Secrets in the Storms

Kapitola 10.

Linda pelášila späť do tábora tak rýchlo ako jej zahryznutá labka dovolila. Roztrhá hrdlo každému z mojej svorky? trochu silné slova na samotárskeho psa. Asi sa Linda nechala moc ľahko zastrašiť. No aj tak to nemieni riskovať. Donesie mu ich. Proste zopár potiahne Turtle. Ale ako bude vedieť ktoré su na kašeľ?
Rosalinda si povzdychne. Prečo sa toto musí diať práve jej, jej svorke a práve teraz? Stiahla uši. Docupkala do tábora a hneď sa okolo nej zhúkol hlúčik psov.
"Čo to máš s labkou Linda?" vyprskol zvedavo hnedý pes, Sky. A ostatní šomrali niečo podobné.
"To-To nič..neviete kde je Turt-Omega?" naklonila hlavu.
"Jasné, potrebuješ ošetriť" zakňučí Mary.
"Nie, nie, nie, nie, len sa s ňou chcem porozprávať-" uchechtne sa a obráti sa ku kučeravej fenke ktorá medzičasom zvraštila nos.
"Musíš sa nechať ošetriť!" stojí si za svojim.
"Ako sa ti to vlastne stalo?" spýta sa Olympus stojaci pri nej.
"Uh-Uhm, všetko vám potom porozprávam dobre? Len súrne potrebujem Omegu, prosím-!" vypleštila oči biela sučka, psi sa na ňu tlačili a ona mala pocit že nemôže dýchať. Chcela iba Turtle.
"Deje sa niečo Ros?" ozval sa tenký hlások a psi sa rozostupili. Konečne.
"M-Môžem sa s tebou súkromne pozhovárať?" Linde bolo nepríjemné keď na nich čučalo toľko psov.
"Samozrejme, len poď" usmiala sa malinká fenka a rozcupitala sa ďalej od šomrajúcich psov. Linda ju nasledovala.
"Tak o čom si chcela hovoriť Linda?" farebná fenka sa pohodlne usadila pred jeden čučoriedkový ker a položila polovičný chvostík na zelenú trávu.
Rosalinda sa zhlboka nadýchla. "Dobre. Turtle. Chcela som len-nemáš nejaké bylinky na kašeľ?"
Omega naklonila hlavu a mierne sa zamračila, "Toto bolo tak súrne dôležité a súkromné?" zamrmla nedôverčivo.
"No-eh. Áno..totiž-" zakokce sa fenka samojeda.
"Nevyzeráš choro Ros, ak sa cítiš zle tak si proste ľahni" usmeje sa Omega a vstane na odchod.
Nie, nie, nie, takto to nepôjde. preglgne Linda. Nechcela byť na malú fenku zlá no nič iné jej nezostávalo ak chcela aby sa prestala vypytovať.
"Vieš liečiť?! Vieš! Máš byliny?! Máš! Kto je tu vyššie postavenie, kto tu rozkazuje?! Ja, tak láskavo prestaň byť otravná a navaľ tie byliny!" vydala zo seba Linda čo najkrutejšie ako sa jej podarilo.
Malá sučka vypúlila oči, stiahla uši a zostala ešte chvíľu mlčky stáť ako obarená s jednou labkou vo vzduchu. Potom nasucho prehltla a keď to všetkos pracovala v očiach sa jej zaleskli malé slzičky. Linda to hneď oľutovala, vedela aká je Omega milá a citlivá no jednoducho musela.
"H-Hneď to b..bude"smrkne fenka a zmizne v dúpeti.
Rosalinda si povzdychne, stiahne uši aj chvost a zosunie sa na zem. Len dúfala že jej to raz Turtle odpustí.
O chvíľu sa fenka vrátila aj s nejakými fialovými kvetmi.
"Le-Levan-duľa. Na kašeľ a-a horúčky-" v jej hlase bolo počuť ako ňou Lindin výstup otriasol.Pustila to pred jej biele labky a skôr akoby sa Rosalinda stihla ospravedlniť zmizla aj s tichým vzlykotom späť do temnoty Omega dúpeťa.
Hlavne že mám čo som chcela.. snažila sa utešiť Linda no Turtlino vzlykanie ju mrzelo viac ako čokoľvek iné čo by jej ten pes mohol urobiť kebyže mu tie byliny nedonesie. Opatrne vzala fialové kvety a pozrela do slnka. Skoro v trištvrtine svojej púti. Mala by sa poponáhľať. Ešte naposledy sa obzrela po tmavom vchode Omeginej nory a potom sa rozcupkala za Alfom.
"Alfa? Môžem s vami hovoriť?" zamrmle cez levanduľu v puse.
"Prosím, hliadka" tmavý pes k nej obráti svoje prenikavo emeraldové oči.
Linda prehltne. To čo sa práve chystá povedať ešte oľutuje.
"Rada by som za Skya zobrala nočnú hliadku" povie rozhodne.
Čierny pes nadvihne obočie, "A to už prečo? V žiadnom prípade. Ty už si dnešnú hliadku mala, nepotrebujem mať vo svojom tábore vyčerpané psy"
"Nie, nie, naozaj! Mám energie za štyroch!" poskočí Linda aby ukázala aká je ešte čulá. Musí to vyjsť!
"Ty si blázon Rosalinda" prevráti Alfa svojimi zelenými očami, "fajn, oznam to Skyovi, určite bude šťastný, ale nemysli si že za to budeš mať výhody, zajtra ideš na hliadku tak či tak, nepraj si ma ak budeš zajtra nepoužiteľná" zamrmle neochotne čierny pes. Očividne sa mu so šibnutou fenkou moc diskutovať nechcelo.
"Samozrejme Alfa!" vyštekla Linda až jej skoro byliny popadali z papuľky a rozbehla sa za hnedým psom.

