Secrets in the Storms

Kapitola 23.

Každopádne Alfova dobrá nálada asi netrvala na toľko dlho a ani nebola taká silná aby Linde zrušil trest pretože na druhý deň ju opäť zobudili vycerené tesáky, tmavý kožuch a zelené oči.
Samojedka sa neochotne pozviechala na huňaté labky a vydala sa von z dúpeťa. Smutne sa ohliadla za seba na ostatné spokojne odpočívajúce hliadky a potom odišla smerom k útesu. Tentoraz tam išla ešte s menšou chuťou ako v prvý deň jej trest kvôli predošlým udalostiam. Zaviazala sa že z kamennej vyvýšeniny už nezíde ani za všetky rybky sveta.
Usadila sa teda na kraji a striasla sa, bolo skoro ráno, slaný vzduch bol chladný a ešte nepríjemnejší ako včera. Oblapila si labky chvostom a obzerala okolie útesu tak ako mala. Zívla, zastrihala ušami a dala sa do ľahu.
O chvíľu za sebou započula vrčanie. Div jej srdce nezamrelo, naprela všetky svaly čo sa pod tým jej snehovým kožúškom schovávali, vyskočila na všetky štyri a prudko sa otočila za vrčaním. Pred jej očami stál Zeus. Linde trochu odľahlo no aj tak odkedy ju zatiahol do kríkov pred ním mala rešpekt, stiahla chvost a zaskučala.
"Čo to robíš? Nekňuč, hádam si nemyslíš že ťa chcem rozhryznúť" zasyčal čierny pudel a oblizol si vycerené pysky.
"No úprimne myslím že by si toho bol schopný..." zamumlala Rosalinda a letmo pozrela na svoju zadnú nohu.
"Ugh, prestaň" odfrkol si Zeus a prepálil fenku pohľadom.
"No tak..na čo si tu?" naklonila hlavu Linda, chvost aj uši zatiaľ stále sklopené.
"Chcel som iba vedieť čo sa s tebou stalo potom čo som zdrhol od tej siete so pstruhmi" mykol plecami úplne ľahostajne.
Rosalinda sa zamyslene zamračila.
Nebodaj mu na mne záleží? Nie, to je divné.
"Prečo sa pýtaš...?" opýtala sa neisto.
Zeus prevrátil hnedými očami, "Len si nemysli že sa o teba zaujímam, matka ťa chcela vidieť, neviem prečo ale je jej lepšie"
"Chce sa poďakovať?" hádala Linda, že by nejako veľmi túžila po stretnutí so staršou sučkou povedať teda ozaj nemohla.
"Ona? O tom teda veľmi pochybujem" čierny pes sa zvláštne zaškľabil až Lindu zmrazilo.
"Oh.." Rosalinda sklopila ružové oči ale potom nerozumela prečo by mala niekam ísť stretnúť sa so Zeusovou vyliečenou mamou. Bola rada že jej pomohla ale taktiež mala za to že tým jej práca končí.
"Fajn. Poď so mnou-" zavelil Zeus a otočil sa na odchod.
"P-Počkaj to si ako predstavuješ?!" zhrozila sa Linda, "Mám odísť? S tebou? Akože teraz?" vytriešťala naň ružovkasté oči.
"Dokedy chceš čakať?" pes na ňu otočil štíhly pysk a povrchne nadvihol obočie.
"Asi si zvyknutý na iné veci, ja to chápem ale ja som svorková fena a mám tu nejaké hliadkarske povinnosti.." začala vysvetľovať Linda.
"Ja som sa nepýtal" vyceril Zeus biele tesáky.
Rosalinda na sucho preglgla.
"Poď. So. Mnou." zahlásil znova, otočil hlavu dopredu a rozišiel sa nadol.
Rosalinda zvesila hlavu a neochotne sa pobrala za čiernym a dosť hrôzostrašným pudlom. Chvost sa jej hompáľal stiahnutý medzi nohami. Pozerala do zeme a nemala z tohto čo sa deje dobrý pocit..veď ako by mohla. Premýšľala čo po nej tá fena môže chcieť. Povzdychla si a kráčala ďalej. Len dúfala že nepríde Caesar alebo Sky kontrolovať či je stále na hliadke na útese..Aj keď bolo vlastne dosť skoro ráno takže by nemali. Jej trest sa práve začal...aspoň trochu zabije čas hoci úplne zrovna takto si to teda naozaj nepredstavovala.
