Secrets in the Storms

Kapitola 29.

Čierny pes vystúpil na skalku a hlboko zavyl. Všetci okamžite vybehli zo svojich dúpetí a zhlúkli sa okolo Alfa skalky. Teda až na Auroru ktorá hrdo vystúpila hore k Alfovi.
Čo to robí?!
naklonila zmätene hlavu Linda.
"Svorka" prehovoril Alfa hrubým hlasom. Všetci nastražili uši.
"Ako iste viete..po istej nepríjemnej záležitosti ktorá sa vo svorke stala..nemáme Betu"
Mary a Olympus sa na seba nechápavo pozreli. Samozrejme, veď oni sa pridali do svorly až neskôr ale..to im o tom naozaj nikto nič nepovedal?
"Preto som dospel k učineniu. Privítajte vašu novú Betu a moju pravú labku, Auroru"
Bieločierna fenka samoľúbo vykročila na samý vrch skalky a obecenstvo sa rozštekalo na slávu novej Bety.
Ale..Aurora? Už tak máme predsa málo hliadok, myslím že by sme bez Bety ešte chvíľu vydržali..
robila si starosti Linda no nemala odvahu spochybňovať Alfove rozhodnutie. Otázkou je ako sa rozdelia hliadky a prieskumníci. Ale nebude svorke teraz kaziť radosť.
Poobzerala sa okolo seba. Všetci mali na sebe spokojné výrazy. Caesarovi dokonca vysel jazyk z papule. Niektorí ako napríklad šteňatá či Hunt ešte štekali a Mary dokonca vydala krátke zavytie. Asi sa cítili bezpečnejšie keď vedeli že ich hierarchia je kompletná. Linda si nechcela ani len predstaviť aký chaos by nastal vo svorke ak by sa Alfovi niečo stalo a nemali by spoľahlivú Betu. Iste, majú Charlesa, tretieho psa ale títo svorkoví psi potrebujú mať pocit že je v ich svorke všetko v poriadku. Potrebujú mať pocit že je to tak ako to aj má byť.
Linda zavrtela čapatým chvostom. Aurora aj Alfa pomaly zoskackali zo skaly a to značilo koniec ceremónie. Väčšina psov sa ešte zhlúkla okolo novopečenej Bety a gratulovali jej.
Dvaja najmladší členovia si to namierili k Linde. Koho iného by sa spýtali keď všetci okolo riešia momentálne iné veci?
"Viem" povedala Linda ešte skôr ako Olympus otvoril papuľku a uškrnula sa.
Obaja vyvalili oči, "čo vieš?"
"No čo sa chcete spýtať" švihla chvostom a posadila sa do mäkkej trávy.
"Oh..ako?" naklonil hlavu Olympus a obaja si sadli oproti nej, tesne k sebe.
"Videla som vaše zmätené výrazy" uchechtla sa, psíci mierne zahanbene sklopili uši, "ale to nič, nemáte o tom odkiaľ vedieť. Porozprávam vám to ale nie je to príjemný príbeh"
"To nevadí!" Marry sa zavrtela vedľa Olympusa ako neposedné šteniatko, obaja vzrušene nastražili ušká.
Linda sa rozosmiala, pri pohľade na tých dvoch a vlastne občas aj na Kaia si spomenula že psie telo možno stárne no psia duša nie. Toto všetko sú možno divoký psi no stavila by sa o celý svoj podiel na večeri že keby tu niekde hodila gumenú loptičku, ešte aj Alfa by sa po nej rozbehol.
"Fajn.. stalo sa to takto.." začala Rosalinda a cítila sa, teraz už ozaj ako matka ktorá rozpráva príbehy svojim šteniatkam...