Sky jej okamžite po ozname vyoblizoval celú bielu tváričku, "Rosalinda ty si anjel!" zaštekal.
"To nič, aj tak mám em-VEĽA ENERGIE" zachichoce sa Linda. Takmer sa preriekla.
"Ďakujem, ďakujem" uškrnie sa Sky, venuje jej ešte posledné oblíznutie a potom nadšene odhopká preč. Linda už len vidí jeho hompáľajúci sa preseknutý chvost. Očividne mu spravila veľkú radosť. Jej telo jej ale moc nepoďakuje. Však ona je vždy unavená, ako jej to vôbec mohli uveriť? No dôležité je že to vyšlo. Pozrela na oblohu. Slnko zapadalo. Ani sa nestihla porozprávať s Kaiom ako vždy zvykla. Sama tomu nemohla uveriť no jeho väčné rečnenie jej začínalo chýbať...Dosť trúchlenia! Musí odovzdať byliny! Obzrela sa okolo seba a opatrne sa vydala späť na trasu. Vedela že ju nikto hľadať nebude. Aj tak pôjdu za chvíľu spať.

Nakukla cez krík a potom ho preskočila.
"Haló?" zašomrala cez byliny. Ich vábna vôňa ju uspávala. Aj stmievanie ju uspávalo. Aj ten pokoj v lese. Aj...
"Tak tu si svorkáčka" vynoril sa pred ňou pár tmavých očí a potom aj celá mohutná postava.
"B-Byliny.." zamrmle Rosalinda a opatrne s odstupom položí pred jeho čierne laby zväzok fialových kvetov.
Pes k nim pričuchne akoby si chcel niečo overiť.
"Fajn, splnila si to, pre temtokrát nechám vašu svorku na pokoji" jeho zuby odhalené v desivom úškrne sa zalesknú na mesačnom svite. "Mami, môžeš vyjsť" zamrmle smerom k ďalšiemu kríku.
A už pred Lindou stojí aj ďalšia brčkavá postava, modré oči, biele fľaky, trochu zhrbená. Bolo vidno že fena má už nejaké roky za sebou..alebo to bolo tou chorobou.
"Tsh no konečne" zachrapčí staršia fena.
Lindu jej správanie vlastne ani neprekvapilo. Bolo zjavné po kom ten drzý a krutý pes zdedil svoju povahu.
"A čo s tým teraz akože Zeus?" nadvihla obočie a pričuchla k bylinám.
"Ma-Máte to zjesť-" poradila Linda.
"Ty sa voláš Zeus?!" zasyčala fena, "Hovorila som so svojim synom"
Rosalinda už radšej mlčala.
"Sprav to čo vraví mama" prevrátil hnedými očami pes, zrejme známy teda ako Zeus.
"Fajn" odchrchle si fena a pomaly požuje fialové liečivo, "tfuj"
Linda prižmúrila jedno oko keď jej na líci pristal kus rozžužlanej levandule. Nechutné.
"Mami!" zahriakne ju Zeus, "'Musíš to zjesť inak sa nevyzdravíš" protestuje. Očividne mu bolo jedno že jeho matka opľula maldú fenku čo im pomohla.
"To radšej zdochnem" povedala stará fena a začala sa dusiť kašlom. To ju asi donútilo si to rozmyslieť a začala levanduľu chrúmať znova. Keď všetko dojedla zhrbene sa otočila a bez slova, bez vďaku odišla späť za ker.
"U-Už môžem ísť..?" zakňučí Linda ktorá si medzitým z líca labkou zotrela zaslintaný chuchvalec fialových lupeňov kedysi voňavej levandule.
"Nie že môžeš ale musíš" zasyčal pes.
Linda si povzdychla a otočila sa na odchod. Hlavne že má toto stretnutie už za sebou..