Secrets in the Storms

Kapitola 7.

Konečne po dlhom čase svorka vyzerala pokojne. Akoby sa vyjasnilo. Štenatá sa opäť nadšene klbčili v strede tábora, lovci lovili, hliadky hliadkovali, Omega opatrovala Alfu ktorému sa darilo v liečbe čoraz viacej, Tretí pes viedol tábor..Všetko tak ako má byť. Takmer. Svorke chýbala Beta. Vlastne to nebolo momentálne až také dôležité. Beta sa pravdepodobne vyberie hneď potom ako sa Alfa vystrabí, lenže kto? Kto by mal byť Alfova druhá labka? Kto z tíchto psov by bol hodní tejto pozície?
Rosalinda opäť kľudne ležala pod stromom a prezerala si psov okolo v tábore. Ako tak premýšľala zistila že väčšinu svojho života iba leží pod stromom. Ale moc ju to netrápilo, o dosť viacej ju trápila kučeravá silueta čo nedávno zazrela v stromoch. Mohlo sa jej to len zdať? Vyzeralo to tak skutočne..no mohlo to byť čokoľvek. Nemusel to byť pes..aj keď to tak vyzeralo.. Linda prudko potriasla hlavou. Musí na to prestať myslieť. V jej svorke je po tak náročných časoch konečne kľud a ona sa vôbec opovažuje myslieť na niečo takéto? Tak to nehrozí! Pozitivita! Ihneď!
Rosalinda zívne a aj napriek uspavajúcemu kľudu sa donúti vstať. Namieri si to k Alfa dúpeťu..bolo by fajn zistiť ako sa mu darí. Keď vojde privíta ju vysmiata Omega.
"Ahoj Rosa! Prišla si sa pozrieť na Alfu?" zavrtí polovičným chvostíkom.
"Vlastne áno," pousmeje sa Linda a podíde k čiernemu psovi ležiacemu pri stene "ako sa cítite?"
"Celkom to ujde" zamrmle tmavý pes stroho a uprie jeho prenikavo zelené oči na bielu sučku.
"To ma teší" zastrihá Linda ušami "už zniete lepšie, nebolí vás rozprávať?"
"Len trochu" odvetí pes a jemne švihne špičkou chvosta.
"Určite čoskoro budete môcť konečne vyjsť na svoju skalku a zvolať svorku svojím ohromným hlasom!" snažila sa ho povzbudiť Linda.
Čierny pes len mlčky prikývne a sklopí zrak na svoje mohutné labky a Rosalinda smutne stiahla uši. Ešte svojho vodcu nevidela takého..zraniteľného. Ale chápala to. Zrada jeho radkyne ho musela naozaj veľmi zarmútiť, no aj tak bolo divné vidieť ho takto. Bol to veľký nezvyk. Vždy bol on ten čo držal svorku pohromade, bol ten silný a neporaziteľný..a takto ho dokáže vyriadiť zrada jeho Bety. Zrada feny ktorej dôveroval a možno aj zrada feny ktorú mal rád...
"Rosalinda mohla by si prosím prísť zase neskôr? Alfa musí dostať medicínu a je potom trochu no.." Omega sa nakloní k Lindinmu ušku, "nervózny" šepne najtichšie ako môže.
"Aha, rozumiem" prikývne Rosa, vystrúha pred Alfom miernu poklonu na rozlúčenie a pomaly vycúva z dúpeťa.
Chudák..tak jej dôveroval. ľutuje Linda Alfu v duchu no okamžite potrasie hlavou. Nie, nechcel by aby sme ho ľutovali, chce aby bol stále ten silný a nezraniteľný vládca. A taký aj je.
zdvihne čapatý chvost, narovná uši a poberie sa znovu pod svoj strom.

