Secrets in the Storms

Kapitola 28.

"Čo si to tá špinavá tuláčka dovoľuje?!" rozhorčovali sa Mary a Olympus.
Linda si povzdychla, bola si istá že ak jediné čím sa budú dvaja lovci zaoberať bude Amira a ich konflikt kvôli vyplašenej lani, už sa im nič dobré pod zub nájsť nepodarí a tak sa k ním otočila, "Môžete to prestať riešiť? Keď sa vrátime porozprávame sa s Alfom ale teraz potrebujeme nakŕmiť svorku" švihla chvostom a mierne sa zamračila.
Mary a Olympus zahanbene stiahli uši ako malé šteniatka ktoré práve niekto vyhrešil, "Asi máš pravdu Linda," zamrmlala Mary.
"Aj tak tam nemala čo robiť.." zavrčal ešte potichu Olympus no potom už všetci stíchli.
Rosalinde odľahlo že sa dvojica uvedomila.
Opäť zdvihla ňufák a ďalej čmuchala či nenarazí na iný pach. Kľudne aj niečo menšie ako laň.

"Linda..mali by sme sa vrátiť.." zakňučala Mary.
"Dokedy tu chceš takto blúdiť?" povzdychol si Olympus.
"Nie, počkajte, určite niečo zachytím!" nenechala sa Linda a ďalej ňuchala.
"Lindaaaa" zastonal Olympus, "nechaj to tak, nič tu nie je"
Linda sklopila uši, "tak dobre.."
"Tá laň bola naša posledná nádej.." zaskučala Mary.
"Keby nám ju neodohnala-" zavrčal Olympus.
"Pšt! Ticho! Čmuchajte!" štekla Linda zrazu.
"Linda notak, pochop že tu žiadna korisť nie-" Olympus a Mary to zacítili tiež. Všetci štyria naraz zdvihli hlavy. Nozdry im naplnil lahodný zemitý pach.
"Krt!" Mary vyplazila jazyk a všetci sa rozbehli za ním. Aj ten najmenší a najslabší jeddinec by ich potešil. A naozaj. Keď vbehli na koniec lesa zočili pole celé posypané krtincami. No..možno to bude chvíľu trvať ale určite niečo nájdu. Linda sa rozhodla zapojiť tiež. Všetci traja zúrivo hrabali, všade okolo lietala hlina. Cvakali zubami do krtčích nor. Rosalinda divoko kopala, jej biely kožúšok posiala čierna hmota.
Nakoniec odtiaľ vyšli s dvoma celkom vypasenými krtkami a jedným menším hrabošom. Všetci niesli jeden kus svojej koristi a boli na seba pyšný. Hoci Linda nelovila aj jej kopanie veľmi pomohlo a tak bola so sebou taktiež spokojná. Vyzeralo to že Mary a Olympus dokonca zabudli na hádku v strede čistinky s túlavou fenkou. Všetci traja boli príjemne vyčerpaný z hrabania hliny a spokojne, s hompáľajúcimi chvostíkmi, sa vracali do tábora.

Keď dorazili do cieľa Linda dúfala že na to zabudli. No hneď čo prekročili hranice sa ich blažené tváre zmenili na zachmúrené. Korisť pustili na zem a obaja Mary a Olympus sa so štekaním rozbehli k Alfa skalke. Linda stiahla uši, pobrala všetky tri mŕtvolky do zubov a dala ich na hromadu. Hoci tam mali ešte zopár úlovkov, z kopy pomaly ubúdalo. Rosalinda sa poobzerala, musela nájsť Kaia a všetko mu vysvetliť skôr než sa toho ujme Amira. Keď zazrela ryšavú srsť niečo rozoberať so Skyom s ktorým bol dneska na hliadke, pricupkala k nemu.
"Umm-Kai, môžeme sa porozprávať?" švihla nervózne chvostom.
Kai a Sky sa na seba mierne nechápavo pozreli. Potom nemecký ovčiak na Kaia len kývol a poodišiel trochu ďalej.
"Spusti" Kai spokojne vyplazil jazyk na svoju kamarátku.
"Plánuješ sa dnes stretnúť s Amirou?" keď si Kai všimol Lindinu nervozitu aj on jemne zneistel.
"Noo áno, prečo?" naklonil hlavu.
"Ja len-počúvaj, hlavne vedz že som tomu nemohla zabrániť, nemala som sa jej ako zastať pred Mary a Olympusom, povedali by to Alfovi, prosím ťa povedz jej nech tu už neloví" zakňučala.
"O čom to hovoríš?" nechápal teraz ešte viac zmätený Kai.
"Keď sa stretnete tak ti to určite vysvetlí" povzdychne si Linda a sadne si.
"A čo keď to chcem počuť od teba?" sadol si oproti nej.
"Skrátka..odplašila nám laň. A Mary a Olympus..povedia to Alfovi, musíš jej povedať nech odíde, aspoň na chvíľu. Nemyslím si že to ešte dnes bude Alfa riešiť ale prosím povedz jej to"
"Dobre, dobre, neboj" preglgol Kai.
"Fajn-tak..fajn" Linda vstala, "nehneváš sa?"
"Mal by som sa?" uškrnul sa ryšavý pes.
"No..Amira je tvoja-kamarátka?"
"Nuž áno ale čo viac si mohla robiť? Ona by si tiež mala dávať väčší pozor" mykol plecami, nahol sa k Linde a oblízol jej čelo ako šteniatku, "tak nestresuj, ja ju varujem"
"Dobre" Linde odľahlo, oči sa jej zatvárali, oprela sa o Kaiovu hruď a zadriemala.

Keď oči opäť otvorila Kai bol už preč. Stavila by sa že išiel za Amirou aj keď to je možno najlepšie. Musí si dávať pozor. Aj po tom čo na seba obe dvakrát po sebe vybehli by Linda nechcela aby jej svorka niečo urobila. Povzdychla si a postavila sa.
Hádam Amira Kaia poslúchne.
švihne chvostom a vyberie sa do svojho dúpeťa. Dosť by ju zaujímalo ako sa Aurore darilo na love s Huntom, Caesarom a Matthewom.
Keď vkĺzla do tmavého a popravde, už aj dosť studeného brlohu..Aurora spala. Nebola si však istá či EŠTE spala alebo UŽ spala. Ale dúfala že tá druhá možnosť...
"Aurora?" štuchla do nej ňufákom.
"hm?" fenka zdvihla hlavu, zaklipkala očami a zastrihala ušami.
"Ako išiel lov?" usmiala sa Linda a posadila sa oproti nej.
"Aký lov?" zamľaskala Aurora.
"uhm..akože aký?" presne tohoto sa obávala.
"No..neviem o čom hovoríš" naklonila fenka hlavu.
"Ten na ktorý si mala ísť dnes ráno.."
"Ráno? A čo je teraz?"
"Večer?" nadvihla Linda obočie.
Aurora natiahla labku pred seba a začala si ju oblizovať..ako mačka, "ahaaa..ten, na tom som nebola"
"Prosím?!" Linda mala pocit že vyletí z kože, kam sa podela tá svedomitá a zodpovedná hliadkarka?
"Dohodla som sa s Emeraldom"
"S KÝM!?" zalapala po dychu, samozrejme vedela že s kým.
"Uh teda..s Alfom" prekrútila očami.
Linda sa zamračila a pomaly vycúvala z dúpeťa. Čo majú spolu Alfa s Aurorou? A prečo sa to Aurora ani len nesnaží zatajiť? A prečo má takéto benefity?!
Musí to zistiť... Ak sa to teda nezistí samo.