"..a potom zdrhla. Neviem či som to počula len ja no bola som si istá že zaškrípala 'Nevideli sme sa naposledy' alebo tak nejak" povzdychla si Linda a zakončila príbeh.
"Tú jazvu si zaslúžila!" zasyčal Olympus, stále sediaci vedľa Marry ktorá iba čumela na Lindu s vypúlenými očami. Neskôr kučeravá fenka vstala a otriasla sa,
"Som rada že sme sem prišli až neskôr" skonštatovala a Olympus prikývol.
Linda sa uchechtla, "áno, áno, máte šťastie. Som rada že je Aurelia už preč. Aurora bude určite lepsia Beta" zavrtela nádejne chvostom.
"M..Myslíš že to že ste sa nevideli naposledy myslela vážne-?" zakoktala Marry mierne vystrašene.
"Uhm.." Linda sa chvíľu zasekla, premýšľala, vlastne nevedela čo si o tom myslí, "dúfam že nie.." povzdychla si.
"Čo keď áno?" vyštekol Olympus a obaja psíci posadení oproti samojedke stuhli a napli svaly.
"Nebojte, svorka proti jednej zradkyni? Raz sme ju už vyhnali" uškrnie sa.
"Asi máš pravdu" Olympus mierne zavrtel chvostom a obaja sa uvoľnili.
"Tak vidíte, keď sme ju odhalili asi nebude až taká inteligentná ako si myslela" pozrela na nich Linda láskavými očami a už opäť sa cítila ako matka upokojujúca svoje šteniatka pred búrkou.
"Ďakujeme že si nám to vysvetlila" Marry sa milo usmiala a spolu s Olympusom sa naraz postavili.
"Za málo" kývla im Linda a obaja odcupkali.
Linda si potom ľahla a položila si hlavu na labky. Premýšľala nad tým či Aurelia jej posledné slová myslela vážne. A ak aj áno tak kedy hodlá svoje slová naplniť. Povzdychne si a zrazu uvidí k sebe hopkať ryšavý kopček.
"Oh ahoj Kai" usmeje sa a prevalí sa na chrbát.
"Zdravím" Kai pokrúti chvostom, sadne si oproti nej a pozerá na ňu zhora, "robíš doučovateľku?"
"Prosím?" nakloní Linda hlavu.
"Že či nováčikov doučuješ históriu svorky" uškrnie sa.
"Oh, toto...počúval si?" šibalsky ho prebodne pohľadom.
"Čo si, len som..tak započul" založil si chvost okolo labiek.
"Samozrejme. Nuž áno, zaujímalo ich to" Linda zašvihala chvostom, ako tak pozerala na Kaia ležmo na chrbte a on sa pred ňu nakláňal, začala sa jej točiť hlava.
"Tak fajn" akoby vycítil jej nevoľnosť, ľahol si popri nej ale na druhú stranu, jednoducho tak aby mali hlavy pri sebe.
"Kai..?" zamrmlala Linda.
"Áno?"
"Pamätáš si posledné slová B..Aurelie?"
"Aurelie? Nie, neviem o tom, na posledné čo si spomínam bola jej jazva"
Linda bola dosť prekvapená ako Kai rýchlo dokázal zabudnúť na Aureliu ako na Betu.
"Hm..dobre"
"Prečo?" otočil hlavu preč od oblohy a stočil ju k Linde, "ty áno?"
"Možno.."
"Notak mi to už povedz, nemienim to z teba ťahať ako z chlpatej deky" zazubil sa ryšavý pes.
"Hovorila niečo o tom že sme sa nevideli naposledy alebo tak" zamrmlala.
"To povedala tebe?" vypleštil oči.
"Nie, nie. Skôr myslím že..to myslela na celú svorku"
"Neboj, pochybujem že sa ešte niekedy vráti. Veď si ju poznala, vždy musela mať posledné slovo. Dokonca aj keď sa rozprávala s Alfom"
"Asi máš pravdu..teda dúfam"
"Mám" usmeje sa.
"Nejaký sebavedomý" uškrnie sa Linda. "Alebo skôr naivný"
"Hej! Je rozdiel medzi naivným a optimistickým!" vyštekol Kai.
"To určite" švihne biela fenka huňatým chvostíkom.
"Teraz ma ospravedlň, šteňatá ešte potrebujú poraziť zlú príšeru" vstal, oblízol jej čierny ňufáčik a odhopkal neďaleko k dvojici poskakujúcich malých psíkov.
Linda sa usmeje a posadí sa, Kai sa tak dobre vedel zabaviť so šteňaťami..raz by bol z neho určite skvelý otec.