"Čo tu chcete!?" zavrčal známy hlas.
"My-nevedeli sme že tu už niekto má územie-" zamrmle ďalší ale tento už neznámy hlas.
Rosalinda zťažka rozlepí ružové oči. Ďalší nepokoj. Prečo sa len ona raz nemôže zobudiť na niečo príjemné? Pred jej očami sa vyskytne veľmi zaujímavý pohľad.
Aurora vrčiaca na dvoch neznámych psov, pravdepodobne tulákov a celá svorka za ňou. Okrem Alfy a Omegy ktoré teda pravdepodobne zostali v Alfa dúpeti. Možno ani nevedia že sa niečo v tábore deje.
"Myslíte si snáď že vám to len tak prejde?! Mohli ste nám chcieť ukradnúť zásoby!" Aurora nebezpečne cerí zuby.
Linda sa mierne zahanbene, že spala cez takúto vec, vyšvihne na biele labky a opatrne, nepozorovane sa priplichtí k davu svorky stojacou za Aurorou a nahne sa ku Kaiovi aby jej povedal čo sa to tu vlastne deje.
"Aurora si všimla čudné pachy, títo dvaja sa zakrádali popri hraniciach" šepne Kai smerom Linde.
Rosalinda iba mlčky prikývne slovám ryšavého psa a uprie zrak na dianie pred ňou.
Veľký čiernobiely medvedí pes stojí pred menšou kučeravou fenkou. Mohla to byť jej silueta čo videla Linda v lese? Ale tá silueta bola tmavá.. Taká tmavá.
"Kde je vôbec Tretí pes?" zamrmle niekto z davu, pravdepodobne Sky, hnedý pes s preseknutým chvostom.
No áno! Ako si Linda mohla nevšimnúť že tu chýba biely huňatý Tretí pes? Kde je Charles?
"Neviem ale niekto by ho mal ísť zavolať!" štekne do davu ďalší pes, Mathew.
"To bude asi práca pre mňa" uchechtne sa Kai smerom k Linde a Linda švihne čapatým chvostom.
"Len bež" pobídne ho a štíhly ryšavý pes vytrieli zo skupiny vrčiacich psov. Aká bola len rada že má takého pozitívneho kamaráta, vždy jej vedel ukázať že situácia nie je až taká zlá..
"Čo sa to tu deje?" o chvíľu dobehne hrdzavý pes aj s bielym pre ktorého bol vyslaný.
"Títo tuláci sa zakrádali po našich hraniciach!" vyštekne okamžite hlavná hliadkarka.
"Dobre, všetci sa ukľudníme," povie Charles celkom flegmaticky a otočí sa k dvom neznámym psom, "mená?"
"Ja som Olympus a toto je moja..kamarátka Mary" zamrmle väčší samec a fenka Mudiho za ním iba mlčky prikývne.
"Fajn," kývne biely Tretí pes, "aké sú vaše úmysly"
"Moc sa ospravedlňujeme.." vyhŕkne sivá fenka spoza čiernobieleho psa s hnedými znakmi na tvári, "nevedeli sme že tu máte územie.." tentokrát je ten čo prikyvuje Olympus.
"Dobre, verím vám" zamrmle Charles na čo si vyslúži jemne podráždený pohľad od Aurory, "nevyzeráte nepriateľsky"
"Ani nie sme!" obráni seba a svoju priateľku rýchlo veľký pes.
"Dobre..." biely pes s modrými očami sa na chvíľu zamyslí, "nemáte..možno, záujem o svorku-?"
"To nemôžete!" vyštekne rozzúrená hliadkarka ktorej sa už od začiatku dvojica zatúlaných psov nepozdávala.
"A kto povedal že nie?!" oborí sa na ňu Tretí pes s vycerenými tesákmi a donúti tak Auroru stíchnuť, "radím ti dobre, hľaď si svoje miesto v hierarchii, HLIADKA" jej postavenie výrazne podotkne.
Možno trochu drsný no spravodlivý prístup.
Olympus sa obráti k svojej brčkavej kamarátke a chvíľu si niečo šepkajú.
"Dobre," povie napokon po ich porade sivá fenka predstavená už ako Mary, "pridáme sa do vašej svorky."