O chvíľu sa konečne dvojica psov dotrepala už ku dobre známim kríkom. Linda sa nervózne posadila na trávu a čakala zatiaľ čo Zeus volal na svoju mamu.
Po dlhšej dobe vykrikovania po nahluchlej fene sa konečne z kríku vynorila čiernobiela hlava.
Zeus sa posadil oproti Linde s chladným pohľadom a sledoval každý krok svojej mami. V tomto svetle vyzeral vlastne celkom starostlivo ale očividne iba keď išlo o jeho matku.
"Zeus," zachrapčala fena "podopri ma, zas ma bolia kĺby" zasťažovala si.
Zeus okamžite vstal a pelášil robiť opierku svojej ubolenej mame. Linde to prišlo dojemné no radšej to nedávala najavo lebo by ju Zeus ešte zahryzol keby ho začala považovať za nejakého mäkkýša.
"Fajn" odsekla fena, drsným jazykom oblízla svojmu synovi hlavu a sadla si oproti Linde. Zeus po jej boku.
"Um..prečo ste sa chceli stretnúť?" naklonila Rosalinda zvedavo bielu hlavu.
"Kto ťa učil spôsoby?" vyprskla stará fena, "Najprv sa asi predstavíš a nie že hneď vychŕliš otázku"
Linda prekvapene zaklipkala očami, až teraz si uvedomila že nikdy nepostrehla meno kučeravej fľakatej takmer načisto slepej feny..ale úprimne si nepamätala či aj fena počula jej meno. Asi nie. Alebo možno len zabudla.
"Som Rosalinda ale všetci ma volajú Linda..väčšinou" zamrmlala samojedka.
"Ja som Crisp" zachrapčala pudlica.
Takže Crisp... Linda sa uprene zadívala na staršiu sučku a zistila že sa jej to meno vlastne dosť hodí.
"Fajn" pokračovala stará fena, "Zeus mi povedal čo sa včera stalo. Vraj si mala potyčky s ľuďmi, neradím ti sa k nim približovať"
"To už som zistila..." zamrmlala Linda so sklopenými ušami a potlačila kňučanie pri spomienke na včerajšok.
Ale prečo mi to hovorí?
"Hej a..je mi už lepšie, len aby si vedela" odfrkla si Crisp.
Tak chce sa poďakovať alebo nie?
Linda skenovala staršiu fenu pohľadom, nevyzerala že by sa chystala na nejakú ďakovnú reč.
"Raz som sa stretla s takým človekom" pokračovala Crisp ďalej pred seba, "bol hrozný a zúrivý. Asi nemal rád psov ktorý mu obháňajú sliepky. Ach bola som taká mladá, behala som ako samotný Blesk, vôbec ma vtedy neboleli nohy"
Rosalinda zmätene nakrčila nos. Prečo jej to hovorí? Strihla pohľadom po Zeusovi sediacom popri svojej mame. Vyzeral znudene, asi túto historku počul viac než stokrát.
"Ale ja som tým sliepkam nechcela ublížiť" pokračovala Crisp stále pre seba a očividne jej nevadilo že to nikoho nezaujíma alebo že je jedna jej počúvateľka úplne mimo z toho čo vlastne rozpráva, "chcela som sa s nimi len ponaháňať. Tak ako ty si chcela zachrániť ryby pred mojím synom" Zeus vypleštil oči, historka očividne nabrala iný spád ako zvyčajne, "lenže moja zlatá my tiež potrebujeme niečo jesť tak sa nabudúce láskavo nepleť do Zeusovho lovu" vyštekla sučka rozhorčene.
Linda nastražila uši a prekvapene cúvla, "Čo-Čože?"
"Mami ukľudni sa, zase zachrípneš" prevrátil očami Zeus.
"On musí kŕmiť svoju rodinu, musí kŕmiť mňa pretože som slepá a boľavá! Chceš aby sme zomreli?!" vrčala Crisp bielej sučke do tváre.
"Ta..Tak ja už pôjdem" prehltla Linda, nečakala na povolenie, zvrtla sa a vyrazila späť na útes..tam kde mala byť.