresuj"
"Mary, Olympus, prosím však ho môžem vidieť?" prosila naliehavo.
"Je mi to ľúto, teraz spí" podotkol Olympus čo najšetrnejšie no Lindu to neupokojilo.
"Nemusím sa s ním rozprávať, chcem ho len vidieť, prosím, prosím" snažila sa zdvihnúť no Mary sa pred ňu prudko rozkročila,
"Naspäť" štekla prísne, "za chvíľu príde Omega a pozrie sa na tú tvoju znovuotvorenú ranu na nohe"
Rosalinda to vzdala, pokorne zvesila hlavu a opäť si ľahla do trávy. Už nechcela znovu spať. Určite chrápala už dlho. Stmievalo sa. A taktiež vedela že kým neuvidí Kaia tak už nezaspí.

Pred sebou uvidela dobrú usmievavú tvár. Omega! Určite mi povie o Kaiovi niečo bližšie.
Vzrušene zavrtela čapatým chvostom a posadila sa.
"Linda!" zvolala drobná fenka keď k nej dobehla, "Ako sa máš? Bolí ťa tá labka moc?"
"Ani nie..ako sa má Kai?" vyhŕkla okamžite.
"Má sa dobre" usmeje sa Omegina bledá tvárička,
"zranenie som mu ošetrila, nemala by sa mu tam dostať žiadna infekcia..ale teraz spí"
"A je pri vedomí? Bude ho to bolieť moc? Kedy sa mu to asi zahojí?" vytreštila ružové oči.
"Bude v pohode Linda, sľubujem" usmiala sa Omega, inokedy by ju to upokojilo no teraz nie, neodpovedalo jej to na jej otázky.
"Kedy sa to zahojí?" spýta sa znova a dúfa že tentokrát už jej Omega odpovie priamo.
"No..vieš, chvíľu to potrvá, nebolo to až tak hlboko no je to skoro cez celú tvár. Škaredá jazva mu tam už zostane. Navždy" povzdychla si Omega-liečiteľka.
"Ach Nebeskí psi-" zakňučala biela huňatá samojedka.
"Ale bude v poriadku, naozaj, zahojí sa to. Len to tam bude..ako..spomienka"
"Dobre..sprav všetko čo budeš môcť, Turtle, prosím, je to môj najlepší priateľ"
"Môžem vedieť čo sa presne stalo?" naklonila hlavu Omega.
"Oh-um no..skrátene? Stretli sme jazveca a um..asi toľko k tomu" zamrmlala zahanbene Linda.
"A..no..ako to že ty-"
"Že som z toho vyviazla len s novootvorenou už starou ranou?" zaškľabí sa Rosalinda a jemne mrkne na svoju zadnú labu. "On..chránil ma" mykne plecami, "neviem čo to doň vošlo ale postavil sa predo mňa"
Asi preto že vedel že je to skôr jeho chyba. Nemali sme tam ísť. Ale na druhej strane ja som mu to nemala dovoliť.
"Statočné" zajásala zasnene Omega a Linda sa mierne zamračila, na toto teraz nebol čas,
"Daj mi vedieť keď ho budem môcť pozrieť" pomaly sa začala otáčať.
"Kamže kam? Najprv sa musím pozrieť na tvoje zranenie" nadbehla ju farebná Omega.
"Achh, dobre dobre" Rosalinda neochotne zastavila a vytrčila pred fenku červenobielu labku.
"Tak faaajn" zamrmlala drobná fenka a sústredene vyplazila jazyk.
"Auch!" zhíkla Rosa, už aj zabudla ako to bolí keď sa jej zranenej laby dotkne niekto iný.
"Prepáč" zasípala ospravedlňujúco Omega, "dám ti na to nový zelený obväz, nebudeš si ju môcť preťažovať, ach, budem musieť povedať Alfovi aby ťa aspoň chvíľu neposielal na hliadky" povzdychla si.
"To nič, robila si čo si mohla, ale aj tak neľutujem že som sa sem s Kaiom dotrepala, aj cez natrhnutú bôľku" olízla Omege bielu hlávku.
"Ďakujem, zvládneš to, aj ty aj Kai" usmeje sa, "teraz si polež, ja oznámim Alfe v akom ste stave"
"Aj ja ďakujem" kývla Linda a pozorovala ako malá fenka hopsá k veľkému dúpeťu v ktorom práve pravdepodobne trónil čierny pes. Linda si oprela bradu o natiahnuté labky a zranenú zadnú končatinu natiahla na trávu. Už aby mohla ísť pozrieť Kaia. Premýšľala či vôbec zvládne pohľad na neho s tak zmrzačenou tvárou. Ale Omega aj Mary vraveli že bude v poriadku. Keď to zvládne on tak aj Linda. O tom niet pochýb. Bol to nešťastný nápad. No mohla byť rada že z toho vyviazli len tak. Kto by povedal čo dokáže spôsobiť útok jazveca dvom bojovo nenadaným hliadkam.