Secrets in the Storms

Kapitola 20.

Bolo ráno. Na Lindinom čele pristálo niečo vlhké. Otvorila oči a pred ňou sa objavil rad vycerených tesákov. Vytreštila oči a chystala sa vyplašene zavyť no po hlave ju tresla veľká čierna laba, pozrela dohora a okamžite spoznala zelené oči.
Veľmi netradičný spôsob budenia. Alfa temne zavrčal, zdvihol hlavu ktorú k nej mal sklonenú a otočil sa na odchod z hliadkarského dúpeťa bez jediného slova.
Oh..dnes vlastne začína môj trest.
Neochotne sa postavila na chlpaté laby a vysúkala sa z brloha. Poobzerala sa. Alfa už zmizol. Očividne ju nemieni odprevadiť. Iba ju zobudil. Bolo ešte skoro. Na oblohe sa vznášal mierny opar. Tábor bol prázdny a tým pádom bolo aj všade ticho. Toto bude ešte veľmi dlhý deň.

Keď sa Linda vyškriabala na vrchol bola už úplne vyčerpaná, ružový jazyk vyplazený, chvost stiahnutý. Slnko bolo už takmer v polovici cesty nahor čo znamenalo že svorka už bude hore. Rosalinda si sadla na okraj útesu no zároveň su dávala dobrý pozor na bezpečnú vzdialenosť. Biely chvost si založila pozdĺž zadných labiek a strihla ušami.
Toto bude nuda. Nikdy by som si nepomyslela že mi bude vadiť niekde iba sedieť a pozorovať.
Povzdychla si a z jej papule vystúpila para. Jeseň sa blížila. Nozdry bielej fenky naplnil štipľavý a solený zápach vody. Toto bolo na celej hliadke na útese to najhoršie. Ten slaný pach čo štípe v nose a nedostaneš ho odtiaľ kým nezmizneš. A Linda tam bude musieť byť teda ešte veľmi dlho. Linda radšej zavrela papuľu pretože jej slaný závan začal na jazyku vadiť. A k tomu sa do nej ešte oprel aj ten chladný morský vzduch.
Bŕŕŕ.
Hrubý kožuch v tejto chvíli nepomáhal. Linda trochu zacúvala a potom sa sklonila, položila celé predné labky na zem a ľahla si. Hlavu si položila na natiahnuté ťapky a oblízla si pysky. Chutila ako soľ. Všetko tu chutilo aj voňalo ako soľ. Pokrútila hlavou a začali jej klipkať oči.
Nie! Nesmiem zaspať! Som na hliadke.
No predsa jej obe biele viečka napokon klesli.

"Hliadka?" štekot. "Hliadka Rosalinda? Linda?" niečí štekot.
"Mhhhmhnm?" Biela sučka niečo vymumlala a potom zdvihla hlavu zo stŕpnutých láb.
"Uhm..Alfa volal. Máš chvíľu prestávku" pred ňou sa týčil veľký sivý pes. Caesar. V jeho očiach sa zračilo jemné pobavenie no napriek tomu hovoril celkom seriózne.
"Oh-jasné-" uchechtla sa Linda, rýchlo sa postavila, teda tak rýchlo ako jej to stŕpnuté a preležané končatiny dovolili.
Pre Nebeských psov, videl že som spala-spala na hliadke.
Cestou z útesa bolo dosť trápne ticho. Caesar mal samozrejme nádskok a nie len kvôli Rosalindiným stuhnutým končatinám.
"Pozri ja-naozaj ma mrzí že som zaspala, nechcela som-" koktala fenka.
Na tvári veľkého psa sa začal zračiť jemný úškrn, "Je to v pohode, Linda, dobre? Nepoviem to Alfovi, nemusíš sa báť, nie som žiadny bonzák"
"Naozaj? Teda-samozrejme že nie si len...ďakujem" jej biely, čapatý chvost sa nadšene a odľahnuto rozvrtel.

Rosalinda sa rozpľasla v tábore pod svoj obľúbený strom. Nepočítala s tým že v treste sú započítané aj prestávky ale Alfa bol múdry vodca. Vedel že neprestajný soľný závan by jeho hliadke mohol znemožniť čuch a vlastne celkovo hliadka na útese nebola pre nikoho príjemná. Preto to bol vlastne trest. Logicky.
Biela fenka roztvorila papuľku a zívla si. Hlavu si položila na labky a rozhliadla sa po tábore. Zrak jej padol na oranžovú srsť. Zvraštila obočie a prižmúrila ružové oči. Keď sa na ňu ryšavý pes otočil, stiahol uši aj chvost a pomaly a neisto k nej čaptal.
Rosalinda začala nervózne a nahnevane švihať špičkou chvosta. A to pritom bola dosť nesporná fena ale vytočilo ju že kvôli Kaiovmu vzkazu sa musela trepať za jeho tuláckou priateľkou a ešte kvôli tomu dostala trest. Nemala naň teraz vôbec náladu.
"Máš sa..?" ryšavý pes sa posadil od Lindy v bezpečnej vzdialenosti. Rosalinda musela pokrútiť hlavou, stále si nezvykla na jazvu v strede jeho čela.
"To vieš, teb vzduch tam hore ti vie tak úžasne prečistiť nozdry" zapriadla ironicky.
"Pozri em..prepáč, nevedel som že z toho môžeš mať problém-" Kai sa nervózne ošil a sklopil zrak na zem.
"Ty nikdy nič nedomyslíš!" zakňučala Linda, "Jasné, mala som byť rýchlejšia a viac sa snažiť ale ja sa stavím že Amira by prežila a hádam si aj domyslela ak by si chvíľu neprišiel!"
"A ako vlastne reagovala?" naklonil hlavu a zrak opäť zdvihol.
"Robíš si srandu? Toto ťa zaujíma? Prečo sa jej nespýtaš sám? Vyplíž sa z tábora a skús si tam nepozorovane zájsť, aspoň budem mať na útese kamaráta" odfrkla si a otočila od neho hlavu.
"Lin ja som nechcel.."
"Ale stalo sa, teraz mi daj prosím pokoj, chcem si užiť moju krátku prestávku" švihla chvostom a zaborila si hlavu do labiek.
Ďalej už len počula vzďaľujúce sa kroky.

"Hliadka, vaša prestávka končí" zahlásil mohutný hlas, Linda zaklipkala očami a pozrela pred seba. Opäť uvidela známu tvár lovca Caesara, švihla chvostom, kývla a postavila sa. Caesar viac nič nepovedal, len sa zvrtol na chlpatých labách a vydal sa po ceste k útesu. Po ceste tam Rosalinda ešte šibla pohľadom k Alfu dúpeťa z ktorého do diaľky svietili žiarivozelený pár očí.

"Sme tu" oznámil Caesar hoci to Rosalinda veľmi dobre vedel. Už odkedy sa do nej znova oprel ten slaný vietor.
"Ďakujem za vyprevadenie" pousmiala sa na psa.
"V pohode ale bol som tým poverený.." uchechtne sa Caesar a zastrihá ušami.
"Oh-" uhla trápne pohľadom biela fenka.
"Dobre, držím ti pazúriky Linda," švihne Caesar sivým chvostom, otočí sa a zmizne. Takmer mala Linda chvíľu pocit že by najradšej sarkasticky zahlásil "uži si to" ale to sa skôr podobalo na Hunta. Nebol zlý, len mal svojský zmysel pre humor.
Povzdychla si a sadla si na kraj kamenného zrázu. Obtočila si huňatým chvostom labky a pozrela pred seba na more.
Toto bude ešte dlhý trest.